Najvyšší súd  

4Sžf/34/2014

  Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte   zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: JUDr. Alojz Baránik, advokát, so sídlom Mateja Bela č. 8, Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Zuzana Albert, advokátka so sídlom Grösslingová 4, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2091-7000/2011-71/3 zo dňa 01. februára 2012 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/22/2012-44 zo dňa 31. januára 2014, jednomyseľne, takto  

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 22/2012-44 zo dňa 31. januára 2014   p o t v r d z u je.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 4S 22/2012-44 žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Vo svojom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 9 ods. 4, § 28, § 32 ods.6, § 137 ods. 1, § 139 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „zákon č. 25/2006 Z.z.“) a uviedol, že podľa jeho názoru z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia nebol v predmetnom verejnom obstarávaní označený za úspešného uchádzača. Z uvedeného dôvodu nemôže byť žalobca rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach, a preto nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby. Rozhodnutie žalovaného sa nijako nedotklo jeho subjektívnych práv, navyše z hľadiska hmotnoprávnych podmienok napadnuté rozhodnutie reagovalo na pochybenia obstarávateľa – Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“), pretože ten pochybil v stanovení podmienok súťaže vytknutých žalovaným a s týmito otázkami sa žalovaný vo svojom rozhodnutí aj riadne vysporiadal.

Ďalej v zhode s názorom žalovaného zdôraznil, že primeranosť obstarávateľom požadovaného minimálneho rozpočtovaného nákladu projektu musí byť priamo determinovaný finančnou náročnosťou realizácie zákazky, ktorá sa odvíja od predpokladanej hodnoty zákazky. V danom prípade boli predmetom zákazky „Komplexné právne služby“ s výškou predpokladanej hodnoty zákazky 2 000 000,- €. V zmysle uvedeného obstarávateľ stanovením výšky minimálneho rozpočtového nákladu projektu nad 45 000 000,- € bez DPH predpokladanej hodnoty zákazky postupoval v rozpore s ustanovením § 32 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, ako aj v rozpore s § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, podľa ktorého sa pri zadávaní zákaziek musí uplatňovať princíp nediskriminácie uchádzačov/záujemcov, keďže by mohlo dôjsť k diskriminácii potenciálnych záujemcov o účasť v predmetnej nadlimitnej zákazke, ktorí nedosahujú kontrolovaným požadovanú výšku minimálneho rozpočtového nákladu projektu stanovenú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch.

Argumentáciu žalovaného smerujúcu na rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie z 29. apríla 2004, vo veci Komisia/CAS Succhi di Frutta, C 496/99 v danom prípade krajský súd považoval za dôvodné. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že cieľom zásady transparentnosti je v zásade zaručiť absenciu rizika uprednostňovania a svojvoľného konania zo strany obstarávateľa. Vyžaduje, aby boli všetky podmienky a pravidlá verejného obstarávania vyjadrené jasne, presne a jednoznačne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch a nie tak, aby bol poskytnutý priestor k diskusii a v tomto prípade aj diametrálne odlišným názorom.

Uvedené korešponduje aj s bodom 39 úvodných ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, podľa ktorého overovanie spôsobilosti uchádzačov v otvorených konaniach a záujemcov v užších konaniach a rokovacích konaniach s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania a v súťažnom dialógu a ich výber by sa mal uskutočniť v transparentných podmienkach. Na tento účel by sa mali určiť nediskriminačné kritériá, ktoré verejní obstarávatelia môžu používať pri výbere účastníkov súťaže a prostriedkov, ktoré hospodárske subjekty môžu používať na preukázanie, že tieto kritériá spĺňajú. V rovnakom duchu transparentnosti by sa malo od verejného obstarávateľa vyžadovať, aby uviedol, hneď ako je zákazka daná do súťaže, kritériá výberu účastníkov, ktoré použije a úroveň osobitnej spôsobilosti, ktorú môže, ale nemusí vyžadovať od hospodárskych subjektov pred ich prijatím do konania verejného obstarávania.

Zásada nediskriminácie alebo rovnakého zaobchádzania spočíva v tom, že obstarávateľ postupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo zvýhodňovať oproti iným uchádzačom v rovnakom postavení. Zásada transparentnosti vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal priehľadným a predvídateľným spôsobom, v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu a najmä postupu obstarávateľa v ňom korešponduje s ústavným princípom právnej istoty (čl. 1 Ústavy SR), vytvára predpoklady pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných prostriedkov, a tým aj k udržaniu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. Na princípe nediskriminácie uchádzačov vo verejnom obstarávaní sú postavené aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (viď rozhodnutia C-225/98, C-507/03, C-231/03), kde sa nezakazuje len otvorená diskriminácia z hľadiska štátnej príslušnosti, sídla (usídlenia), ale aj všetky formy skrytej diskriminácie predstavujúce rozdiel v zaobchádzaní vedúci k ujme podnikov usadených v iných členských štátoch, ktoré by mohli mať o túto zmluvu záujem.

Na základe týchto skutočností dospel krajský súd k záveru, že obstarávateľom stanovené súťažné podmienky preukázania technickej alebo odbornej spôsobilosti sú spôsobilé odradiť potenciálnych záujemcov od účasti vo verejnom obstarávaní a okrem toho obstarávateľ vyžadoval aj dôkaz o plnení poskytnutých služieb, pre organizáciu, ktorá je orgánom verejnej správy, čím súčasne diskriminoval potenciálnych záujemcov, ktorí poskytli v posledných troch rokoch právne služby v požadovanom rozsahu, avšak tieto právne služby neposkytovali organizácii, ktorá je orgánom verejnej správy, a preto postupom obstarávateľa bol porušený zákon. Pretože námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, krajský súd ako nedôvodnú žalobu zamietol.

II.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Popísal opätovne skutkový stav a k aktívnej procesnej legitimácii na podanie žaloby uviedol, že s názorom súdu žalobca nesúhlasí, nakoľko má za to, že rozsudok súdu v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z administratívneho spisu vyplýva, že Oznámenie o zaradení vylúčeného uchádzača do procesu verejného obstarávania bolo žalobcovi doručené dňa 04.01.2012, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané až dňa 01.02.2012. V čase vydania napadnutého rozhodnutia žalobca bol uchádzačom vo verejnom obstarávaní s najnižšou ponukou. Po riadnom vyhodnotení ponúk všetkých uchádzačov v predmetnom verejnom obstarávaní za obvyklého chodu vecí, by Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky bolo žalobcu označilo za úspešného uchádzača. Žalobca má za to, že súd   neposudzoval vec aj z pohľadu jednotlivých článkov Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým z pohľadu práva Európskej únie. Rozhodnutie vydal žalovaný v kontrolnom konaní, ktorého účastníkom bol kontrolovaný subjekt, a je možné súhlasiť s tým, že žalobca nebol priamo účastníkom tohto kontrolného konania, ale výsledok tohto správneho konanie zasiahlo do žalobcových právom chránených záujmov. Žalobca ako uchádzač vo verejnom obstarávaní má legitímne očakávanie, že dôjde k skutočnému užívaniu majetkového práva, pričom táto legitímna nádej bola založená riadnym a včasným podaním ponuky obstarávateľovi.

Okrem čl. 13 Dohovoru poukázal žalobca aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 26.04.2007 sp.zn. 25389/05 Gebremedhin proti Francúzsku, na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES zo dňa 11.12.2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania zákaziek (ďalej len smernica). Podľa článku 1 ods. 1 citovanej smernice, sa táto smernica vzťahuje na zákazky uvedené v Smernici Európskeho parlamentu a rady č. 2004/18/ES zo dňa 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných nákladov na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, pričom podľa prílohy tejto smernice verejnými zákazkami na služby sa rozumejú i zákazky na poskytovanie právnych služieb. Z uvedeného vyplýva, že na prejednávaný prípad je táto smernica aplikovateľná. Žalobca má za to, že článok 1 ods. 3 a článok 2 ods. 9 smernice majú priamy účinok, a teda súd mal na prejednávaný prípad žalobcu priamo aplikovať tieto články. Ak súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný k podaniu predmetnej žaloby, z uvedeného vyplýva, že vnútroštátna úprava nenapĺňa účel stanovený v smernici, a teda je možné hovoriť o nedostatočnej alebo chýbajúcej implementácii tejto smernice do vnútroštátneho práva.

Súd v rozsudku skonštatoval, že Úrad stanovením podmienok účasti v zákazke „Komplexné právne služby“, postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalobca s týmto názorom súdu nesúhlasí a má za to, že rozsudok súdu v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosť, že Úrad požadoval od uchádzačov preukázať, že poskytli v uvedenom období právne služby v projekte investičného alebo neinvestičného charakteru v minimálnom rozpočtovanom náklade projektu na 45 000 000,- € bez DPH je podľa žalobcu súladná so zákonom, je primeraná a súvisí s predmetom zákazky. Súd si povahu tejto požiadavky nesprávne vysvetlil, pretože táto požiadavka jednoznačne smeruje k preukázaniu určitej kvality služieb záujemcov a ich skúseností. Tento názor žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť, že v predmetnom verejnom obstarávaní Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR obstarával poskytovanie právnych služieb týkajúcich sa projektu cyklotrónového centra, v ktorom bol rozpočet dosahujúci niekoľko desiatok až stoviek miliónov eur.

K požiadavke Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR po predložení zoznamu poskytnutých služieb za predchádzajúce tri roky potvrdený verejným obstarávateľom alebo iným odberateľom, žalobca uviedol, že v predmetnom prípade žalovaný okrem skúmania zákonnosti výzvy na predkladanie ponúk mal dôsledne skúmať aj to, či prípadné porušenie zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. V posudzovanom verejnom obstarávaní si súťažné podklady vyžiadalo 16 subjektov a ponuku z nich podalo 7 subjektov. Ak mal niekto zo súťažiacich za to, že niektorá z požiadaviek uvedená v súťažných podkladoch je v rozpore so zákonom, nič mu nebránilo využiť ustanovenie § 136 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a podať Úradu žiadosť o nápravu. Žiaden súťažiteľ však túto možnosť nevyužil. Aplikáciu zásady vigilantibus iura zo strany prípadne diskriminovaných uchádzačov pritom nemožno suplovať dodatočne vykonanou kontrolou zo strany žalovaného. Ochrana práv takýchto potencionálnych uchádzačov zásadným spôsobom zasahuje do práv uchádzačov, ktorí ponuku predložili a proti prípadným neprávostiam v danom obstarávaní sa spôsobmi stanovenými zákonom o verejnom obstarávaní bránili.

Žalovaný zákazku zrušil práve s poukazom na možnosť, že pri absencii uvedenej podmienky uvedenej vo výzve na predkladanie ponúk, by mohlo byť podaných viac ponúk. Možno preto uzavrieť, že porušenie zákona zo strany Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR nemohlo mať na výsledok verejného obstarávania zásadný vplyv ako to predpokladá zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáha, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/22/2012-44 zo dňa 31.01.2014 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2091-7000/2011-71/3 zo dňa 01.02.2012 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň sa žalobca domáhal náhrady trov konania.  

III.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že samotnému štádiu hodnotenia ponúk predchádza štádium vyhodnocovania podmienok účasti, ktorých účelom je preveriť status uchádzača. Ak žalobca nesplní stanovené podmienky účasti je obstarávateľ povinný žalobcu vylúčiť z predmetného verejného obstarávanie podľa § 33 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Ak sa objaví neobvykle nízka cena, obstarávateľ písomne požiada uchádzača o podrobnosti týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú podstatné. Až do vyhodnotenia žalobcu ako úspešného uchádzača, je nutné vyhodnotiť splnenie viacerých podmienok, ktoré musí žalobca úspešne splniť. Táto skutočnosť zároveň vyplýva aj z rozhodnutia v rámci konania o námietkach č. 212-6000/2011-ON/58 zo dňa 30.11.2011, ktorým žalovaný nariadil zaradiť žalobcu do procesu verejného obstarávania. V zmysle uvedeného možno kvalifikovať predmetné konštatovanie žalobcu, ktorý tvrdí, že by ho obstarávateľ označil okamžite po zaradení do procesu verejného obstarávania za úspešného za hypotetické a neopodstatnené.

Na prejednávaný prípad sa podľa žalovaného smernica Rady 89/665/EHS neaplikuje, nakoľko predmetná smernica upravuje výlučne návrhové konanie a nie výkon kontroly, ktorý začína žalovaný z vlastného podnetu.  

K aktívnej legitimácii žalobcu žalovaný uviedol, že na základe aplikačnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastáva názor, že neboli splnené všetky nenáležitosti aktívnej legitimácie podľa predmetných ustanovení O.s.p. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p. a na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžf/36/2010, sp.zn. 6Sžo/227/2010, sp.zn. 2Sžo/47/2007, sp.zn. 2Sžp/23/2011 a nález ÚS SR II. ÚS 259/2011, podľa ktorých definičným znakom aktívnej legitimácie žalobcu je skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie zasiahlo do sféry subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalobca nebol v predmetnom verejnom obstarávaní označený za úspešného uchádzača a preto nemôže byť rozhodnutím žalovaného ani ukrátený na svojich právach. V konaní nebolo doposiaľ osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby - aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, keď táto nebola podložená žiadnym konkrétnym tvrdením o ukrátení na právach, ktorému by korešpondovali jeho subjektívne oprávnenia vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo do jeho právnej sféry.

K podmienkam verejného obstarávania a k požiadavke preukázania poskytovania právnych služieb v minimálnom rozpočtovom náklade projektu nad 45 000 000,- € žalovaný uviedol, že podmienky účasti musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky. Primeranosť požadovaného minimálneho rozpočtového nákladu projektu musí byť determinovaný finančnou náročnosťou realizácii zákazky, ktorá sa odvíja od predpokladanej hodnoty zákazky. Kontrolovaný stanovením výšky minimálneho rozpočtového nákladu projektu nad 45 000 000,- € bez DPH predpokladanej hodnoty zákazky postupoval v rozpore s ustanoveniami § 32 ods. 6 a § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, podľa ktorých sa pri zadávaní zákaziek musí uplatňovať princíp nediskriminácie.

V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 29.04.2004 Komisia/CAS Succhi di Frutta, C-496/99 a bod 39 úvodných ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES zo dňa 31.03.2004. Žalovaný má za to, že je potrebné stanoviť podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, ktoré vytvárajú predpoklad, že plnenie zmluvy bude vykonávané len takým zmluvným partnerom, ktorý pre žalobcu zabezpečí bezproblémové plnenie. Ide najmä o to, aby záujemca preukázal svoje schopnosti a skúsenosti úspešne realizovať predmet zákazky. Určením podmienok účasti vo verejnom obstarávaní teda verejný obstarávateľ nemôže bezdôvodne obmedziť okruh dodávateľov, ale musí umožniť rovnaké príležitosti všetkým dodávateľom, ktorí sú schopní plniť predmet zákazky. Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach C-225/98, C-507/03 a C-231/03 uviedol, že princíp rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi a záujemcami vo verejnom obstarávaní je, aby všetci mali rovnaké šance pri vypracovávaní nových ponúk. V zmysle uvedeného obdobné podmienky preukázania technickej alebo odbornej spôsobilosti sú spôsobilé odradiť potencionálnych záujemcov od účasti vo verejnom obstarávaní.  

Vo vzťahu k druhému dôvodu pre nariadenie zrušenia použitého postupu zadávania, žalobca pripúšťa, že možno mať pochybnosti o jej oprávnenosti a zákonnosti. Súčasne si, ale dovoľuje poukázať na ustanovenie § 139 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktoré umožňuje žalovanému nariadiť zrušenie použitého postupu zadávania zákazky len, ak sú súčasne splnené dve podmienky a to keď postupom kontrolovaného bol porušený zákon a také porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 137 ods. 1 a ods. 2, § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a taktiež na ustanovenie § 139 ods. 2 písm. a/ tohto zákona a uviedol, že zákon o verejnom obstarávaní je koncipovaný na báze potencionálneho zásadného vplyvu na výsledok verejného obstarávania. Ak teda porušenie zákona, ktoré identifikuje žalovaný môže mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, žalovaný je povinný zasiahnuť. Žalovaný v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/16/2012. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol jednoznačné závery svedčiace o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené a posúdil aj právny význam týchto skutočností. Zásadný vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania žalovaný identifikoval v porušení princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov podľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a v konaní, ktoré je rozpore s § 28 ods. 1 písm. a/ a § 32 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Kontrolovaný vyžadoval aj dôkaz o plnení poskytnutých služieb, organizáciu, ktorá je orgánom štátnej, respektíve verejnej správy, čím súčasne diskriminoval potencionálnych záujemcov, ktorí poskytli kontrolovaným v požadovanom období predmetné právne služby v požadovanom rozsahu, avšak tieto právne služby neposkytovali organizácii, ktorá je orgánom štátnej moci. Predmetná podmienka je neprimeraná a diskriminačná pre uchádzačov, ktorí majú síce skúsenosti s poskytovaním komplexných právnych služieb, ale nemajú skúsenosti s poskytovaním komplexných právnych služieb pre orgán štátnej správy. Žalovaný má za to, že odborne spôsobilými pre plnenie predmetu zákazky nie sú len uchádzači, ktorí poskytli predmetné právne služby pre orgán štátnej správy, ale aj uchádzači, ktorí poskytovali služby právneho zastupovania v obdobných veciach iným odlišným subjektom ako požadoval kontrolovaný. Žalovanému nie je zrejmé, prečo by mal uchádzač so skúsenosťami s poskytovaním komplexných právnych služieb pre orgán štátnej moci vo vzťahu k predmetu zákazky byť kvalifikovanejší ako uchádzač so skúsenosťami s poskytovaním komplexných právnych služieb v požadovanej minimálnej úhrnnej hodnotne pre iný subjekt. V uvedenom prípade v dôsledku vyžadovania potvrdenia, odberatelia v postavení organizácie, ktorá je orgánom štátnej správy, mohlo prejaviť záujem o účasť v tomto verejnom obstarávaní menej záujemcov, ako by to bolo v prípade, keby bolo záujemcom umožnené preukazovať požadované potvrdenie v zmysle zákonného znenia ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Vzhľadom k uvedenému potencionálni uchádzači, ktorí mohli byť odradení od účasti vo verejnom obstarávaní, nemohli predložiť ponuku a z toho dôvodu nebolo možné nariadiť odstránenie protiprávneho stavu, čo pre žalovaného znamenalo nariadiť kontrolovanému zrušiť nadlimitnú zákazku „Komplexné právne služby“ zadávanú postupom zadávania podprahových zákaziek.

Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že súd prvého stupňa postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a teda žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení v rozhodujúcom období, technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť možno preukázať podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov:

a) zoznamom dodávok tovaru alebo poskytnutých služieb za predchádzajúce tri roky s uvedením cien, lehôt dodania a odberateľov; ak odberateľom

1. bol verejný obstarávateľ podľa tohto zákona, dôkaz o plnení potvrdí tento verejný obstarávateľ,

2. bola iná osoba ako verejný obstarávateľ, dôkaz o plnení potvrdí odberateľ; ak to nie je možné, vyhlásením uchádzača alebo záujemcu o ich dodaní.

Podľa § 32 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení v rozhodujúcom období, podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať od uchádzačov alebo od záujemcov minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti.

Podľa § 137 ods. 1 a 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, Úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 7 (ďalej len „kontrolovaný“). Úrad pri výkone dohľadu

a) rozhoduje o námietkach uchádzačov, záujemcov, účastníkov alebo osôb, ktorých práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného,  

b) rozhoduje o námietkach orgánu štátnej správy, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskych spoločenstiev,  

c) vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek a kontrolu súťaže návrhov organizovaných kontrolovaným,  

d) ukladá pokuty za správne delikty,  

e) vykonáva iné činnosti podľa tejto hlavy.

Podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov.

Podľa § 146 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, kontrolou sa zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona. Pri výkone kontroly úrad sleduje aj plnenie nariadení uložených rozhodnutiami úradu. Kontrola sa začína v deň doručenia oznámenia o jej začatí kontrolovanému.

V.

Z obsahu súdneho a administratívneho najvyšší spisu súd zistil, že žalovaný rozhodnutím č. 212-6000/2011-ON/58 zo dňa 30.11.2011 zrušil rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení   žalobcu a nariadil ho zaradiť do procesu verejného obstarávania v nadlimitnej zákazke realizovanej postupom zadávania podprahovej zákazky „Komplexnej právnej služby“ a to do tridsiatich dní od doručenia tohto rozhodnutia.

Úrad listom č. 2091-7000/2011-71/1 zo dňa 28.12.2011 oznámil kontrolovanému začiatok kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy, pričom vyzval kontrolovaného na doručenie kompletnej dokumentácie do štyroch pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia o začatí kontroly. Úrad zároveň vydal rozhodnutie č. 2091- 7000/2011-71/2 zo dňa 28.12.2011 o predbežnom opatrení, ktorým pozastavil konanie kontrolovaného v predmetnej zákazke verejného obstarávania.

Kontrolovaný doručil úradu kompletnú dokumentáciu dňa 02.01.2012. Z tejto dokumentácie je zrejmé, že kontrolovaný poskytol súťažné podklady šestnástim záujemcom. Lehota na predkladanie ponúk bola kontrolovaným stanovená do 20.01.2011 do desiatej hodiny. Ponuku na vyššie uvedený predmet zákazky v tejto lehote predložilo 7 uchádzačov, medzi nimi aj samotný žalobca.

Otváranie ponúk sa uskutočnilo dňa 20.01.2011 a zo zápisnice vyhodnotenia splnenia podmienok účasti vyplýva, že pre nesplnenie podmienok účasti boli vylúčení dvaja uchádzači, a to žalobca a Bukovinský & Chlipala, s.r.o..

Listom zo dňa 22.02.2011 oznámil kontrolovaný žalobcovi jeho vylúčenie z predmetného postupu zadávania zákazky. Dňa 10.03.2011 doručil žalobca kontrolovanému žiadosť o nápravu proti jeho vylúčeniu a kontrolovaný listom zo dňa 17.03.2011 túto žiadosť zamietol. Dňa 28.03.2011 žalobca doručil úradu a kontrolovanému námietky proti vylúčeniu uchádzača z predmetného verejného obstarávania.

Listom o oznámení o zrušení použitého postupu zadávania zákazky zo dňa 07.04.2011 kontrolovaný oznámil, že verejný obstarávateľ predmetnú nadlimitnú zákazku ruší podľa ustanovenia § 46 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. V súlade s ustanovením § 46 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, kontrolovaný mu ďalej oznámil, že verejný obstarávateľ uplatní na pôvodný predmet zákazky postup nadlimitnej zákazky s použitím elektronickej aukcie. Žalobca následne podal dňa 21.04.2011 úradu a kontrolovanému námietky. Úrad v konaní o vyššie uvedených námietkach vydal rozhodnutie č. 293-6000/2011-ON91 zo dňa 30.11.2011, ktorým nariadil kontrolovanému odstrániť protiprávny stav a to zrušením rozhodnutia verejného obstarávateľa o zrušení použitého postupu zadávania zákazky. Zároveň Úrad vydal rozhodnutie č. 212-6000/2011- ON/58 zo dňa 30.11.2011, ktorým zrušil rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení žalobcu a nariadil ho zaradiť do procesu verejného obstarávania.

V opise predmetu zákazky uvedenom vo výzve na predkladanie ponúk kontrolovaný uviedol, že verejný obstarávateľ požaduje poskytovanie komplexných právnych služieb v oblasti občianskeho práva, obchodného práva,   správneho práva, pracovného práva, práva duševného a medzinárodného práva vrátane právneho poradenstva a právneho zastupovania pred Európskym súdnym dvorom a v medzinárodných arbitrážnych konaniach. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že obstarávateľ v bode 24.4.3 „Technická alebo odborná spôsobilosť“ súťažných podkladov v pod bode 1 požadoval: „Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ ZVO: Zoznam poskytnutých služieb za predchádzajúce tri roky (2008, 2009, 2010) s uvedením cien, lehôt dodania a odberateľov; ak odberateľom

1. bol verejný obstarávateľ podľa tohto zákona, dôkaz o plnení potvrdí tento verejný obstarávateľ,

2. bola iná osoba ako verejný obstarávateľ, dôkaz o plnení potvrdí odberateľ; ak to nie je možné, vyhlásením uchádzača alebo záujemcu o ich dodaní.

Týmto spôsobom uchádzač preukáže poskytnutie:

a) komplexných právnych služieb v minimálnej úhrnnej hodnote 166 000,- EUR bez DPH za predchádzajúce tri roky (2008, 2009, 2010) pričom minimálne jeden odberateľ musí byť organizácia, ktorá je orgánom štátnej, resp. verejnej správy/moci.

b) právnych služieb v projekte investičného alebo neinvestičného charakteru v minimálnom rozpočtovanom náklade projektu nad 45 000 000,- EUR bez DPH.

Po preskúmaní dokumentácie žalovaný mal za to, že kontrolovaný v predmetnom postupe zadávania zákazky sa dopustil porušenia zákona o verejnom obstarávaní a to konkrétne § 28 ods. 1 písm. a/, § 32 ods. 6 a § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktoré mohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania a to najmä zadefinovaním neprimeranej podmienky účasti v rozpore s ustanoveniami § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktorou mohlo dôjsť k odradeniu potencionálnych uchádzačov od ich účasti v predmetnom postupe verejného obstarávania. Na základe týchto skutočností vydal rozhodnutie č. 2091-7000/2011-71/3 zo dňa 01.02.2012, ktorým úrad podľa § 139 ods. 2 písm. e/ v spojení s § 146 ods. 4 zákona číslo 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nariadil kontrolovanému zrušiť nadlimitnú zákazku „Komplexné právne služby“ zadávanú postupom zadávania podprahových zákaziek, a to do tridsiatich dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie tvorí predmet súdneho prieskumu v tomto konaní.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na ustanovenia § 9 ods. 4, § 28, § 32 ods.6, § 137 ods.1, § 139 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní rozhodol, že žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia nebol v predmetnom verejnom obstarávaní označený za úspešného uchádzača a z uvedeného dôvodu nemôže byť žalobca rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach. Žalobca nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby, nakoľko rozhodnutie žalovaného   sa nijako nedotklo jeho subjektívnych práv, navyše z hľadiska hmotnoprávnych podmienok   napadnuté rozhodnutie reagovalo na pochybenia obstarávateľa, pretože ten pochybil v oboch bodoch stanovených podmienok vytknutých žalovaným a s týmito otázkami sa žalovaný vo svojom rozhodnutí aj riadne vysporiadal.

Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka v zmysle Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka konania správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní. Žalobca môže účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach, pričom pod pojmom ukrátenie na právach, je nutné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných, ale aj na právach procesných. Tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí zodpovedať subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu, ale aj z postavenia účastníka správneho konania. Súd by mal v každej konkrétnej veci posudzovať, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. Správne súdnictvo poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu a pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv alebo žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde žaloba je podané neoprávnenou osobou. Správne súdnictvo nie je založené na verejnej žalobe, ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť preto v žalobe tvrdené a podložené ako potencionálne možné.

Otvorením ponúk, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.01.2011, boli vylúčení zo súťaže dvaja uchádzači, a to žalobca a Bukovinský & Chlipala, s.r.o. Listom zo dňa 22.02.2011 oznámil kontrolovaný žalobcovi jeho vylúčenie z predmetného postupu zadávania zákazky. Dňa 10.03.2011 doručil žalobca kontrolovanému žiadosť o nápravu proti jeho vylúčeniu a kontrolovaný listom zo dňa 17.03.2011 túto žiadosť zamietol. Dňa 28.03.2011 žalobca doručil úradu a kontrolovanému námietky proti vylúčeniu uchádzača z predmetného verejného obstarávania. Listom o oznámení o zrušení použitého postupu zadávania zákazky zo dňa 07.04.2011, kontrolovaný oznámil, že verejný obstarávateľ predmetnú nadlimitnú zákazku ruší podľa ustanovenia § 46 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Žalobca následne podal dňa 21.04.2011 úradu a kontrolovanému námietky. Úrad v konaní o vyššie uvedených námietkach vydal rozhodnutie č. 293-6000/2011-ON/91 zo dňa 30.11.2011, ktorým nariadil kontrolovanému odstrániť protiprávny stav a to zrušením rozhodnutia verejného obstarávateľa o zrušení použitého postupu zadávania zákazky. Zároveň vydal rozhodnutie č. 212-6000/2011-ON/58 zo dňa 30.11.2011, ktorým zrušil rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení žalobcu a nariadil ho zaradiť do procesu verejného obstarávania.

Následne Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie podľa zákona o verejnom obstarávaní z vlastného   podnetu v súvislosti s predmetom nadlimitnej zákazky „Komplexné právne služby“, zadávanej postupom zadávania podprahových zákaziek, vydal rozhodnutie č. 2091-7000/2011-71/3 zo dňa 1.2.2012, ktorým úrad podľa § 139 ods. 2 písm. e) v spojení s § 146 ods. 4 zákona číslo 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nariadil kontrolovanému zrušiť nadlimitnú zákazku „Komplexné právne služby“. Predmetné rozhodnutie, napadnuté žalobou žalobcu, bolo dané na vedomie aj žalobcovi.

Odvolací súd na podklade uvedeného preto poukazuje na to, že krajský súd pri vyhodnotení aktívnej legitimácie žalobcu pochybil, keď uviedol, že podľa jeho názoru z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia zo dňa 01.02.2012, nebol v predmetnom verejnom obstarávaní označený za úspešného uchádzača. Krajský súd v Bratislave zrejme opomenul tú skutočnosť, že žalovaný rozhodnutím č. 212- 6000/2011-ON/58 zo dňa 30.11.2011, ktorým zrušil rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení žalobcu a nariadil ho zaradiť do procesu verejného obstarávania a teda týmto rozhodnutím žalovaný priznal žalobcovi status účastníka správneho konania, z čoho vyplynulo právo žalobcu podať príslušnú žalobu na krajský súd za účelom ochrany jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov bez ohľadu na to, či v tomto spore bude úspešný alebo nie.

Aj napriek tomu, že žalovaný začal konať z vlastného podnetu pri preskúmaní zákonnosti postupu kontrolovaného subjektu ako verejného obstarávateľa, rozhodnutie ktorým sa nadlimitná zákazka zrušila môže mať vplyv na potencionálne budúce postavenie zúčastnených subjektov. Taktiež tým, že rozhodnutie žalovaného bolo dané na vedomie aj žalobcovi, žalovaný tým dal žalobcovi možnosť podať správnu žalobu na príslušnom krajskom súde.

Odvolací súd sa však stotožňuje s ostatnými argumentmi Krajského súdu v Bratislave pre zamietnutie žaloby, nakoľko z hľadiska hmotnoprávnych podmienok napadnuté rozhodnutie žalovaného reagovalo na pochybenia kontrolovaného v oboch bodoch stanovených podmienok, ktoré žalovaný kontrolovanému vytkol v napadnutom rozhodnutí a krajský súd v rozsudku skonštatoval, že kontrolovaný stanovením podmienok účasti v zákazke „Komplexné právne služby“ postupoval v rozpore s ustanovením § 28 ods. 1 písm. a/ § 32 ods. 6 a § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní.

Dôvodom žalovaného pre nariadenie zrušenia použitého postupu zadávania zákazky bola skutočnosť, (1) že kontrolovaný požadoval od uchádzačov preukázať, že poskytli v uvedenom období právne služby v projekte investičného alebo neinvestičného charakteru v minimálnom rozpočtovom náklade projektu nad 45.000.000,- € bez DPH a skutočnosť (2), že kontrolovaný požadoval od uchádzačov predložiť zoznam poskytnutých služieb za predchádzajúce tri roky potvrdený verejným obstarávateľom alebo iným odberateľom, pričom týmto potvrdeným zoznamom mal každý uchádzač preukázať, že v uvedenom období poskytol právne služby aspoň jednému orgánu štátnej, resp. verejnej správy.

K prvej skutočnosti (1) odvolací súd uvádza, že na základe princípu transparentnosti, ktorý sa musí od verejného obstarávateľa vyžadovať je, aby uviedol hneď ako je zákazka daná do súťaže, kritéria výberu účastníkov, ktoré použije a úroveň osobitnej spôsobilosti, ktorú môže, ale nemusí vyžadovať od hospodárskych subjektov pred ich   prijatím do konania verejného obstarávania. Určením podmienok účasti vo verejnom obstarávaní teda verejný obstarávateľ nemôže bezdôvodne obmedziť okruhu dodávateľov, ale musí umožniť rovnaké príležitosti všetkým dodávateľom, ktorí sú schopní plniť predmet zákazky.

K druhej skutočnosti (2) odvolací súd uvádza, že zákon nevyžaduje ako podmienku pre rozhodnutie na nariadenie zrušenia súťaže, že účasťou iných uchádzačov, ktorí mohli byť diskriminačnou podmienkou odradení od účasti v súťaži, by bola dosiahnutá lepšia cena. Postačuje vždy len reálna možnosť, potencionalita zásadného vplyvu na výsledok verejného obstarávania, za ktorý sa považuje možnosť odradenia uchádzačov od časti v súťaži. Skutočnosť, že potencionálne diskriminovaní uchádzači nevyužili revízny postup, neznamená, že proces verejného obstarávania bol v súlade so zákonom. Neprimeraná podmienka účasti týkajúca sa vyžadovania dôkazu o plnení poskytnutých služieb pre organizáciu, ktorá je orgánom štátnej moci, kontrolovaný diskriminoval potencionálnych záujemcov, ktorí poskytli v kontrolovanom období predmetné právne služby v požadovanom rozsahu, avšak takého služby neposkytli organizácii, ktorá je orgánom štátnej moci resp. verejnej správy/moci. Kontrolovaný v danom prípade postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keďže i podľa názoru odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo by mal byť uchádzač so skúsenosťami s poskytovaním komplexných právnych služieb pre orgán štátnej resp. verejnej moci/správy vo vzťahu k predmetu zákazky kvalifikovanejší ako uchádzač so skúsenosťami s poskytovaním komplexných právnych služieb v požadovanej minimálnej úhrnnej hodnote pre iný subjekt.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel odvolaniu žalobcu, nakoľko konanie pred správnym orgánom bolo súladne so zákonom a krajský súd postupoval správne, keď žalobu zamietol podľa   § 250j ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa síce nestotožnil s právnou argumentáciou krajského súdu týkajúcej sa aktívnej legitimácie žalobcu, ale tieto nedostatky v rozhodovacej činnosti odvolací súd sám odstránil vo svojom odôvodnení, ako aj doplnil niektoré skutočnosti, na základe ktorých bolo potrebné žalobu zamietnuť.

Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé na zmenu napadnutého rozhodnutia krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 17. februára 2015

JUDr. Jana Z E M K O V Á, PhD., v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková