ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci žalobcu: MVDr. Y. G., bytom S. Z. XXXXX/XXX, Q., právne zastúpený Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom so sídlom Dunajská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 19/6390/13/RR zo dňa 06. mája 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/77/2013-65 zo dňa 29. apríla 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/77/2013-65 zo dňa 29. apríla 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 19/6390/13/RR zo dňa 06. mája 2013 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 1898/2012/E-02 zo dňa 21. januára 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 696,18 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., Žilina.
Odôvodnenie
I.
Rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd, prvostupňový súd“) č.k. 20S/77/2013-65 zo dňa 29.04.2014 zamietol žalobu žalobcu a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poukázal, že súčasťou správneho spisu je protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s., ktorý bol vydaný Stredoslovenskou energetikou - Distribúcia, a.s. Ten v bodoch 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 stanovuje jednotlivé typy kontrol s kolónkami pre záverečný výsledok kontroly, meno a priezvisko, titul pracovníka s dátumom a podpisom. Bod 13 stanovuje dátum ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu) dátumom a podpisom. V danom prípade jednotlivé čiastkové kontroly boli vykonané s výsledkom vyhovel dňa 20.06.2012, 25.06.2012, 27.06.2012 a 28.06.2012(bod 5, bod 6 a bod 10, bod 12). Podľa bodu 13 funkčná skúška bola ukončená 02.07.2012.
V čase vykonania funkčnej skúšky prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemal prijatý formálny prevádzkový poriadok vykonania funkčnej skúšky. Spoločnosť SSE-D, a.s., zverejnila na svojom webovom sídle usmernenie, aké náležitosti musí regulovaný subjekt predložiť, aby mohla byť elektráreň s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov pripojená do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D, a.s., ktorého listinná podoba sa nachádza v správnom spise. Proces pripojenia sa skladá z troch častí: a) funkčná skúška, b) preberacie konanie, c) kolaudačné konanie, ktoré vykonáva stavebný úrad.
Čo sa týka bodu a/ funkčných skúšok zariadenia, k žiadosti o vykonanie funkčných skúšok je žiadateľ povinný doložiť i schválený realizačný projekt stavby, uzatvorenú zmluvu o pripojení, zmluvu o dodávke a distribúcii (v prípade vzniku nového odberného miesta), miestne prevádzkové predpisy pre elektráreň odsúhlasené dispečingom SSE-D, a.s. O úspešnosti funkčných skúšok bude žiadateľovi vydaný písomný protokol s uvedením výsledku. Ak funkčné skúšky nebudú úspešné, bude vyhotovený písomný protokol s výsledkom o neúspešnosti skúšky a žiadateľ musí v tom prípade opätovne písomne požiadať o ich opakované vykonanie. Predmetom konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bolo posúdenie tej základnej otázky, či zariadenie žalobcu na výrobu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bolo uvedené do prevádzky po 01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platil § 11a ods. 1 písm. b/ Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 11. júla 2011,ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike č. 225/2011 Z.z., (ďalej len „Vyhláška“) alebo pred 01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platil § 11 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky. Zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“ alebo „zákon o podpore OZE“) v § 2 ods. 3 písm. e/ uvádza legálnu definíciu času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Týmto je dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr. Keďže v danom prípade oznámenie o súhlase s drobnou stavbou bolo zo dňa 13.06.2012, bolo potrebné zo strany správnych orgánov posúdiť, či funkčná skúška bola úspešne vykonaná taktiež do 30.06.2012 alebo až po 01.07.2012. Správne orgány posúdili ukončenie funkčnej skúšky dňom 02.07.2012. Vychádzali pritom z protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s., ktorý za dátum jej ukončenia stanovil tento dátum (bod 13).
Právny rámec funkčnej skúšky stanovuje § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Definíciu, čo je to funkčná skúška, zákon neobsahuje. Z vyššie uvedeného ustanovenia však vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má povinnosť vykonať funkčnú skúšku do 30 dní od doručenia žiadosti výrobcu elektriny a ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, pričom spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Z uvedeného ustanovenia v spojení s § 2 ods. 3 písm. e/ cit. zákona vyplýva, že funkčná skúška je súhrn opatrení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorými preskúma, či zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, pritom je v právomoci prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsob a podmienky jej vykonania. Tá skutočnosť, že v čase vykonania funkčnej skúšky u žalobcu nebol prijatý u prevádzkovateľa prevádzkový poriadok, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná a súdu je známa z úradnej činnosti, ešte neznamená, že si tento spôsob a podmienky nemohol prevádzkovateľ určiť. Tento spôsob si určil usmernením pre vykonanie funkčnej skúšky, ktorý sa nachádza v správnom spise a bolo zverejnené na webovej stránke prevádzkovateľa, z ktorého vyplýva, že k vykonaniu funkčnej skúšky nebolo potrebné len preskúmať samotné zariadenie z technického hľadiska, ale bolo potrebné preskúmať aj predložené listinné dôkazy, a to schválený realizačný projekt stavby, uzavretú zmluvu o pripojení, zmluvu o dodávke a distribúcii pri vzniku nového odborného miesta a miestne prevádzkové predpisy preelektráreň. Z uvedeného vyplýva, že súčasťou funkčnej skúšky nebolo len vykonanie čiastkových kontrol na technické parametre zariadení na výrobu elektriny v teréne, ale aj preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru.
Podľa názoru súdu súčasťou funkčnej skúšky je nielen posudzovanie jednotlivých technických parametrov priamo na zariadení, ale aj posudzovanie listín predložených žiadateľom ohľadne týchto parametrov a skontrolovanie samotných technických výstupov z jednotlivých kontrol (z interných materiálov prevádzkovateľa), aby bolo možné do protokolu, ktorý je len dokladom o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, uviesť záverečný výsledok kontroly ako „vyhovel“. Táto administratívna časť kontroly všetkých získaných listinných dôkazov je taktiež kontrolou technických podmienok v zmysle § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z., t.j. je funkčnou skúškou. Ak príslušný pracovník prevádzkovateľa distribučnej sústavy neobjaví chybu v technických podkladoch, v samotných výstupoch z týchto kontrol a taktiež ani v dokladoch, ktoré predložil žiadateľ, potrebných na úspešné vykonanie funkčnej skúšky a protokol ako doklad o jej úspešnom vykonaní podpíše, týmto momentom je funkčná skúška ukončená, pričom prevádzkovateľ distribučnej sústavy tento moment zhmotnil v protokole pod bodom 13, kde jednoznačne uviedol, že je to dátum ukončenia funkčnej skúšky. Až týmto overením správnosti podkladov pre vydanie protokolu je funkčná skúška zavŕšená. Dátum tohto zavŕšenia bol v predmetnom protokole uvedený 02.07.2012 a podľa názoru súdu tento dátum je ukončením funkčnej skúšky. Nejedná sa pritom o dátum vydania dokladu (protokolu) o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, ale dátum jej ukončenia. Z protokolu ako dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky nevyplýva, že by dátum uvedený v bode 13 bol dátumom vydania tohto dokladu. Práve naopak, z obsahu bodu 13 jednoznačne vyplýva, že dátumom ukončenia funkčnej skúšky je deň 02.07.2012, ktorý nie je možné chápať ako dátum vydania protokolu. Ak by tomu tak bolo, muselo by byť v protokole uvedené, že protokol je vydaný dňa 02.07.2012. V protokole sa však uvádza, že funkčná skúška bola ukončená dňa 02.07.2012. Samotný dátum vydania tohto protokolu nie je z neho zrejmý. Samotný doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, t.j. protokol musí byť vydaný do 10-ich dní od jej vykonania, teda v danom prípade do 10-ich dní od 02.07.2012. Nie je možné preto stotožniť sa s názorom žalobcu, že dátum 02.07.2012 určuje dátum vydania dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky ako listinného dôkazu o jej vykonaní.
Z uvedených dôvodov sa Krajský súd v Žiline stotožnil s právnym názorom prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu o tom, že funkčná skúška bola ukončená až dňom 02.07.2012 a preto čo sa týka ceny elektriny, bolo potrebné na zariadenie žalobcu aplikovať § 11a ods. 1 písm. b/ Vyhlášky č. 225/2011 Z.z. Rozhodnutie žalovaného je teda v celom rozsahu zákonné, bol riadne zistený skutkový stav nevyhnutný pre právne posúdenie veci a vec bola taktiež i správne právne posúdená.
Čo sa týka námietok žalobcu, že funkčná skúška je technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny, uvedený záver nevyplýva z aktuálnej právnej úpravy. Je pravda, že funkčnou skúškou prevádzkovateľ distribučnej sústavy skúma, či zariadenie spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy. Zo zákona však nevyplýva, že toto skúmanie musí obsahovať len technické úkony priamo v teréne t.j. na mieste inštalácie. Sama skúška, hoci skúma technické podmienky, môže pozostávať nielen z technickej časti, ale aj administratívnej časti, pričom administratívna časť bude preverovať splnenie technických podmienok. Nie je možné spravodlivo požadovať od prevádzkovateľa distribučnej sústavy, aby priamo na mieste samom, bez komplexného posúdenia veci aj z pohľadu ďalších listinných dôkazov, resp. výsledkov vykonania ďalších čiastkových úkonov, uzavrel funkčnú skúšku ako úspešnú poslednou čiastkovou kontrolou. Môže nastať i taká situácia, že protokol by nebol schválený, ak by následne v administratívnej časti funkčnej skúšky preukázalo, že napr. niektorý čiastkový výsledok kontroly by bol nesprávny, resp. neboli by dodané ďalšie podklady pre úspešné pripojenie zariadenia do sústavy zo strany žiadateľa. V tom prípade by nemuselo v konečnom dôsledku dôjsť k tzv. schváleniu protokolu. Preto táto časť kontroly nie je len formalitou, ktorá by nemala vplyv konečný výsledok skúšky a práve preto, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy si takúto formu funkčnej skúšky upravil, čo deklaroval vo svojom protokole, je potrebné z takto definovanej funkčnej skúšky aj vychádzať.
Čo sa týka námietky, že Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu, taktiež nie je v súlade s názorom krajského súdu. Je pravda, že zákon č. 309/2009 Z.z. rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky a vydanie dokladu o jej úspešnom vykonaní. Samotná funkčná skúška ako bolo vyššie uvedené, skúma technické podmienky zariadenia, čo však vôbec neznamená, že sama je len technických úkonom. Netreba si mylne vykladať pojem technické podmienky uvedený v § 5 ods. 14 cit. zákona, pretože technické podmienky sa vzťahujú na zariadenie, ktoré má byť pripojené, nie na funkčnú skúšku. Nie je teda vylúčené (a je to aj z dôvodu zložitosti problematiky pochopiteľné), že funkčná skúška obsahuje technickú a administratívnu časť.
Súd sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcu, že výkladom, ktorý si osvojil žalovaný by došlo k situácii, keď súkromný subjekt - spoločnosť SSE-D, a. s., rozhoduje o dátume uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a tým pádom aj o cene doplatku pre r. 2012. V zmysle zákonnej úpravy má prevádzkovateľ distribučnej sústavy oprávnenie ako súkromná osoba vykonať funkčnú skúšku. To i učinil. Vydal o tom doklad (protokol), z ktorého jednoznačne vyplýva, kedy bola funkčná skúška ukončená. Tá skutočnosť, že zákon ďalej cenu elektriny viaže na termín uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, t.j. v určitých prípadoch na dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky, vyplýva priamo zo zákonných ustanovení, čo nemôže byť v prípade aplikácie týchto ustanovení samo o sebe nezákonnosťou. Následne o cene elektriny rozhoduje nie súkromná osoba SSE-D, a.s., ale žalovaný.
Odvolávanie sa žalobcu na tzv. upozornenie uvedené v úplnom závere protokolu je taktiež nedôvodné. Samotný protokol obsahuje jednotlivé položky, ktoré je potrebné dodržať, aby bola funkčná skúška úspešne zavŕšená. Upozornenie v protokole bolo pôvodne nesprávne formulované, keď bolo uvedené, že údaje v protokole sú platné ku dňu uvedenom v bode 8, čo je jedna z čiastkových kontrol zariadenia priamo v teréne. Následne bolo toto upozornenie opravené dňa 25.07.2012, podľa ktorého v tomto upozornení namiesto bodu 8 mal byť uvedený bod 12. Na túto opravu žalobca poukazuje. Žalovaný naproti tomu poukazuje na ďalšiu opravu zo dňa 04.02.2013, ktoré ďalej opravuje toto usmernenie tak, že sa malo jednať o bod 13. Z uvedeného je zrejmé, že samotné tzv. upozornenie bolo v protokole vytlačené mylne, bolo dvakrát opravované a preto nie je možné z hľadiska určitosti tohto úkonu z neho, ani z jeho opráv vychádzať.
Krajský súd v Žiline na záver poukazuje na podanie žalobcu nazvané ako „Upevnenie právnych a skutkových dôvodov uplatnených žalobcom“ zo dňa 30.09.2013. Súd uvádza, že toto doplnenie žaloby obsahovalo nové žalobné námietky. Jedná sa o rozšírenie žalobných dôvodov, ktoré bolo podané po uplynutí lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na to súd na uvedené nemohol prihliadnuť. Len na okraj k námietke diskriminácie žalobcu pri uplatňovaní jeho práv uvedenému súd dodáva, že dôkaz, ktorý predložil žalobca o tvrdenej diskriminácii, keď iný subjekt mal mať ukončenú funkčnú skúšku 29.06.2012 podľa bodu 13 protokolu, o ním tvrdenej diskriminácii nesvedčí, pretože je len na úvahe prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v ktorý deň 30-dňovej lehoty v zmysle § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. funkčnú skúšku ukončí. Ak pri vykonaní funkčnej skúšky prevádzkovateľ distribučnej sústavy dodržal u oboch subjektov zákonnú lehotu 30 dní (žalobca ani nenamietal, že by zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy nebola dodržaná lehota 30 dní), samotné vykonanie funkčnej skúšky kedykoľvek v tejto lehote je v súlade so zákonom. Čo sa týka názoru žalobcu, že z oznámenia o splnení oznamovacej povinnosti z 10.09.2012 vyplýva začiatok činnosti zariadenia 28.06.2012, uvedené je síce pravda, avšak súd upozorňuje, že toto potvrdenie vydané podľa § 5 ods. 4, 5 zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z.z.“) je potvrdením o začiatku činnosti zariadenia, nie jeho uvedenia do prevádzky (§ 2 ods. 3 zák.č. 309/2009 Z.z.). Okrem toho sa vydáva podľa oznámenia žiadateľa a je dokladom o oprávnení žiadateľa podnikať, t.j. je vydávané na podklade údajov od samotného regulovaného subjektu a slúži na iné účely ako na stanovenie ceny elektriny (§ 6 ods. 2 písm. c/ zák.č. 309/2009 Z.z.). Preto naň ako na dôkaz nie je možné prihliadnuť.
II.
Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalobca písomným podaním zo dňa 22.05.2014, osobne podaným dňa 27.05.2014 a žiadal Najvyšší súd aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, alternatívne o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 221 O.s.p. a prizná žalobcovi trovy odvolacieho konania.
V dôvodoch odvolania konštatoval, že súd nesprávne zistil skutkový stav z protokolu o funkčnej skúške v nadväznosti na výklad § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore OZE v súvislosti so znením § 5 ods. 3 a 14 zákona o podpore OZE a následne nesprávne aplikoval § 11a vyhlášky ustanovujúcu cenovú reguláciu. Žalobca pokladá funkčnú skúšku za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny, nie je teda správne posudzovať podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore OZE za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, dátum administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a.s., schválenie protokolu o funkčnej skúške dňa 02.07.2012, ale dátum technickej realizácie funkčnej skúšky, v uvedenom prípade posledného čiastkového úkonu funkčnej skúšky a to dňa 28.06.2012.
Vychádzajúc z jazykového výkladu § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE, bezpochyby vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej siete je v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti povinný vykonať funkčnú skúšku, pričom pokiaľ zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Samotný zákon o podpore OZE vo vyššie uvedenom ustanovení rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu, v uvedenom prípade s dátumom 28.06.2012, a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu, v uvedenom prípade 02.07.2012.
Zo znenia samotného protokolu o funkčnej skúške bod 12. s označením Kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie, a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D vykonaná projektovým manažérom SSE-D s výsledkom vyhovel zo dňa 28.06.2012 jednoznačne vyplýva v súlade s dikciou ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o OZE, že práve tento dátum je rozhodným dátumom úspešného vykonania funkčnej skúšky a potom následný dátum uvedený v bode 13. je už len vydaním dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky.
Žalobca zásadným spôsobom rozporuje záver súdu uvedený v odôvodnení, že až podpisom bodu 13., administratívnym schválením jednotlivých bodov protokolu je funkčná skúška zavŕšená, pretože práve bod 12. v sebe stanovuje kontrolu pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D, ktorá je overením jednotlivých kontrol uvedených v protokole, práve projektovým manažérom SSE-D, teda pracovníkom SSE-D a skutočnosť, že od tohto dátumu bolo zariadenie výrobcu elektriny reálne pripojené do distribučnej sústavy, dodávalo vyrobenú elektrickú energiu, ktorá bola už od tohto dátumu ďalej predávania prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Žalobca pokladá za rozporuplný aj výklad súdu, uvedený na str. 6 ods. 3 napadnutého rozsudku, kde sa konštatuje, že v zmysle § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE je prevádzkovateľ distribučnej sústavy oprávnený určiť prevádzkový poriadok, kde stanoví spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky.
Žalobca v kontexte § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE, teda oprávnenosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy stanoviť spôsob a podmienky funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku, poukazuje aj na skutočnosť, že zákonodarca umožnil upraviť podmienky funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy práve z dôvodu, že tento podlieha schváleniu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, teda orgánu štátnej správy.
K uvedenému si žalobca taktiež dovoľuje poukázať na skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy následne upravil podmienky a spôsob vykonania funkčnej skúšky, tak ako to predpokladá ust. §5 ods. 14 zákona o podpore OZE v prevádzkovom poriadku, v zmysle účinného rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o schválení prevádzkového poriadku, teda po predchádzajúcej kontrole zo strany štátneho orgánu, pričom v protokole o funkčnej skúške zariadenia na výrobu elektriny v upozornení už neviaže dátum ukončenia funkčnej skúšky tak, ako to bolo prezentované v predmetnom konaní na administratívnu časť kontroly všetkých získaných listinných dôkazov, ale bod b/: „Dátum ukončenia funkčnej skúšky v bode 12 je dátumom bodov 5-11 podľa toho, ktorý nastane neskôr“. K uvedenému žalobca dodáva, že v bode 5-11 sú obsiahnuté práve jednotlivé technické úkony funkčnej skúšky a nie údajná administratívna kontrola predložených listinných dokladov.
Vzhľadom k tomu, že podľa názoru žalobcu je časom uvedenia zariadenia výrobcu do prevádzky dátum, kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, v danom prípade bola funkčná skúška podľa bodu 12. protokolu vykonaná dňa 28.06.2012, patrí žalobcovi, v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky URSO ustanovujúca cenovú reguláciu, za 1MWh doplatok vo výške 194,54 €.
Pre posúdenie veci je podľa žalobcu rozhodujúci zákon o podpore OZE a nie protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D zo dňa 02.07.2012. Protokol je len dokladom o úspešnom vykonaní skúšky, pričom skúška bola úspešne vykonaná dátumom podľa bodu 12 protokolu, teda dňa 28.06.2012, čomu nasvedčuje aj fakt, že už v tomto čase bolo zariadenie žalobcu pripojené do sústavy SSE-D.
Pokiaľ ide o bod 13. dátum ukončenia funkčnej skúšky dňa 02.07.2012, toto ustanovenie nemôže byť v rozpore s vyhláškou ustanovujúcou cenovú reguláciu a to ani v prípade, že by podmienky a vykonanie funkčnej skúšky boli zapracované do prevádzkového poriadku, čo v rozhodnom období absentovalo, prevádzkový poriadok nemôže byť v rozpore so zákonom. Samotný žalovaný v priebehu dokazovania poukazoval na to, že v samotnom protokole o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D je určená časová postupnosť krokov a na predposlednom mieste v bode 12. je uvedená kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D vykonanú projektovým manažérom SSE-D. Táto kontrola a povolenie na pripojenie je zo dňa 28.06.2012 a pre posúdenie veci nie je rozhodujúce administratívne schválenie riaditeľom sekcie AM, pretože v konečnom dôsledku ide už len o formálnu záležitosť, teda o vydanie dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky.
III.
K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný a uviedol, že už vo svojom rozhodnutí poukázal na rozlíšenie bodov 12 a 13 a skutočností v nich uvádzaných, keď zdôrazňuje skutočnosť, že ak by bolo účelom spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., určiť za dátum uvedenia zariadenia do prevádzky bod 11 protokolu, existencia bodu 13 by nemala zmysel. Ďalej poukazuje na záväznosť bodu 13, čo do platnosti protokolu a určenia dátumu uvedenia zariadenia do prevádzky, a to vychádzajúc z formulácie jeho znenia: „dátum ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od)“ a „bez tohto podpisu je protokol neplatný“.
V časti „upozornenie“ pod písmenom b/ obsahuje nasledovné: „všetky vyššie uvedené údaje v tomto protokole sú platné ku dňu uvedenom v bode 8“. O tejto nezrovnalosti bol žalovaný oboznámený listom spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., zo dňa 25.07.2012 (doručený dňa 26.07.2012 a zaevidovaný pod č. 21275/2012/DA) s názvom „upresnenie k protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia“, nakoľko sa jedná o tlačovú chybu, ktorá spočívala v odkaze na bod 8 formulára protokolu o funkčnej skúške, pričom správne znenie je nasledovné: „všetky uvedené údaje v tomto protokole sú platné ku dňu uvedenom v bode 12“.
Z dôvodu jednoznačnosti a zachovania istoty v právnych vzťahoch si žalovaný vyžiadal jednoznačné stanovisko generálneho riaditeľa spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., pána O. X., ktorý listom spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., s názvom „stanovisko k žiadosti“(doručený dňa 04.02.2013 a zaevidovaný pod č. 4605/2013/BA) uviedol nasledovné: „Dávame úradu do pozornosti, že čas, kedy bola funkčná skúška technicky, ako aj administratívne ukončená uvádza bod 13 protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny, o čom svedčí aj text uvedeného protokolu v bode 13“, pričom ďalej dopĺňa: „Bod 13 uvedeného protokolu jasne definuje dátum ukončenia funkčnej skúšky. Toto stanovisko spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., nikdy nespochybnila a trvá na ňom od samého začiatku“.
Žalovaný poukazuje, že súčasťou funkčnej skúšky nebolo len vykonanie čiastkových kontrol na technické parametre zariadení na výrobu elektriny v teréne, ale aj preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru. Samotný fyzický výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uvedený v bode 12 protokolu o funkčnej skúške, je tak len predpokladom k tomu, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej skúšky vykonaný zodpovednou osobou záver, vyjadrený jej podpisom v bode 13 predmetného protokolu, pričom nie je vylúčený rovnaký dátum v bode 12 a 13. Proces zavŕšenia funkčnej skúšky sa končí momentom podpísania protokolu o funkčnej skúške (bod 13 protokolu), ktorý podpíše zodpovedná osoba prevádzkovateľa distribučnej siete len v prípade, ak kontrola technických dokladov, samotné výstupné čiastkové kontroly a doklady predložené žiadateľom sú bezchybné. Je názoru, že žalobca v predmetnej veci nesprávne aplikuje jazykový výklad ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z., ktorým rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu (v predmetnom prípade ide o dátum 28.06.2012) a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu (v predmetnom prípade ide o dátum 02.07.2012). Jednotlivé etapy funkčnej skúšky odsúhlasuje svojim podpisom na predpísanom tlačive protokolu o funkčnej skúške určená osoba spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.. V prípade pozitívnych výsledkov určená zodpovedná osoba osvedčí svojim podpisom platnosť celého procesu funkčnej skúšky. Tento „záverečný podpis“ zodpovednej osoby nie je teda možné považovať len za „formálnu kontrolu“ vykonania funkčných skúšok, ale za úkon, ktorý vyžaduje oprávnená distribučná spoločnosť, a ktorým sa potvrdzuje platnosť a kompletnosť predchádzajúcich úkonov a bez ktorého by vykonané úkony nenadobudli právne účinky. Má za to, že funkčná skúška nepredstavuje len súbor technických kontrol jednotlivých funkčných celkov zariadenia výrobcu elektriny, ale jej predmetom je aj kontrola podmienok a požiadaviek stanovených zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nie je účastníkom procesu funkčnej skúšky a nie je v jeho právomoci do procesu vykonávania funkčnej skúšky zasahovať. Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre uvedenie zariadenia do prevádzky preto Úrad pre reguláciu sieťových odvetví musí vychádzať z dokumentov iných subjektov, a to z kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania zariadenia výrobcu elektriny a z dokladu preukazujúceho úspešné vykonanie funkčnej skúšky. V tejto súvislosti však nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcu, že postupom žalovaného boli porušené zásady správneho konania a princípy garantované Ústavou Slovenskej republiky, kde v rámci výkladu zákona správnym orgánom (žalovaným) bola zverená právomoc rozhodovať o právach (určovať dátum uvedenia zariadenia do prevádzky), a v nadväznosti na to, vzhľadom na zmenu právnej úpravy stanovujúcej cenovú reguláciu v oblasti elektro-energetiky, určovať ceny, súkromnému subjektu (prevádzkovateľovi distribučnej siete). Je nepochybné, že právny rámec pre vykonávanie funkčných skúšok súkromným subjektom - prevádzkovateľom distribučnej siete, je v zmysle platnej právnej úpravy daný a nie je možné hovoriť o porušení zásad a princípov platných v Slovenskej republike.
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., v predmetnej veci mal zákonné oprávnenie na vykonanie funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny - žalobcu, pričom v rámci svojej právomoci funkčnú skúšku aj uskutočnil a o tejto skutočnosti, po zohľadnení všetkých okolností prípadu (žalobcom predložené podklady, čiastkové skúšky) vydal príslušný doklad (protokol o vykonaní funkčnej skúšky).
Skutočnosť, že zákon ďalej cenu elektriny viaže na termín uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, t.j. v určitých prípadoch na dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky, vyplýva priamo zo zákonných ustanovení, čo nemôže byť v prípade aplikácie týchto ustanovení samo osobe nezákonnosťou. Následne o cene elektriny rozhoduje nie súkromná osoba - spoločnosť Stredoslovenskáenergetika - Distribúcia, a.s., ale žalovaný. Preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.04.2014 pod č.k. 20S/77/2013 v celom rozsahu potvrdil.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej len „najvyšší súd, odvolací súd“) (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. januára 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z“), časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je dátum, kedy bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.
Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z., prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
Podľa § 250d ods. 1 O.s.p. žalovaný je povinný, v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1600 €, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
V preskúmavanej veci je potrebné vyhodnotiť, či určenie časového okamihu pre uvedenie zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D do prevádzky (ďalej len „uvedenie do prevádzky“) krajským súdom bolo vecne správne, t.j. či pre určenie časového momentu uvedenia zariadenia do prevádzky je relevantný dátum faktického vykonávania funkčnej skúšky uvedený v protokole o funkčnej skúške v kolónke 5, 6, 10, 12, teda dátum 28.06.2012 alebo dátum v kolónke 13 dňa 02.07.2012, v ktorej je uvedený dátum ukončenia funkčnej skúšky a jeho schválenie SSE-D. Od tohto časového určenia závisíurčenie pevnej ceny elektriny a stanovenie doplatku pre žalobcu za rok 2012, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ MVDr. G. s celkovým inštalovaným výkonom 9,36 kW, nachádzajúcom sa v lokalite k.ú. V., parc. č. 3104/53.
V ustanovení § 5 ods. 14 posledná veta zákona č. 309/2009 Z.z. zákonodarca upravil spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky odkazom na prevádzkový poriadok, ktorý určí prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len „prevádzkový poriadok“).
V ustanovení § 5 ods. 14 posledná veta zákona č. 309/2009 Z.z. zákonodarca jednoznačne splnomocnil, aby spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky podrobne upravil prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. je zmocňovacím ustanovením, ktoré určuje, že spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky budú podrobne upravené v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s.,. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu zistil, že prevádzkový poriadok nie je súčasťou administratívneho spisu. Dokonca v čase vykonania funkčnej skúšky prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemal prijatý formálny prevádzkový poriadok vykonania funkčnej skúšky. Spoločnosť SSE-D, a.s., zverejnila na svojom webovom sídle usmernenie, aké náležitosti musí regulovaný subjekt predložiť, aby mohla byť elektráreň s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov pripojená do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D, a.s., ktorého listinná podoba sa nachádza v správnom spise. Proces pripojenia sa skladá z troch častí: a) funkčná skúška, b) preberacie konanie, c) kolaudačné konanie, ktoré vykonáva stavebný úrad.
Čo sa týka bodu a/ funkčných skúšok zariadenia, k žiadosti o vykonanie funkčných skúšok je žiadateľ povinný doložiť i schválený realizačný projekt stavby, uzatvorenú zmluvu o pripojení, zmluvu o dodávke a distribúcii (v prípade vzniku nového odberného miesta), miestne prevádzkové predpisy pre elektráreň odsúhlasené dispečingom SSE-D, a.s.,. O úspešnosti funkčných skúšok bude žiadateľovi vydaný písomný protokol s uvedením výsledku. Ak funkčné skúšky nebudú úspešné, bude vyhotovený písomný protokol s výsledkom o neúspešnosti skúšky a žiadateľ musí v tom prípade opätovne písomne požiadať o ich opakované vykonanie.
V ustanovení § 5 ods. 14 posledná veta zákona č. 309/2009 Z.z. zákonodarca jednoznačne splnomocnil, aby spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky podrobne upravil prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
Z uvedeného ustanovenia zákona je teda nepochybné, že práve prevádzkový poriadok má upraviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Z obsahu spisu ako i z vyjadrenia účastníkov vyplynulo, že v tomto prípade prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSE-D, a.s., v rozhodujúcom čase prevádzkový poriadok nemal k dispozícii. Nahradil ho len usmernením zverejneným na internete, v ktorom nie sú upravené podmienky vykonania skúšky podrobne ako to vyžaduje vyššie uvedené zákonné ustanovenie.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu mohol dospieť len k jedinému záveru rešpektujúc zásadu in dubio mitius a to, že odvolaním napadnutý rozsudok zmení.
Odvolací súd zistil, že krajský súd rozhodol na základe neúplného správneho spisu, keď jeho súčasťou nebol prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete obchodnej spoločnosti SSE-D, a.s., ktorá vyhotovovala protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE- D, a.s.. Vyhotovením obsahu prevádzkového poriadku, jeho ustanoveniami upravujúcimi spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, sa krajský súd zaoberal len do tej miery, keď konštatoval, že v čase vykonania funkčnej skúškyprevádzkovateľ distribučnej sústavy nemá prijatý formálny prevádzkový poriadok vykonania funkčnej skúšky. Uspokojil sa s usmernením spoločnosti SSE-D, a.s., ktoré zverejnila na svojom webovom sídle, aké náležitosti musí regulovaný subjekt predložiť, aby mohla byť elektráreň s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov pripojená do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D, a.s..
Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní skompletizovať administratívny spis tak, aby jeho súčasťou bol i prevádzkový poriadok upravujúci spôsob a podmienky vykonania posudzovanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s., následne musí vyhodnotiť ustanovenia prevádzkového poriadku upravujúce spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z., v ktorom zákonodarca definuje časový moment uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Odvolací súd poukazuje na absenciu dôvodov v preskúmavanom rozhodnutí, pretože žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia obsah ustanovení prevádzkového poriadku upravujúci spôsob vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na právnu úpravu § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. nevyhodnocoval a preto podľa názoru senátu odvolacieho súdu rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Odvolací súd sa s právnym názorom a s východiskami krajského súdu nestotožňuje a má za to, že bez podrobnej úpravy podmienok funkčnej skúšky s ustálením rozhodujúcich pojmov - v prevádzkovom poriadku, je vyhodnotenie určenia časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky predčasné. Respektíve nie je možné, aby prevádzkovateľ distribučnej sústavy nerešpektujúc zákonné ustanovenie (§ 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z.), vychádzal z takého výkladu uvedeného pojmu - ustálenie rozhodujúceho časového okamihu, ktorý smeruje len v jeho prospech.
Keďže odvolací súd zistil, že krajský súd nesprávne právne vec posúdil, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zruší podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku dôvodov rozhodnutia.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 140 €, pozostávajúcich za zaplatený súdny poplatok ( žaloba a odvolanie, t.j. 2x 70 €) a z trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom v prvostupňovom a v odvolacom konaní v sume 556,18 €.
Trovy právneho zastúpenia prvostupňového konania tvorí tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia 03.07.2013, vypracovanie žaloby 10.07.2013, pojednávanie na KS Žilina 29.04.2014) 2x 130,16 € a 1x 134€ s paušálnou náhradou 2x 7,81 € a 1x 8,04 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky). Súd nepriznal 1 úkon právnej služby za vypracovanie vyjadrenia zo dňa 30.09.2013, pretože takýto úkon súd nežiadal.
Trovy právneho zastúpenia druhostupňového konania tvorí 1 úkon právnej služby (vypracovanie odvolania 22.05.2014) a to vo výške uplatnenej na náhradu vo vyčíslení trov konania zo dňa 18.08.2014 a to 1x 130,16 € s paušálnou náhradou 1x 8,04 €.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú celkom 556,18 € (3x 130,16 € + 1x 134 € + 2x 7,81 € + 2x 8,04 €). Celkom priznané trovy 556,18 + 140 = 696,18 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu daň z pridanej hodnoty, nakoľko právny zástupca nepreukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Rovnako nebola priznaná žalobcovi náhrada trov za uplatnený úkon - vypracovanie vyjadrenia zo dňa 30.09.2013, keďže na uvedené vyjadrenie nebol súdom žalobca vyzvaný, naviac vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou je správne súdnictvo ovládané, nie je možné prihliadať na rozšírenie žalobných dôvodov, ktoré sú uplatnené neskôr ako v lehote podľa § 250h ods. 1 O.s.p. v spojení s §250b O.s.p., pričom predmetnévyjadrenie bolo podané na súd až viac ako dva mesiace aj po podaní žaloby na súd (10.07.2013), teda nesporne po uplynutí lehoty stanovenej v § 250b O.s.p.
Senát rozhodol pomerom hlasov v pomere 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie: