4 Sžf/3/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: Ing. VladimírV. VasiliskoV., bytom MládežníckaM. 68X., KošiceK.-ŠacaŠ., zastúpeného JUDr. EugenomE. KostovčíkomK., advokátom z KošícK., GelnickáG. 33X., proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.4.2007, č. MF/152/2007-71/2, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/268/2007-87 zo dňa 31. marca 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/268/2007-87 zo dňa 31. marca 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č. I/223/1783-12417/2007/991545-r zo dňa 5.2.2007, ktorým správny orgán podľa § 52 ods. 1 a 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave finančných orgánov (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“) zamietol žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania ukončenej právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica č. I/223/12386-74442/2006/991517-r zo dňa 24.10.2006. Dôvodil tým, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného sú v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia.

V dôvodoch rozsudku krajský súd uviedol, že   dôvody obnovy konania a rozsah preskúmavania základného daňového konania o dovyrubení DPH žalobca vymedzil dôvodmi uvedenými v návrhu na obnovu konania. Z tohto pohľadu krajský súd za rozhodujúcu otázku považoval záver správneho orgánu týkajúci sa výsluchu svedka KapczáraK. za prítomnosti žalobcu na daňovom orgáne dňa 06.06.2006 a 19.06.2006, kde svedok KapczárK. poprel, že by vystavil faktúru v prospech žalobcu. Žalobca sa k výpovedi svedka nevyjadril a jeho pravdivosť nenamietal. Z tohto pohľadu nové čestné prehlásenie svedka KapczáraK. nie je vieryhodné a z hľadiska dôkaznej váhy nemôže spochybniť celé dokazovanie vykonané správnymi orgánmi a nemôže sa považovať za dostatočný dôvod na obnovu konania.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu žiadal rozhodnutie krajského súdu zmeniť,   zrušiť rozhodnutie žalovaného a rozhodnúť o trovách konania. V dôvodoch odvolania poukázal na skutkové omyly, ku ktorým došlo v procese daňovej kontroly a daňového konania a na závažné porušovanie procesného postupu, ktoré boli takého rozsahu, že mali podstatný hmotno-právny dopad na vyrubenú daň a sú nielen ohrozením účelu daňovej kontroly a daňového konania, ale sú úmyselným porušením práv daňového subjektu, ktoré mu zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“) priznáva. Uvedené je jednoznačným dôkazom toho, že čestné prehlásenie svedka KapczáraK.   za daných okolností je možné považovať za dôkaz a teda aj za skutočnosť, ktorá zakladá splnenie podmienok pre obnovu konania podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 511/1992 Zb.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o dôvody uvedené v odvolaní zastáva názor, že čestným prehlásením neboli vyvrátené zistenia správcu dane. V čestnom prehlásení okrem vyjadrenia, že PavolP. KapczárK. vystavil sporné faktúry, sa neuvádzajú také skutočnosti o priebehu zdaniteľných obchodov, ktoré by bolo možné overiť následným dokazovaním. V súvislosti so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 222/2004 Z.z.“)   uviedol, že zákon neukladá daňovníkom, akým spôsobom si majú preveriť, či obchodujú s platiteľmi dane z pridanej hodnoty a či osoba, s ktorou obchodujú, je skutočne tá, za ktorú sa vydáva. Zákon o dani z pridanej hodnoty ponechal na platiteľoch, ako sa postarajú o preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov; nemusia ich dôveryhodnosť (ba dokonca ani identitu) preverovať nijako, v tomto prípade sa však s poukazom na znenie ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty vystavujú napr. riziku, že nesplnia zákonné podmienky nároku na odpočet dane. Zastáva stanovisko, že podľa § 29 ods. 1 zák č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný návrhmi daňových subjektov. V ustanovení § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. sa ustanovuje, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vieryhodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V citovanom ustanovení ide o povinnosť daňového subjektu a nie o právo, ktoré malo byť úmyselne porušené správcom dane ako uvádza zástupca žalobcu. Pokiaľ ide o podpis žalobcu Ing. Vasiliska V. v zápisnici spísanej z ústneho pojednávania, podľa vyjadrenia správcu dane podpis je pravý, čo si možno porovnať aj s podpismi na iných dokladoch. Zápisnicu podpísal Ing. VasiliskoV. v čase, keď sa s jeho obsahom dodatočne oboznámil a bola mu správcom dane odovzdaná jedna kópia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. konanie ukončené právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo odvolacieho konania (§ 53 ods. 3) a rozhodnutia o námietke (§ 50 ods. 3), sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,

c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

Je zjavné, že každú „novú skutočnosť“ je možné a nutné skúmať v určitej relácii k „predchádzajúcej skutočnosti“ len vo vzťahu k relevantnej skutočnosti pre pôvodné rozhodnutie. Je tomu tak aj v danom prípade obnovy konania.

Z vyššie citovaného ustanovenia, ktoré taxatívne stanovuje podmienky, za ktorých sa obnoví daňové konanie či už na žiadosť účastníka alebo z úradnej moci vyplýva, že daňový subjekt v žiadosti o povolenie obnovy konania musí uviesť taký dôvod obnovy konania, ktorý by mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohol byť v konaní uplatnený bez zavinenia účastníka daňového konania. Dôvodom obnovy konania môžu byť nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na určenie dane, a v zdaňovacom období, ktorého sa týkajú, existovali, avšak daňový subjekt ich neuplatnil ako dôkazy bez vlastného zavinenia.

V danom prípade žalobca v žiadosti o povolenie obnovy konania označil za takýto dôkaz výpoveď svedka PavlaP. KapczáraK., ktorý však už bol svedkom v pôvodnom daňovom konaní, kde bol vypočutý za prítomnosti žalobcu. Jeho svedecké vyjadrenie, ako to vyplýva aj zo spisu správcu dane, sa týka vystavenia faktúr, ako aj k uskutočneniu zdaniteľného obchodu s Ing. VladimíromV. Vasiliskom V.–SLOVKOVS., čo dokumentujú zápisnice o ústnom pojednávaní zo 06.06. a 19.06.2006. Podľa vyjadrení PavlaP. KapczáraK. uvedených v zápisnici, sporné faktúry nevystavil, nepoveril žiadnu inú osobu, aby konala v mene spoločnosti GLOBALG. SERVICES. s.r.o., spoločnosť v kontrolovanom období neobchodovala s kovovým šrotom a od 15.04.2005 nevykonávala podnikateľskú činnosť.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že správca dane sa pri zisťovaní skutkového stavu opieral pri vydaní rozhodnutia nielen o výpoveď svedka KapczáraK., ale aj o ďalšie dôkazy, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť GlobalG. ServiceS. s.r.o. KošiceK. v podstate nemala funkčného riaditeľa, v spornom období neobchodovala s kovovým šrotom, nikto v spoločnosti nevystavil faktúru pre žalobcu a za spoločnosť konal podľa výpovede samotného žalobcu MariánM. KamencaK., ktorý nebol oprávnený v mene spoločnosti žiadnym spôsobom konať. Z výpovede bývalého konateľa spoločnosti GlobalG. ServiceS. s.r.o. TiboraT. NagyaN. vyplynulo, že v rozhodnom období spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť. Z uvedených dôvodov sa preto žalobca nemohol úspešne domáhať obnovy konania, keď svedok KapczárK. bol vypočutý v   pôvodnom daňovom konaní dňa 06.06.2006 a 19.06.2006 za prítomnosti žalobcu. Čestné vyhlásenie tohto svedka nie je novým dôkazom, ktorý by mohol privodiť zmenu právoplatného rozhodnutia a nie je tak dostatočným dôvodom na spochybnenie celého dokazovania vykonaného správnymi orgánmi a jeho hodnotenia.

Čestné vyhlásenie už vypočutého svedka potom, ako bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako nový dôkaz, ktorý by žalobca nemohol v pôvodnom konaní bez vlastného zavinenia využiť, pretože pri výsluchu svedka bol opakovane osobne prítomný a mal možnosť jeho výpoveď spochybniť. Ak zmenu vyjadrenia v konaní vypočutého svedka dosiahol žalobca až po rozhodnutí veci, nemôže z tohto dôvodu súd prisvedčiť jeho tvrdeniu, že ide o nový dôkaz, ktorý nemohol predložiť bez svojho zavinenia.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ krajský súd žalobu zamietol z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného sú v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, je jeho rozhodnutie vecne a právne správne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k OSP. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a žalovanému trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2010

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková