ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobkyne: Ing. Amália Miškovičová - MEDION, Bauerova 1206/5, Košice, zast. advokátkou JUDr. Alenou Rudohradskou, Moldavská 8, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova č. 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/9323-47223/2011/990057-r zo dňa 21.04.2011, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/80/2011-60 z 8. februára 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/80/2011-60 zo dňa 8. februára 2012 p o t v r d z u j e.
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného a potvrdení rozhodnutia DÚ Košice II z 8.12.2010 o nepriznaní nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2006 v sume 93 243,71 Eur a vyrubení rozdielu DPH v sume 51 698,37 Eur.
Krajský súd dospel po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného k záveru, že žaloba nie je dôvodná. S poukazom ustanovenia §§ 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ a § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty súd konštatoval nedôvodnosť všetkých žalobných dôvodov uplatnených žalobkyňou. V dôvodoch svojho rozsudku (str. 13 ods. 3 -až str. 15 ods. 1, 2) krajský súd uviedol nasledovné: „Podľa žalobkyne nákup troch výrobných liniek na výrobu a montáž plochých spojov od dodávateľa DESPO, s.r.o. Veľký Meder, preukazuje existencia faktúry č. 081206/01 zo dňa 08.12.2006, ako aj skutočnosť, že dodávateľ spoločnosť DESPO, s.r.o. v príslušnom zdaňovacom období riadne zaúčtovala túto faktúru a z tejto faktúry priznala a odviedla dňa z pridanej hodnoty. Tým podľa žalobkyne bolo preukázané reálne zdaniteľné plnenie medzi dodávateľom DESPO, s.r.o. a žalobkyňou. Kuvedenej argumentácii žalobkyne súd zhodne so správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným uvádza, že samotná existencia faktúry ešte nepreukazuje reálne dodanie tovaru, ktorý mal byť jej predmetom. Pretože žalobkyňa okrem spornej faktúry ďalšími relevantnými dôkazmi nepreukazovala uskutočnenie tohto plnenia dodávateľom DESPO, s.r.o., správca dane v rámci opakovanej daňovej kontroly dôvodne spochybňoval uskutočnenie deklarovanej dodávky tovaru. Žalobkyňa v už uvedených troch zápisniciach o ústnych pojednávaniach (zo dňa 09.08.2007, 30.05.2008 a 25.06.2010) nevedela špecifikovať okolnosti nadobudnutia predmetného tovaru. Nevedela uviesť, kde sa tovar v čase nadobudnutia nachádzal, akým spôsobom bol skladovaný, nevedela uviesť žiadne identifikačné znaky tohto tovaru - druh linky, ich výrobné čísla, stav, rok výroby, funkčnosť a pod. Žalobkyňa rozporne s vyjadrením splnomocneného zástupcu dodávateľskej spoločnosti DESPO, s.r.o. G. uvádzala iné údaje ohľadne prepravy tovaru do skladových priestorov v Domaniži. Podľa G. preprava sa neuskutočňovala, pretože tovar bol odovzdaný priamo na sklade v Domaniži, kým žalobkyňa uvádzala, že pri nákupe prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť DESPO, s.r.o.. V súvislosti s absenciou akejkoľvek špecifikácie troch výrobných liniek na výrobu a montáž plochých spojov vo faktúre zo dňa 08.12.2006 súd dodáva, že žalobkyňa nadobudla tri kusy týchto výrobných liniek za sumu vrátane dane z pridanej hodnoty 27.310.500,- Sk. Napriek tomu, že išlo o tovar značnej hodnoty vo faktúre zo dňa 08.12.2006 a ani v ďalších faktúrach medzi dodávateľmi a odberateľmi v reťazci MARKOV, s.r.o. - SIPO, s.r.o. - DESPO, s.r.o. - žalobkyňa - MK Export, s.r.o. nebol tento tovar konkretizovaný názvom - typom výrobnej linky, jeho výrobcom, dátumom jeho výroby a pod. už len táto skutočnosť vyvoláva dôvodné pochybnosti o existencii tovaru, ktorý mal byť predmetom dodania podľa faktúry zo dňa 08.12.2006. Skutočnosť, že dodávateľ DESPO, s.r.o. riadne zaúčtoval faktúru zo dňa 08.12.2006 a z tejto faktúry priznal a odviedol daň z pridanej hodnoty nie je dôkazom o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Dodávateľská spoločnosť DESPO, s.r.o. bola v zmysle § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. povinná daň zaplatiť z dôvodu, že ju uviedla na faktúre, a nie z dôvodu, že jej vznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru pre žalobkyňu. Konštatovanie správcu dane o nemožnosti výsluchu zákonného zástupcu spoločnosti MARKOV, s.r.o., ktorá bola na začiatku reťazca dodávateľských spoločností, v dôsledku čoho správca dane použil zistenia Daňového riaditeľstva SR, odboru mimoriadnych kontrol vo vzťahu k spoločnosti DESPO, s.r.o. nie je možné hodnotiť ako irelevantné vo vzťahu skúmania splnenia hmotnoprávnych podmienok žalobkyne na odpočet dane z pridanej hodnoty. V záujme zistenia reálnosti dodania tovaru žalobkyni na základe faktúry zo dňa 08.12.2006 správca dane preveroval reálne dodanie tovaru - výrobných liniek na výrobu a montáž plochých spojov v reťazci dodávateľských spoločností MARKOV, s.r.o. - SIPO, s.r.o.
- DESPO, s.r.o. - žalobkyňa - MK Export, s.r.o.. Pretože dožiadaný miestne príslušný správca spoločnosti MARKOV, s.r.o. z už uvedených dôvodov nemohol vypočuť splnomocneného zástupcu spoločnosti L., správca dane pri opakovanej daňovej kontrole použil zistenia Daňového riaditeľstva SR, odbor mimoriadnych kontrol, ktorý vykonával kontrolu spoločnosti C.S.B. CONSULTING, s.r.o. Veľký Meder. Splnomocnený zástupca tejto spoločnosti L. ako aj T. do zápisníc o ústnom pojednávaní nepotvrdili, aby spoločnosť MARKOV, s.r.o. na základe faktúry č. 01122066 zo dňa 01.12.2006 dodala predmetné výrobné linky odberateľovi SIPO, s.r.o. L. uviedol, že túto faktúru nevystavil, nepodpísal, nevie kto faktúru podpísal, nevie či k obchodu v zmysle tejto faktúry došlo, nevie kto bol dodávateľom tohto tovaru pre spoločnosť MARKOV s.r.o., nevedel nič o uskladnení tovaru, ani o platbách za tento tovar. Konateľ spoločnosti T. výslovne uviedol, že za túto spoločnosť nikdy nekonal, a nič nevedel o jej obchodnej činnosti za toto obdobie, ani za iné obdobie. Tieto zistenia správcu dane mali podstatný význam z pohľadu skúmania hmotnoprávnych podmienok nároku žalobkyne na odpočet dane z pridanej hodnoty. Ak nebolo preukázané, že spoločnosť MARKOV, s.r.o. ako dodávateľská spoločnosť na začiatku reťazca disponovala tovarom, ktorý mala predať spoločnosti SIPO, s.r.o., ani žalobkyňa ako štvrtý článok tohto reťazca dodávateľských spoločností nemohla predmetný tovar nadobudnúť od DESPO, s.r.o.. Preto nemožno považovať, ako sa domnieva žalobkyňa, že preverovanie spôsobu, akým spoločnosť DESPO, s.r.o nadobudla tovar, ktorý žalobkyni predala na základe faktúry zo dňa 08.12.2006, za dokazovanie nad rámec zákona. Preukázanie pôvodu tovaru, a vôbec jeho existencie, na začiatku uvedeného reťazca a obchodných spoločností bolo pri absencii akýchkoľvek relevantných dôkazov zo strany žalobkyne podstatné pre posúdenie dôvodnosti jej nároku na odpočet dane. Žalovaný sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vyporiadal aj s odvolacou námietkou žalobkyne týkajúcej sa nevyhodnotenia žalobkyňou predloženej fotodokumentácie - 7 kusov fotografií, ktorými mala preukazovať, ako vyzerá výrobná linka na výrobu a montáž plochých spojov. Odvolací orgánkonštatoval, že žalobkyňa nedisponovala žiadnymi identifikátormi fakturovaných liniek, a preto nebolo možné dospieť k záveru, že fotodokumentácia sa týka výrobných liniek, ktoré boli predmetom fakturácie. Aj podľa názoru súdu táto fotodokumentácia vzhľadom na uvedené nedosahovala takú výpovednú hodnotu, aby preukazovala uskutočnenie predmetného zdaniteľného plnenia. Podľa názoru súdu nákup výrobných liniek od dodávateľa DESPO, s.r.o. nepreukazujú žalobkyňou tvrdené poznatky z osobnej návštevy skladových priestorov v Domaniži v decembri 2006, ani čestné prehlásenia obidvoch konateľov spoločnosti MK - Export, s.r.o., ktorá mala poskytnúť žalobkyni skladovacie priestory. Samotná žalobkyňa do zápisnice dňa 25.06.2007 uviedla, že v decembri 2006 videla v skladovacích priestoroch časti istej výrobnej linky, pričom bola presvedčená o tom, že ide o výrobné linky, ktoré nakúpila. Nemala k dispozícii technickú dokumentáciu, výrobné linky neprevzala, pretože ich prepravu zabezpečoval do skladovacích priestorov dodávateľ, ich prevzatie a uskladnenie mal zabezpečiť T.. Nevedela uviesť, či výrobné linky boli iba na sklade, alebo aj na kamiónoch. Nevedela uviesť, ďalšie identifikačné údaje týkajúce sa predmetných výrobných liniek (či ide o nové, používané, či sú funkčné a pod.). Konateľ spoločnosti MK - Export, s.r.o. L. v čestnom vyhlásení zo dňa 05.05.2008 uviedol, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 28.11.2006 uzavretej so žalobkyňou bol uskladnený v skladových priestoroch spoločnosti až do ich odpredaja v máji 2007 jeden kus výrobnej linky na montáž plochých spojov. Podľa zápisnice o miestnom zisťovaní Daňového úradu Považská Bystrica zo dňa 15.05.2007 č. 670/320/22152/2007/Be zo dňa 15.05.2007 sa v prenajatých skladových priestoroch spoločnosti MK - Export, s.r.o. nenachádzal žiadne tovar. Uviedol, že priestory skladu navštívil niekedy začiatkom marca 2007, pričom v tomto období už nebol na sklade žiaden tovar patriaci spoločnosti MK - Export, s.r.o.. Tieto rozporné vyjadrenia konateľa spoločnosti MK - Export, s.r.o. spochybňujú dôveryhodnosť údajov menovaného o skladovaní výrobných liniek kúpených žalobkyňou v prenajatom sklade spoločnosti MK - Export, s.r.o.. Ako nedôvodnú súd hodnotí aj námietku žalobkyne, podľa ktorej nebola uznaná reálnosť nákupu troch kusov výrobných liniek žalobkyňou od dodávateľa DESPO, s.r.o., ale žalobkyni vznikla daňová povinnosť z predaja jednej výrobnej linky spoločnosti MK - Export, s.r.o. na základe faktúry č. 26100038 zo dňa 20.12.2006. Tým podľa žalobkyne bola preukázaná reálnosť zdaniteľného obchodu - nákupu výrobných liniek žalobkyňou od dodávateľa DESPO, s.r.o.. Súd k tejto námietke uvádza, že hoci nebola preukázaná reálnosť obchodu na základe faktúry zo dňa 20.12.2006, žalobkyni vznikla povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty v súlade s § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z.. Preto správca dane v súlade s týmto ustanovením ponechal daň, ktorú je žalobkyňa povinná odviesť vo výške uvedenej v daňovom priznaní za december 2006.“ (koniec cit. z rozsudku KS)
Krajský súd k žalobnej námietke týkajúcej sa lehoty ukončenia opakovanej daňovej kontroly a nedoručenia protokolu o výsledku opakovanej daňovej kontroly uviedol, že tieto námietky žalobkyňa neuplatnila v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Vzhľadom na dispozičnú zásadu, ktorou je ovládané prvostupňové daňové konanie (§ 48 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb.) súd nie je oprávnený v konaní podľa druhej hlavy V. časti OSP zaoberať sa námietkami, ktorých dôvodnosť neposudzoval odvolací orgán v daňovom konaní. Dodal však, že opakovaná daňová kontrola bola začatá 8.12.2009 a ukončená 30.11.2010, protokol bol prerokovaný a doručený žalobkyni v súlade s § 15 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. dňa 30.11.2010.
Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ OSP, lebo krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že účastníkom bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo však bližšie neodôvodnila. Žiadala prvostupňový rozsudok zmeniť tak, že žalobe vyhovie a vec vráti daňovým orgánom na nové konanie a rozhodnutie.
Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania a bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP jednomyseľne vo veci rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Odvolací súd svoje rozhodnutie verejne vyhlásil v súlade s § 156 ods. 3 v spojitosti s § 246c OSP po zverejnení termínu vyhlásenia rozhodnutia aj na internetovej stránke www.nsud.sk.
Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd pri preskúmaní zákonnosti žalovaného rozhodnutia vychádzal zo spisového materiálu predloženého žalovaným a všetky skutkové závery zodpovedajú obsahu spisu. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu a nepovažuje za dôvodné čokoľvek na nich meniť. Odvolacie dôvody žalobkyne, zhodné s obsahom žaloby, nie sú spôsobilé spochybniť výsledky opakovanej daňovej kontroly. Celý reťazec, ktorým prebehla fakturácia tovaru - liniek na výrobu plochých spojov medzi subjektami uvedenými v schéme, je popísaná v protokole o kontrole z 21.10.2010 (na prerokovanie ktorého bola žalobkyňa písomne vyzvaná na deň 30.11.2010, avšak list z 22.10.2010 neprevzala, pričom nedoručenie protokolu proti prvostupňovému rozhodnutiu - dodatočnému platobnému výmeru v odvolaní nenamietala) a závery protokolu boli podľa názoru odvolacieho súdu písomnými dokladmi ako aj výsluchmi svedkov a samotnej žalobkyne vecne podložené. Z nich vyplynul logický záver správcu dane o nepriznaní nadmerného odpočtu DPH, pretože nebolo preukázané, že plnenie zo strany spoločnosti DESPO, s.r.o. bolo uskutočnené. Ak teda k dodaniu fakturovaného tovaru nedošlo, daňová povinnosť nevznikla a následne nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane z faktúry č. 8122006/01 zo dňa 8.12.2006 za nákup 3 ks liniek na výrobu a montáž plochých spojov. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správca dane potvrdil, že došlo k zdaniteľnému obchodu a že existuje tovar, z ktorého má daňový subjekt odviesť DPH, žalovaný s poukazom na § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. uviedol, že žalobkyni ako dodávateľovi vznikla povinnosť zaplatiť daň, ktorú uviedla na faktúre č. 20100038 z 20.12.2006 pre svojho odberateľa a bola povinná túto odviesť vo výške uvedenej v daňovom priznaní za december 2006.
Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu.
Podľa § 250k ods.1 á contr. žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.