4Sžf/5/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej

veci žalobcu: P. M., bytom D., H. S., zastúpeného advokátom JUDr. P.Š., AK so sídlom v B.,

Š. proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej

Bystrici, Nová 13, Oddelenie daňového konania Trenčín, Trenčín, K dolnej stanici 22,

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č. I/226/17020-

46713/2009/990565-r zo dňa 24. apríla 2009, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/82/2009-62 zo dňa 01. júna 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,  

č. k. 13S/82/2009-62 zo dňa 01. júna 2010   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom č. k. 13S/82/2009-62 zo dňa   01. júna 2010 zamietol žalobu žalobcu podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutí žalovaného č. I/226/17020-46713/2009/990565-r zo dňa 24. apríla 2009, ktorým potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu Trenčín - dodatočný platobný výmer č. 645/230/80606/08/Čapa

zo dňa 19. septembra 2008 o vyrubení dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie

obdobie marec 2002 zo zisteného rozdielu dane v sume 9.147,41 Euro a zároveň   žalobcovi

nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli

v kontrolovanom mesiaci marec 2002 reálne uskutočnené práve dodávateľmi uvedenými  

na faktúrach (spoločnosťami M., s. r. o., a N., spol. s r. o.) a že nesplnil a nepreukázal

podmienky, ktoré zákonodarca požaduje, aby platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si nárok

na odpočet dane z pridanej hodnoty uplatňuje aj reálne preukázal existenciu podmienok, ktoré

pre nárok na uplatnenie odpočtu DPH stanovil, teda, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo

s tým platiteľom, ktorý je uvedený na daňovom doklade. Krajský súd v rozhodnutí poukázal

aj na rozsudok NS SR č. 8Sžf/11/2009, z ktorého vyplýva,   že spoločnosť N.,

spol. s r. o. mala zapísanú v predmete podnikania činnosť veľkoobchodu a maloobchodu

minerálnymi olejmi až od 15. marca 2002, pričom sporé faktúry od tejto spoločnosti sa týkali

obdobia do 15. marca 2002 a námietky žalobcu vyhodnotil ako všeobecné, nekonkrétne, ktoré

ťažko spochybnia ktorýkoľvek konkrétny dôvod napadnutého rozhodnutia. Súd poukázal, že

nie je jeho povinnosťou vyhľadávať   za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti

napadnutého rozhodnutia, ktoré tvoria rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia.

Poukázal na osobný charakter zdaniteľných plnení   pri dani z pridanej hodnoty, pri ktorom

identifikácia osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo

faktúre, musí zodpovedať skutočnému stavu.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť

žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol,  

že pri dodaní nafty obchodoval s O. L., ml., ktorý za spoločnosť M., s. r. o. konal, preberal

platby za naftu. Konanie O. L., ml. za túto spoločnosť nebolo spochybnené, avšak správca

dane a krajský súd konanie spoločnosti M., s. r. o. prostredníctvom O. L., ml. považovali za

sporné. V danom čase (obchodovania) nemal zrejme O.L., ml. plnomocenstvo spoločnosti M.,

s. r. o. na konanie.   Vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti N., s. r. o. uviedol, že

žalovaný ako aj krajský súd sa snažili preukázať neuskutočnenie zdaniteľného plnenia tým, že poukázali na skutočnosť,   že p. O. ako konateľ spoločnosti N., s. r. o. so žalobcom

neobchodoval, avšak nezohľadnil skutočnosť, že zúčastnené osoby tvrdili, že za spoločnosť

N., s. r. o. konal vo vzťahu k žalobcovi p. Š., ktorý uskutočnenie plnenia, resp. dodanie nafty

potvrdil. Žalovaný aj krajský súd zohľadnili len skutočnosti v neprospech žalobcu,   a to že

konatelia dodávateľov o dodaní nemali konkrétne informácie; nezohľadnili skutočnosť, že

uskutočnenie plnenia preukázali aj výpovede zúčastnených osôb. Zdôraznil, že v žalobe

uviedol,   že dotknuté orgány pri rozhodovaní neprihliadali na oprávnené záujmy

žalobcu,   ako aj to, že rozhodnutia sú nezákonné a boli dotknuté práva žalobcu

na správne určenie daňovej povinnosti. Ďalej poukázal na ust. § 157 ods. 2 OSP, že

odôvodnenie rozsudku   je zmätočné a nepresvedčivé, nakoľko zo zákona o DPH

nevyplynula pre žalobcu povinnosť pre priznanie odpočtu DPH preukázať, že osoby s ktorými

obchodoval boli registrovanými obchodníkmi s minerálnymi olejmi, nakoľko táto povinnosť

sa skúma vo vzťahu k spotrebnej dani a nie DPH. Uviedol, že dostatočne preukázal splnenie

všetkých podmienok v zmysle   ust. § 20 ods. 2 zákona o DPH, a má za to, že mu vznikol

nárok na odpočet DPH.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Pridržiava sa svojho stanoviska k žalobe a trvá  

na skutočnostiach v ňom uvedených. Rozhodnutia žalovaného sú podľa jeho názoru vydané v súlade s právnymi predpismi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu  

nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku) s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne

päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou  

je aj administratívny spis žalovaného, zistil, že prvostupňový správny orgán Daňový úrad

Trenčín rozhodnutím – dodatočným platobným výmerom č. 645/230/80606/08/Čapa zo dňa 19. septembra 2008 žalobcovi vyrubil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec

2002 zo zisteného rozdielu dane v sume 9.147,41 Euro. Dôvodom bolo nepreukázanie

uskutočnenia zdaniteľného plnenia – dodanie nafty od dodávateľov spoločností N., spol. s r.

o. a M., s. r. o.. Po zistenom dokazovaní prvostupňový daňový orgán poukázal na rozporné

výpovede konateľov a splnomocnených osôb za uvedené spoločnosti, čím   sa

spochybnila vierohodnosť zdaniteľného plnenia a neboli splnené podmienky na odpočet dane

z pridanej hodnoty podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

v znení účinnom do 31. decembra 2002 (ďalej len zákon o DPH). Rozhodnutie bolo

potvrdené rozhodnutím žalovaného č. I/226/17020-46713/2009/990565-r zo dňa  

24. apríla 2009.

V daňovom konaní preukázateľne a hodnoverne preukázal správca dane a aj žalovaný,

že existujú   rozporné výpovede konateľov a osôb konajúcich a vystupujúcich v mene

sporných dodávateľov žalobcu. Konateľ spoločnosti M., s. r. o. pán T.nebol vôbec

informovaný o ekonomickej činnosti spoločnosti a boli vypočutí svedkovia O. L.ml., ktorý

bol žalobcom označený za konajúcu osobu v mene dodávateľa a ktorý túto skutočnosť poprel

a dodávku nafty a preberanie finančnej hotovosti realizoval ako zamestnanec a nie ako

splnomocnený zástupca. Dodávateľ N., spol. s   r. o. zastúpený p. Š.potvrdil dodanie nafty

žalobcovi, ale nevedel uviesť, kto vystavil a podpisoval faktúry a príjmové pokladničné doklady a zároveň preberal hotovosť. Účtovníčka Š. tvrdila, že účtovníctvo sa riadne viedlo,

ale nevedela vysvetliť nezrovnalosti v účtovnej evidencii.

Na splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty nestačí len po formálnej

stránke preukázať zdaniteľné plnenie, ale aj reálne zdaniteľné plnenie uskutočniť, t. j. dodať

motorovú naftu, a jeho reálne uskutočnenie aj preukázať. Žalobca tak nesplnil podmienky  

na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 20 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o DPH platiteľ má nárok na odpočet dane, ak:

a) sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13),

b) daň na vstupe zaúčtoval,

c) daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,

d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ,

a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, že daň na vstupe je 200 000 Sk a viac, je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky

alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou.

Uvedené zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak čo len jedna

podmienka nie je splnená, nemôže si platiteľ uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej

hodnoty. V predmetnej právnej veci neboli preukázateľne splnené podmienky uvedené  

pod písmenami a), d), nakoľko žalobca nepreukázal, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo

spoločnosťami N.spol. s r. o. a M. s. r. o., t. j. či došlo k reálnemu dodaniu nafty od týchto

žalobcom označených dodávateľov, nepreukázal túto skutočnosť príjmovým dokladom

s označením množstva dodanej nafty, rôznia sa výpovede osôb konajúcich   za

žalobcu a jeho dodávateľov (ako je uvedené vyššie), zároveň žalobca nepreukázal,   že

má daňový doklad, ktorý vyhotovil označený platiteľ a doklad o zaplatení dane.

Z uvedeného vyplýva, že správca dane ako aj žalovaný postupovali správne, keď

žalobcovi dodatočným platobným výmerom vyrubili daň z pridanej hodnoty vo výške

9.143,41 Euro za mesiac marec 2002. Krajský súd správne vyhodnotil skutkový stav

a aplikoval naň príslušné ustanovenia zákona o DPH, postupoval preto správne, keď žalobu

žalobcu smerujúcu proti rozhodnutiam žalovaného zamietol ako nedôvodnú podľa § 250j

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu

prvého stupňa, tak v tejto veci je odvolací súd toho názoru, že   prvostupňový súd v súlade s ust. § 157 ods. 1 a 2 zdôvodnil svoje rozhodnutie, je z neho zrejmé akými úvahami sa riadil

a prečo rozhodol tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.  

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil

rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/82/2009-62 zo dňa 01. júna 2010 ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1

v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a neúspešnému žalobcovi ich náhradu

nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. novembra 2010  

JUDr. Ida Hanzelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková