4Sžf/37/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu VAMEX, a.s. Košice, Lubina č. 1, Košice, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Vazovova č. 2, Bratislava, o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR z 21.03.2011 č. I/223/124-33236/2011/999608-r, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/62/2011-47 z 12. apríla 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/62/2011-47 zo dňa 12. apríla 2012 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer DÚ Košice IV z 21.10.2010 o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie november 2005 v sume 1938,95 Eur. Krajský súd v dôvodoch svojho rozsudku uviedol nasledovné: „Daňový úrad Košice IV. ako miestne príslušný správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január - december 2005, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 06.10.2010 č. 698/320/84856/2010/Tot a jeho dodatok č. 698/320/88334/2010-Tot z 19.10.2010, ktorý bol doručený a prerokovaný dňa 20.10.2010. Pri kontrole bolo zistené, že si žalobca v zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 0511063 zo dňa 21.11.2005 vystavenej daňovým subjektom BOBEK - realizácia stavebných objektov, spol. s r.o., Pri Hrušove č. 22, Košice. Predmetom fakturácie boli stavebné práce na objekte rodinného domu v O.. Správca dane vykonal preverovanie oprávnenosti odpočítania dane zo stavebných prác na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti BOBEK - realizácia stavebných objektov, spol. s r.o. a za tým účelom zaslal Daňovému úradu Košice I. dožiadanie. Z odpovede na dožiadanie vyplýva, že Daňovému úradu Košice I. pri miestnom zisťovaní u dodávateľa stavebných prác bol predložený okrem iného zoznam faktúr vystavených pre žalobcu v rokoch 2005 - 2007 s uvedením objektu a miesta výkonu práce - okrem iných aj na objekt rodinnéhodomu v O.. Vzhľadom na tieto zistené skutočnosti týkajúce sa miesta výkonu stavebných prác, správca dane vypočul ako svedkyňu bývalú výkonnú riaditeľku žalobcu Ing. O. O., ktorá do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 14.07.2010 č. 698/320/64579/2010/Fed uviedla, že stavebné práce, ktoré prevzala od dodávateľa BOBEK realizácia stavebných objektov, s.r.o., boli na základe faktúr vykonané na stavbe v O., ktorá mala byť podľa jej vedomostí v budúcnosti využívaná spoločnosťou VAMEX, a.s. Košice. Žalobca do zápisníc o ústnom pojednávaní zo dňa 12.07.2010 č. 698/320/63337/2010/Heg a zo dňa 21.07.2010 č. 698/320/66374/2010/Heg uviedol, že faktúry za stavebné práce vykonané na stavbe v O. prešli štandardným schvaľovacím procesom, t. z. že ten kto preberal vykonané stavebné práce, ich odkontroloval s obsahom faktúry a túto činnosť po firme VAMEX, a.s. Košice v roku 2005 vykonávala Ing. O. O. v pozícii výkonného riaditeľa. Po schvaľovacom procese tieto faktúry boli odovzdané učtárni na spracovanie. Vzhľadom na to, že nikto zo schvaľovateľov neupozornil, že išlo o stavebné práce vykonané na stavbe v O., došlo k omylu a boli zaevidované na karte dlhodobého hmotného majetku Lubina, kde v tom čase rovnako prebiehali rekonštrukčné práce. Stavebné práce na stavbe v O. boli v roku 2005 vykonávané na základe ústnych objednávok. V tomto roku sa stavba využívala výlučne iba na parkovacie účely a skladovacie účely pre archiváciu dokladov. Mesto Košice, oddelenie miestnych daní v rámci súčinnosti poskytlo Daňovému úradu Košice IV. informácie súvisiace so stavbou „rodinný dom na ulici G. na pozemku parc. č. 1721/9, 1721/18“. Správca dane z odpovedí mesta Košice zistil, že vlastníkom, a zároveň daňovníkom v roku 2005 ohľadom pozemku parc. č. 1721/9 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1764 m2 bol M. I., bytom G., ktorý túto parcelu previedol zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti dňa 05.05.2005 na MVDr. S. G., bytom G.. Správca dane z priložených príloh ďalej zistil, že Mestská časť Košice - Západ dňa 18.08.2005 vydala stavebné povolenie č. URaSP 05560/2005-3-Šra na stavbu rodinného domu na pozemku parc. č. 1721/9 katastrálneho územia O., pre stavebníka MVDr. S. G., Y.. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2005. Kolaudačné rozhodnutie na povolenie užívania stavby bolo vydané Mestom Košice dňa 10.08.2007 č. MK-07/205967-03/II/MIN pre stavebníka MVDr. S. G. zastúpenom v konaní Ing. F. C.. Rodinný dom sa nachádza na pozemku parc. č. 1721/18, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, kat. územie O.. Uvedená parcela vznikla na základe geometrického plánu, ktorým bola z pôvodnej parcely č. 1721/9 odčlenená zastavaná plocha rodinnému domu parc. č. 1721/18. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2008. MVDr. S. G. bol od 05.05.2005 a v priebehu roku 2005 zapísaný na LV č. XXXX ako vlastník nehnuteľnosti - pozemku, nie rodinného domu. Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti za rok 2006 za stavebný pozemok na parc. č. 1721/9 kat. územie O. podal MVDr. S. G., ktorému boli následne vystavené platobné výmery. MVDr. S. G., bytom G. dňom 20.01.2008 oznámil Mestu Košice, že daroval rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX R. G., bytom G.. Od roku 2008 je daňovníkom dane z nehnuteľností R. G., t. č. B.. Nová vlastníčka podala daňové priznanie na rok 2008,2009 a 2010 tak, že parcela č. 1721/9 o výmere 1401 m2 sú zdaňované ako zastavané plochy a nádvoria a na parcele č. 1721/18 je zdaňovaná stavba - dom na bývanie súpisné č. 795 o výmere 363 m2. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, z ktorých obsahu vyplýva, že pre stavebníka MVDr. S. G. bolo povolené stavať a neskôr užívať stavbu rodinný dom na parcele č. 1721/9 kat. územia O. a podľa projektovej dokumentácie ide o dvojpodlažný objekt so suterénom a s jednou bytovou jednotkou so vstavanou garážou s dvoma státiami a bazénom. Žalobca predložil zmluvu o budúcom nájme a užívaní nehnuteľnosti a užívaní priľahlých plôch a komunikácií, ktorú uzavrel dňa 14. mája 2005 s MVDr. S. G. ako prenajímateľom a jeho dodatok z 13.07.2006. Z jej obsahu okrem iného vyplýva, že prenajímateľ sa zaväzuje umožniť nájomcovi v plnom rozsahu využívať priestory, ktoré sú predmetom nájmu, najmä kancelárske, skladové, regeneračné priestory a iné účely podľa dohody zmluvných strán. Nájomca sa zaviazal spolupodieľať na výstavbe nehnuteľnosti - rodinného domu. Dňa 01.03.2006 uzavrel žalobca zmluvu o dielo o dodávke stavebných prác s firmou BOBEK - realizácia stavebných objektov, s.r.o. Košice. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie výkonov stavebnej údržby, modernizácia, rekonštrukcia, nová výstavba objektov (priestorov objednávateľa), ktoré sú jeho vlastníctvom, alebo má na nich užívacie právo. Žalobca tiež predložil správcovi dane zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorú uzavrel sMVDr. S. G.. Predmetom zmluvy je rodinný dom nachádzajúci sa na ulici G. na pozemku parc. č. 1721/9 o výmere 1401 m2 a pozemok evidovaný ako parcela č. 1721/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1401 m2 a parcela č. 1721/18 zastavané plochy a nádvoria o výmere 263 m2. Z účelu návrhu vyplýva, že nájomca (žalobca) bude využívať nehnuteľnosti ako kancelárske, skladové a regeneračné priestory, parkoviská a príjazdové komunikácie. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 06.08.2010 vyplýva, že žalobca v rokoch 2005 - 2007 nerealizoval žiadne úhrady nájomného v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov. Žalobca tiež uviedol, že k prevzatiu ďalších priestorov, t. z. horných kancelárskych priestorov rodinného domu v O. nedošlo, a preto nebol odovzdaný spoločnosti VAMEX, a.s. Košice splátkový kalendár, ani odovzdávajúci protokol so súpisom skutočného stavu nehnuteľnosti, vrátane súpisu jej vybavenia. Na základe týchto dôkazov správca dane vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 21.10.2010 č. 698/230/88909/10/Pav, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2005 v sume 1.938,95 Eur a v odvolacom konaní žalobca rozhodol rozhodnutím z 21.03.2011 č. I/223/124-33236/2011/999608-r, ktorým tento dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV. v odvolacom konaní potvrdil. Odôvodnenia oboch rozhodnutí sú uvedené v prvej časti odôvodnenia rozsudku (krajského súdu - pozn. odvolacieho súdu). Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2005 platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 29 ods. l citovaného zákona dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 citovaného zákona). Predmetom súdneho preskúmavania je posúdenie, či u žalobcu boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 49 ods. l a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v roku 2005. Žalobca argumentoval, že v preskúmavanom prípade pre právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nie je rozhodujúce jeho vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, ale rozhodujúcou podmienkou práva na odpočítanie dane je skutočnosť, že prijatý tovar alebo služby použije na uskutočňovanie svojich podnikateľských aktivít, t. z. vecná súvislosť medzi odpočtom dane a použitím služby. Splnenie zákonnej podmienky žalobca preukazoval zmluvami o budúcej nájomnej zmluve uzavretej so stavebníkom MVDr. S. G., zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretou s vlastníkom predmetného rodinného domu, výpoveďou Ing. O., ktorá v pozícii výkonnej riaditeľky v roku 2005 preberala stavebné práce od spoločnosti BOBEK - realizácia stavebných objektov, s.r.o. S touto spoločnosťou žalobca uzavrel v marci 2006 zmluvu o dielo, na základe ktorej objednávateľom stavebných prác bol žalobca. Súd súhlasí s názorom žalobcu, že pre posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH je rozhodujúca vecná, a nie časová súvislosť medzi odpočtom a použitím služby. Správca dane však pri preverovaní oprávnenosti splnenia zákonných podmienok na odpočet DPH získal dôkazy, ktoré spochybnili tvrdenie žalobcu, že stavebné práce realizované na stavbe rodinného domu v O. vlastnícky patriace MVDr. S. G., boli dodané žalobcovi na uskutočňovanie jeho podnikania. Takými dôkazmi sú nepochybne stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie vydané stavebníkovi MVDr. S. G. na stavbu, ktorá je určená na bývanie, daňové priznania na daň z nehnuteľnosti podávané vlastníkmi predmetného rodinného domu, neexistencia žiadnych dôkazov o realizácii uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenou podľa zákona č. 116/1990 Zb., hoci nebolo zistené, že by stavebný úrad vydal rozhodnutie o tom, že miestnosti, ktoré sú predmetom nájmu, sú určené na iné účely ako na bývanie. Súd je toho názoru, že žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé pochybnosti správcu dane vyvrátiť. Bolo v právnych možnostiach žalobcu, už aj s ohľadom na personálne prepojenie medzi prenajímateľom a nájomcom, zabezpečiť právne dosledovanie vecnej súvislosti zdaniteľných plnení s konečným právnym stavom, ktorý vyplýva z administratívneho spisu. Súd má za to, že pri hodnotení dôkazov sa nemôže znižovať vážnosť takých dôkazov, ako je stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, daňovépriznanie a ďalšie zistenie správcu dane a za rozhodujúce považovať iné doklady - zmluvy, ktoré by po formálnej stránke zdôvodňovali opodstatnenosť uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postup podľa § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v roku 2005, preto žalobné námietky u žalobcu ohľadom hodnotenia dôkazov správcom dane nepovažoval za dôvodné. Naopak, súd sa domnieva, že žalovaný, ako aj správca dane hodnotil dôkazy každý jednotlivo, a všetky vo vzájomnej súvislosti a na záver, ku ktorému správny orgán dospel, neodporuje zásadám logického myslenia a uvažovania. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval žalobu žalobcu za dôvodnú, a preto rozhodol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. tak, že žalobu zamietol.“ (koniec cit. z rozsudku krajského súdu)

Žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu žiadal jeho zmenu a zrušenie rozhodnutia žalovaného. Podľa žalobcu je rozsudok krajského súdu nedostatočne odôvodnený, jeho postupom došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku je tiež prepojené s nesprávnym výkladom hmotnoprávneho predpisu. Podľa názoru žalobcu krajský súd pochybil, keď vydal rozhodnutie skôr, než bol preskúmal a ozrejmil všetky rozhodné skutočnosti týkajúce sa hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH, nevykonal dôsledný výklad príslušných právnych predpisov a analýzu tvrdení strán vedúcu k správnemu právnemu posúdeniu veci. Daňové právne predpisy sú systémovo zaradené do noriem verejného práva, čo má dôsledok pri jeho aplikácii a najmä výklade. Daňové povinnosti a nároky vznikajú nie na základe zmlúv alebo iných faktorov, ale výlučne na základe zákona, v danom prípade zákona č. 222/2004 Z.z.. Ak sú splnené podmienky uvedené v zákone, potom bez ohľadu na to ďalšie skutočnosti (vlastnícke právo, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, daňové priznanie k dani z nehnuteľností, atď.) vzniká daňová povinnosť a nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ by nárok na odpočítanie dane bol spojený s vlastníckym právom, stavebným povolením, kolaudačným povolením, resp. splnením iných podmienok (napr. platnosťou zmluvy - pozri IV. ÚS sp. zn. 104/2012-89 z 1.3.2012, NS SR sp. zn. 4Sžf/25/2011 z 13.9.2011) potom by to v zákone muselo byť výslovne (expressis verbis) uvedené. Dôkazy, ako vlastnícke právo, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, daňové priznania na daň z nehnuteľností, atď., ktoré viedli k právnemu záveru súdu a správnych orgánov, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre postup podľa § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. sú v nadväznosti na splnenie hmotnoprávnych podmienok právne irelevantné a nemajú reálne opodstatnenie. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je právo účastníka konania na rozhodnutie, ktoré je plne konformné s hmotnoprávnym predpisom a v danom prípade so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Samotný výklad zákona č. 222/2004 Z.z. uskutočnený súdom nemá žiadnu oporu v existujúcom hmotnom práve a vykazuje značný stupeň arbitrárnosti. Žalovaný nesplnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. spája okrem vlastníctva aj s tým, že nadobudnutá služba (stavebné práce) nemala priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami žalobcu, v čase vzniku práva na odpočítanie dane musí byť zrejmý účel, na ktorý sa prijaté tovary a služby použijú a v tomto prípade zrejmý účel bol deklarovaný v stavebnom povolení vydanom pre MVDr. G. na stavbu rodinného domu určeného na bývanie nie ako stavby na ostatné podnikanie a zárobkové činnosť, skladovanie a administratívu. Splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. bolo potrebné skúmať v zmysle zmluvy o dielo z 1.3.2006 medzi zhotoviteľom a žalobcom. Skúmanie účelu za ktorým začal stavať dom MVDr. G. je bezpredmetné. Daň bola uplatnená voči žalobcovi, preto v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. bolo potrebné skúmať účel a použitie u žalobcu. Samotný účel bol jednoznačne deklarovaný už zmluvou o budúcom nájme zo 14.5.2005. Žalobca podľa zmluvy o nájme z 23.8.2007 nehnuteľností využíva na kancelárske, skladové a regeneračné priestory, na firemné akcie pre zamestnancov a ich preškoľovanie, na obchodné stretnutia, zasadnutia predstavenstva, dozornej rady, na uzatváranie obchodných vzťahov, na uskladnenie majetku a archiváciu dokladov a pozemok na parkovanie vozidiel medzi rozvozmi (to bolo využívané už pred kolaudáciou). Z uvedeného vyplýva, že služba bola žalobcom prijatá na uskutočňovanie jeho ekonomických aktivít podliehajúcich dani a je nespochybniteľné priame a bezprostredné spojenie medzi odpočítaním dane a použitím služby a vecné priradenie dane na vstupe k výstupom žalobcu. O uvedenej skutočnosti správne orgány vedeli už počas vykonávanej kontroly.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu tak, ako ho odvolací súd citoval, skutkovo aj právne dostatočne odôvodnený, pričom krajský súd okrem dôvodovej časti citovanej aj v tomto rozsudku odvolacieho súdu uviedol aj podstatné dôvody rozhodnutí daňových orgánov ako aj dôvody žaloby, s obsahom ktorej sa v dôvodovej časti svojho rozsudku v plnom rozsahu vysporiadal. Odvolací súd nevidí dôvody pre tvrdenie, že krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a tým porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci pokiaľ ide o právo na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie november 2005. Žalobca podľa názoru súdu jednoznačne nepreukázal vecnú súvislosť medzi tovarmi a službami dodanými mu v novembri 2005 dodávateľom BOBEK - realizácia stavebných objektov, s.r.o., ktoré mali byť vykonané na objekte rodinného domu nepatriaceho žalobcovi, pričom nie je preukázané, že daň uvedenú na faktúre zaplatil žalobca ako platiteľ dane za dodávky v súvislosti s jeho podnikateľskými aktivitami (v novembri 2005). Žalobca najmä nepreukázal, že by v novembri 2005 existovala čo len zmluva o nájme nehnuteľnosti, ktorou mal byť deklarovaný účel dodávky. Odvolací súd pripomína v konaní nespochybniteľné skutkové zistenie, že na budúci predmet nájmu bolo vydané stavebné povolenie až po uzatvorení zmluvy o budúcom nájme zo 14.5.2005 a zmluva o samotnom nájme bola uzatvorená až po novembri 2005.

Odvolací súd sa oboznámil so zmluvou o budúcom nájme zo dňa 14.5.2005 a konštatoval, že v čl. I. bod 2/ uvedený záväzok nájomcu, že sa „bude odo dňa podpisu zmluvy podľa projektu a plánu stavby finančne spolupodieľať na výstavbe nehnuteľností - rodinného domu na pozemku, ktorý sa nachádza v kat. úz. O..... p.č. 1721/9, ktorý je vo vlastníctve prenajímateľa“ sám osebe nie je dôkazom toho, že žalobca prijal zdaniteľné plnenie uvedené na faktúre a toto použil na účely vlastného podnikania, resp. nepreukázal priame a bezprostredné spojenie s vlastnými plneniami. V čase tvrdeného vzniku práva na odpočítanie dane nebol jednoznačne zrejmý účel, na ktorý sa prijatá služba vo vzťahu k podnikaniu žalobcu má použiť. Na druhej strane bolo nesporné, že dodávka nesmerovala na stavbu realizovanú žalobcom, ale na stavbu realizovanú iným subjektom a to, na stavbu rodinného domu. Na uvedenom základe môže odvolací súd len potvrdiť záver krajského súdu, podľa ktorého po hodnotení vykonaných dôkazov, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, záver správneho orgánu neodporuje zásadám logického myslenia a uvažovania, ak neuznal žalobcom uplatnený odpočet dane z faktúry č. 0511063 z 21.11.2005. Pokiaľ ide o výšku dodatočne vyrubenej DPH, táto v konaní nebola rozporovaná.

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.