Najvyšší súd

4Sžf/56/2015

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej   republiky v právnej veci žalobcu: Mesto Nemšová, Ul. Janka Palu 2/3, Nemšová, IČO: 00 311 812, právne zastúpený: JUDr. Juraj Hatvany, advokát so sídlom Kráľová pri Senci 671, proti žalovanému: Ministerstvo životného

prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, právne

zastúpený: Advokátska kancelária ECKER – KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom

Nám. Martina Benku 9, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného –

Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201314/S01 zo dňa 12. decembra 2013, konajúc

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 31/2014-323

zo dňa 23. apríla 2015, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. 1S 31/2014-323 zo dňa 23. apríla 2015   z r u š u j e a konanie   z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov   n e m á   právo   na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

I.

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/

zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie

žalovaného – Správu o zistenej nezrovnalosti č. N21201314/S01 zo dňa 12.12.2013 (ďalej

aj ako „správa o zistenej nezrovnalosti“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný

predmetnou správou o zistenej nezrovnalosti oznámil žalobcovi, že je povinný vrátiť

poskytnuté finančné prostriedky EÚ a ŠR v hodnote 25% z výdavkov, ktoré boli zo strany RO uznané za oprávnené a uhradené na zákazke Nadlimitné verejné obstarávanie na dodanie

tovarov pre projekt „Regionálne centrum zhodnocovania BRO v Meste Nemšová“.  

Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v danom prípade je daná

právomoc súdu na konanie a rozhodovanie v tejto veci, nakoľko je nepochybné,

že napadnutým rozhodnutím žalovaného – správou o zistenej nezrovnalosti môže byť žalobca

ukrátený na svojich právach. Podľa názoru krajského súdu teda neobstojí dôvod podľa § 248

písm. d/ O.s.p. na vylúčenie rozhodnutia zo súdneho prieskumu.

Podľa krajského súdu je nesporné, že zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore

poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z.z.“)

vo svojich ustanoveniach nijakým spôsobom neustanovuje náležitosti, resp. predpoklady

vyžadujúce sa týmto zákonom v prípade vrátenia finančnej nezrovnalosti. Podrobne však

upravuje konanie o žiadosti o poskytnutie pomoci a podpory, a to v ustanovení § 14. Keďže

tento zákon výslovne neobsahuje ustanovenia o vrátení podpory, resp. jej časti, je potrebné

analogicky vychádzať z ustanovenia konaní o žiadostí, ktoré nesporne upravuje postup

riadiaceho orgánu pri zisťovaní podmienok poskytnutia pomoci a podpory, pričom

po schválení takejto žiadosti, resp. neschválení, rozhoduje vo forme písomného rozhodnutia,

ktorého náležitosti upravuje taxatívnym spôsobom vyššie uvedeným ustanovením § 14 ods. 5.

V prípade, že teda zákon č. 528/2008 Z.z. neobsahuje špeciálne ustanovenia vzťahujúce

sa na konanie o vrátení poskytnutého finančného príspevku, je podľa názoru krajského súdu

potrebné analogicky vychádzať z ustanovenia § 14, ktoré upravuje všeobecne celé konanie

o žiadosti o poskytnutie pomoci a podpory. Podľa názoru prvostupňového súdu mal žalovaný

správny orgán rozhodnúť o vrátení predmetného príspevku vo forme rozhodnutia, ktoré

by obsahovalo riadne odôvodnenie a najmä možnosť podať žalobcovi vo veci opravný

prostriedok, v dôsledku ktorého by mal žalobca možnosť v rámci odvolacieho konania

domáhať sa rozhodnutia o správnosti takéhoto rozhodnutia. Nie je mysliteľné, aby žalovaný

správny orgán rozhodol o vrátení finančnej sumy 235 192,83 € vo forme listu,

aj keď žalovaný tvrdí, že Správa o zistenej nezrovnalosti a výzva o vrátenie poskytnutého

príspevku má súkromnoprávny charakter a žalobca sa môže rozhodnúť, či prostriedky vráti

alebo nie. S týmto názorom sa krajský súd nestotožnil, aj z dôvodu, že voči takémuto

rozhodnutiu žalobca nemá možnosť podať žiaden opravný prostriedok. Vzhľadom k tomu,

že tento list – „správa“ neobsahoval riadne odôvodnenie, krajský súd konštatoval, že podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. ide o ďalší dôvod na jeho zrušenie, keďže jeho obsah krajský súd

považoval za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Správanie žalovaného správneho orgánu krajský súd vyhodnotil ako protiprávne,

a to z dôvodu, že žalovaný správny orgán aplikoval na konanie ustanovenie zákona

č. 528/2008 Z.z., konkrétne ustanovenia § 12 ods. 6 keď konštatoval, že na konanie o žiadosti

sa nevťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a preto vo veci vrátenia poskytnutého

finančného príspevku rozhodol vo forme listu.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom žiadal,

aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. 1S 31/2014-323 zo dňa 23.04.2015 zrušil a konanie zastavil.

Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok krajského súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Krajský súd sa podľa žalovaného vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalovaného

ohľadom nespôsobilosti správy o zistenej nezrovnalosti byť predmetom súdneho prieskumu.

Podľa žalovaného predmetná správa nie je individuálnym správnym aktom spôsobilým

zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Krajský súd sa obmedzil

len na konštatovanie, že žalobca môže byť ukrátený na svojich právach, avšak neuviedol,

o aké konkrétne práva ide.

Vo vzťahu k pochybnosti o spôsobilosti správy o zistenej nezrovnalosti byť

predmetom súdneho prieskumu považoval žalovaný za potrebné zdôrazniť jej osobitný

charakter v nadväznosti na príslušnú právnu úpravu postupu riadiacich orgánov pri porušení

pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z..Vrátenie

poskytnutého nenávratného finančného príspevku (ďalej aj ako „NFP“) na základe výzvy

riadiaceho orgánu je postupom nadväzujúcim na zmluvnú úpravu vzťahov v zmluve

o poskytnutí NFP. V prípade nevrátenia poskytnutého NFP alebo jeho časti je riadiaci orgán oprávnený obrátiť sa s podnetom na Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „úrad“).

Až na základe zistení úradu, ktoré preukazujú porušenie pravidiel a postupov verejného

obstarávania zo strany prijímateľa, je riadiaci orgán oprávnený viesť správne konanie a vydať

rozhodnutie o vrátení poskytnutého NFP alebo jeho časti v zmysle všeobecného predpisu

o správnom konaní. Tento postup jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 27a zákona

č. 528/2008 Z.z.. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/4/2012 zo dňa 29.11.2012.

Krajský súd v Bratislave podľa žalovaného úplne odignoroval skutočnosť,

že tak ako poukazoval žalovaný vo svojich vyjadreniach, predmetom sporu bolo preskúmanie

zákonnosti postupu žalovaného pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania,

ktorý je konkrétne a expressis verbis upravený v ustanovení § 27a zákona č. 528/2008 Z.z.

Z ustanovenia § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. vyplýva, že riadiaci orgán pri tomto

postupe vyzýva prijímateľa na dobrovoľné vrátenie poskytnutého NFP. Povinnosť vrátiť

poskytnutý NFP v prípade porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania

je pre žalobcu priamo zakotvená v čl. 11 ods. 1 písm. d/ Všeobecných zmluvných podmienok,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku

č. 028/4.2MP/2009 (ďalej aj ako „Zmluva o NFP“). Preto podľa žalovaného nie je možné

stotožniť sa s tvrdením žalobcu ohľadne porušenia princípu zákonnosti a princípu právnej

istoty postupom žalovaného.

Z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. je podľa žalovaného zrejmé,

že ak žalovaný ako riadiaci orgán žalobcu iba vyzval na dobrovoľné vrátenie poskytnutého

finančného príspevku, nejde o individuálny správny akt orgánu verenej moci v oblasti

verejnej správy, ale ide predovšetkým o výkon práv a povinností vyplývajúcich z uzavretej

Zmluvy o NFP, ktorý nepodlieha súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p. Iba v prípade,

ak by žalobca dobrovoľne nevrátil NFP na základe výzvy žalovaného podľa § 27a ods. 1

zákona č. 528/2008 Z.z. a Zmluvy o NFP, nasledovala by rozhodovacia činnosť žalovaného

v oblasti verejnej správy podľa § 27a ods. 3, resp. ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z.

Podľa žalovaného je nepochybné, že pozornosti krajského súdu ušla presná, podrobná

a dvojitý výklad nepripúšťajúca právna úprava postupu riadiacich orgánov pri vrátení

poskytnutého NFP, nakoľko túto vo svojom rozsudku necitoval a ani sa ňou nijakým spôsobom nezaoberal. Zároveň krajský súd postupoval v rozpore s právnymi zásadami

pri používaní analógie, ktorá je vo všeobecnosti vo verejnom práve neprípustná. Analógia síce

slúži na vykrývanie medzier v práve, uplatňuje sa však predovšetkým v práve súkromnom,

vo verejnom práve iba vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa napr. ustanoveniami

o primeranom použití iných ustanovení. Je nad všetku pochybnosť zrejmé, že ohľadne právnej

úpravy predmetu tohto sporu neexistuje žiadna legislatívna medzera, a už vôbec nie výslovný

odkaz na primerané použitie iných zákonných ustanovení. Preto žalovaný plne v súlade

s princípom ústavnosti a zákonnosti postupoval pri riešení nezrovnalosti v zmysle príslušných

ustanovení zákona č. 528/2008 Z.z.

Žalovaný mal za to, že v celom konaní preukazoval, pokiaľ ide procesný postup,

že konal na základe dojednaní zo Zmluvy o NFP uvedených vyššie a ustanovení § 26, § 27

a § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. Krajský súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že celý

postup a konanie žalovaného pri porušení pravidiel verejného obstarávania je upravený v § 26

až § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. a z uvedeného dôvodu použitie analógie pre tento prípad

je absolútne neprípustné.

Žalovaný opätovne poukázal na postup v prípade zistenia nezrovnalostí

a v nadväznosti na to uviedol, že nakoľko žalovaný nemá možnosť na základe správy

o zistenej nezrovnalosti domôcť sa vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov a v prípade

nesúhlasu prijímateľa s vrátením poskytnutého príspevku je nevyhnutné, aby prebehol celý

proces preverenia zistených nedostatkov až po vydanie rozhodnutia, voči ktorému je opravný

prostriedok prípustný, žalobou napadnutá správa sa, podľa názoru žalovaného, svojím

obsahom nedotýka a nezasahuje do základných ľudských práv a slobôd a jej preskúmanie

by z uvedených dôvodov malo byť vylúčené z právomoci všeobecných súdov.

V napadnutom rozsudku nie je podľa žalovaného jasný dôvod zrušenia správy

o zistenej nezrovnalosti, nie je jasné, aký má byť ďalší postup žalovaného a rozsudok

ako taký je nevykonateľný. Krajský súd sa v rozsudku vôbec nevyjadril k podstatným

skutočnostiam a argumentom žalovaného a rozhodol na základe (nepodložených) právnych

konštrukcií, ktoré nedostatočne odôvodnil.

III.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 31/2014-323 zo dňa

23.04.2015 potvrdil nakoľko považuje rozsudok krajského súdu za správny po vecnej

i formálnej stránke, spĺňajúci všetky zákonné náležitosti v zmysle § 157 O.s.p. Odôvodnenie

rozsudku je zrozumiteľné, komplexné a dostatočne presvedčivé vo vzťahu k vykonateľnosti

výroku rozhodnutia. Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca mal za to, že napadnutým rozhodnutím žalovaného – správou o zistenej

nezrovnalosti bol žalobca dotknutý na svojich právach, nakoľko predmetné rozhodnutie mu

ukladá povinnosť zaplatiť 25% korekciu z hodnoty druhej časti zákazky – dodávka

technologických zariadení (813 590,- € bez DPH), teda štvrtinu výdavkov, ktoré boli

zo strany riadiaceho orgánu (žalovaného) pôvodne uznané za oprávnené a uhradené. Postup

žalovaného pri vydaní správy o nezrovnalosti vychádzal z nesprávneho záveru žalovaného

o existencii nezrovnalosti, ktorého sa dopustil pri vyhodnocovaní skutkového stavu a následne

na ňom založil žalobou napadnuté rozhodnutie. Konanie žalobcu nemožno klasifikovať

ako nezrovnalosť, preto neexistuje žiaden legitímny dôvod na aplikáciu postupu žalobcu,

ktorým uložil žalovanému povinnosť vrátiť časť poskytnutej NFP v zmysle Zmluvy o NFP

a zákona č. 528/2008 Z.z.

Žalovaný v odôvodnení podaného odvolania vzťah medzi žalobcom a žalovaným

stavia do pozície zmluvného (obchodnoprávneho) vzťahu založeného Zmluvou o NFP a

uloženie povinnosti vrátiť časť finančných prostriedkov poskytnutých ako NFP považuje za

výkon práva poskytovateľa zo zmluvy s prijímateľom. Postavenie subjektov zmluvných

vzťahov ako vzťahov súkromnoprávnej povahy je založené na zásade rovnosti oboch

zmluvných strán. V danom prípade však podľa žalobcu nemožno hovoriť o rovnosti

účastníkov Zmluvy o NFP. Žalobca nemal možnosť prezentovať akékoľvek výhrady a

rokovať o úprave textácie zmluvy, ktorá mu bola predložená zo strany žalovaného. Žalobca

mal za to, že pokiaľ by sa jednalo o rovnoprávny zmluvný vzťah, žalobca a ani žiaden iný

subjekt na strane prijímateľa by nesúhlasil s ustanovením, ktoré dáva poskytovateľovi právo

kedykoľvek po poskytnutí a vyčerpaní finančných prostriedkov požiadať o ich vrátenie bez

riadneho zdôvodnenia, resp. na základe vykonštruovaných porušení podmienok poskytnutia

pomoci, ktoré navyše mali existovať už v čase poskytnutia finančných prostriedkov a v tomto čase boli, resp. mali byť poskytovateľovi známe, nakoľko poskytovateľ celú dokumentáciu z

verejného obstarávania mal vopred k dispozícii a jej obsah pred schválením žiadosti

kontroloval.

V súvislosti s princípom právnej istoty žalobca uviedol, že pomoc, ktorej nenávratnosť

je podmienená bezbrehou svojvôľou poskytovateľa, ktorý kedykoľvek a bez náležitého

odôvodnenia má právo požiadať o vrátenie NFP, nie je skutočnou pomocou pre mestá a obce,

ktoré vo väčšine prípadov hospodária s finančnými ťažkosťami, a realizáciu nákladných

projektov podporovaných z prostriedkov EU v rámci OP ZP by si bez prostriedkov NFP

nemohli vôbec dovoliť.

Žalobca mal za to, že pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia absentuje

relevantná právna úprava, ktorá by umožnila zásah správneho orgánu do práv a právom

chránených záujmov prijímateľov v danom rozsahu. Vypracovanie rozhodnutia na základe

formulára schváleného Európskou komisiou a vládou Slovenskej republiky nepovažuje

žalobca za dostatočne právne regulovanú formu rozhodnutia s ústavou požadovanou právnou

silou. Vzhľadom na absenciu relevantnej právnej úpravy mal žalobca za to, že v danom

prípade je potrebné aplikovať rozhodovanie podľa analógie.  

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa § 10 ods. 2 O.s.p.

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania, odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky

zistil, že dňa 14.12.2009 bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku č. 028/4.2MP/2009 medzi Ministerstvom životného prostredia Slovenskej

republiky ako poskytovateľom a žalobcom ako prijímateľom, ktorá bola priebežne doplnená

niekoľkými dodatkami (ďalej len „zmluva“). Predmetom tejto zmluvy je úprava zmluvných

podmienok, práv a povinností pri poskytovaní nenávratného finančného príspevku žalobcovi

na realizáciu aktivít projektu „Regionálne centrum zhodnocovania BRO v Meste Nemšová“.   Následne žalobca vyhlásil verejné obstarávanie uverejnením oznámenia o vyhlásení

verejného obstarávania v Úradnom vestníku EÚ/S S132 zo dňa 10.07.2010

pod sp.zn. 202355-2010-SK. Dňa 08.07.2010 bola vo Vestníku verejného obstarávania

Slovenskej republiky č. 129/2010 pod sp. zn. 04487 - MSP vyhlásená verejná súťaž podľa

§ 50 ods. 4 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní na predmet zákazky: „Regionálne

centrum zhodnocovania BRO v Meste Nemšová“, druh zákazky: Práce. Lehota

na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť bola určená do 04.08.2010 do 10:00 hod.

V rámci oznámenia verejného obstarávania bola zákazka rozdelená na dve časti,

a to na 1. časť – výstavba prevádzkových objektov a zabudovávanej technologickej linky

v predpokladanej hodnote zákazky 2 842 831,41 € bez DPH a 2. časť – dodávka

technologických zariadení v predpokladanej hodnote zákazky 813 590,- € bez DPH.

Úspešným uchádzačom, v prospech ktorého sa rozhodlo o zadaní zákazky bola spoločnosť

Bluetech, s.r.o., IČO: 49 062 557.

Na základe výsledkov verejného obstarávania uzatvoril žalobca ako objednávateľ

Zmluvu o dielo č. 1037/05 zo dňa 05.01.2011 so zhotoviteľom – spoločnosťou

Bluetech, s.r.o., predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa –

žalobcu dielo „Prevádzkové objekty a zabudovávanú technologickú linku regionálneho centra

zhodnocovania BRO v Meste Nemšová“, t.j. predmetom tejto zmluvy bola 1. časť predmetu

zákazky s úspešným uchádzačom. Dňa 03.11.2010 spoločnosť Bluetech, s.r.o.,

ako predávajúci uzatvorila kúpnu zmluvu č. 1037/02 so žalobcom, s Mestom Nemšová

ako s kupujúcim (ďalej len „kúpna zmluva“). Predmetom kúpnej zmluvy bolo dodanie

hnuteľných vecí – technologické zariadenia a stroje pre „Regionálne centrum zhodnocovania

BRO v meste Nemšová“ kupujúcemu, t.j. predmetom tejto zmluvy bola 2. časť predmetu

zákazky na dodávku technologických zariadení.

Dňa 03.07.2012 bol žalobcovi doručený záznam z administratívnej kontroly verejného

obstarávania vykonanej v období od 03.12.2011 do 22.12.2011, zo dňa 27.06.2012,

prostredníctvom ktorého žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe výsledkov spätnej

kontroly overenia verejného obstarávania vo vzťahu k predmetnej zákazke pre účely

vyplácania platieb na projekt „Regionálne centrum zhodnocovania BRO v meste Nemšová“

budú uznávané za oprávnené len výdavky vo výške zníženej o navrhovanú korekciu 25%

hodnoty zákazky.

Dňa 19.12.2013 bol žalobcovi doručený list žalovaného č. 643/2013-5.3 63853/2013

zo dňa 12.12.2013 označený ako Správa o zistenej nezrovnalosti, Žiadosť o vrátenie

finančných prostriedkov, ktorého prílohou boli Správa o zistenej nezrovnalosti

č. N21201314/S01 – formulár hlásenia zo dňa 12.12.2013 a Žiadosť o vrátenie finančných

prostriedkov zo dňa 13.12.2013. V správe o zistenej nezrovnalosti žalovaný oznámil

žalobcovi, že na základe stanoviska k zisteniam uvedeným v zázname z AK verejného

obstarávania zo dňa 20.09.2012 je prijímateľ povinný vrátiť finančné prostriedky EÚ a ŠR

v hodnote 25% z výdavkov, ktoré boli uznané za oprávnené a uhradené. Správa sa týkala

2. časti zákazky a hodnota nezrovnalosti bola vypočítaná z hodnoty Kúpnej zmluvy na

dodávku tovarov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov

záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon

zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti

verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 248 O. s. p., súdy nepreskúmavajú

a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce

sa vedenia konania,

b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb

alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu

povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,

c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo

fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,

d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov

Európskeho spoločenstva (ďalej len zákon o pomoci a podpore“), v znení účinnom

od 1. apríla 2012, rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné

súdom.

Odvolací súd skôr, ako podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval,

či v prejednávanom prípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci.

Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, ktorá je formulovaná

tak, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, s výnimkou

tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní

správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne

súdy nepreskúmavajú.

Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení

§ 248 O.s.p.. Predmetné ustanovenie v písmene a/ až c/ obsahuje taxatívny výpočet

konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. V písmene d/

Občiansky súdny poriadok odkazuje na osobitné zákony, ktoré vylučujú právomoc správnych

súdov na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy.

V prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15

ods. ods. 1 zákona o pomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi

poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený v predmetnej zmluve na základe

uskutočneného verejného obstarávania. Následne ministerstvo životného prostredia vykonalo

administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa vykonalo na v nadväznosti

na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pomoci a podpore.

V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou

Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej

druhej časti.   Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený

v § 27a citovaného zákona.  

Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná

o konanie podľa druhej časti zákona o pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej

veci je eventuálne vrátenie prostriedkov z kohézneho fondu, prioritne poskytnutých na účely

odpadového hospodárstva.

Z citovaného ustanovenia § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore   jednoznačne

vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona

nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na § 248

písm. d/ O.s.p. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie

nespadá do právomoci súdov, nie je preskúmateľné súdom.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na čl. 46 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky, podľa ktorého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Na základe

uvedeného krajský súd vyvodil, že napadnutým rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich

právach

Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu

na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám.

Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej

druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane základných   práv a ľudských slobôd. Odvolací súd

má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého

ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať podľa čl. 46 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť

predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie

súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu

je prípustné.

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný

prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov.

V súlade s citovanými ustanoveniami i vyššie uvedenými úvahami došiel najvyšší súd

k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 221 ods.1 písm. a/ O.s.p.

v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. zrušiť a konanie podľa § 221 ods. 2 v spojení s § 250d

ods. 3 O.s.p. zastaviť.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 8. júna 2016

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková