4Sžf/21/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o., Teslova 2, Košice zastúpený JUDr. Petrom Púchovským, advokátom, advokátska kancelária KOVAL & spol., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova ul. 2 (predtým Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica), o preskúmanie rozhodnutia žalovaného I/223/8289 - 44017/ 2011/990057 - r zo dňa 12. 4. 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S /56/2011 - 112 z 1. februára 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/56/2011 - 112 z 1. februára 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer vydaný DÚ Košice IV č. 698/230/101453/10/ Pav zo 17. 12. 2010 a ktorým DÚ Košice IV podľa § 44 ods. 6 písm. b) a bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 69 437,57 eura a vyrubil DPH v sume 8766,43 euro. Krajský súd dôvodil tým, že správca dane dôvodne spochybnil pohyb fakturovaného tovaru medzi viacerými spoločnosťami (uvedenými v rozhodnutí), v ktorých bolo vykonané miestne zisťovanie v priebehu daňovej kontroly na DPH za mesiac september 2009 uplatneného žalobcom. K ďalšej námietke žalobcu, pokiaľ ide o porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, a to tým, že správca dane nevzal do úvahy ako dôkaz vykonané preverovanie na zistenie u dodávateľa žalobcu BONUS 7, s.r.o. súd poznamenáva, že BONUS 7, s.r.o. predmetnú zváraciu linku nadobudla kúpnou zmluvou č. 17/8/09 zo dňa 17. 8. 2009 od spoločnosti Spolok - Družstvo, s.r.o., Košice. Spoločnosť Spolok - Družstvo, s.r.o. vystavila pre spoločnosť BONUS 7, s.r.o. faktúru č. 10090825 v sume 244.902 euro, faktúru č. 10090914 v sume 489.804 euro a faktúru č. 10091244 v sume 74.494 euro. Podľa vyjadrenia konateľky spoločnosti BONUS 7, s.r.o., prepravu predmetnej zváracej linky zabezpečil dodávateľ Spolok - Družstvo, s.r.o. priamo žalobcovi na ulicu Teslova 2 v Košiciach. Doklady, týkajúce sa predmetnej zváracej linky (sprievodné doklady) spoločnosť BONUS 7, s.r.o. neodovzdala pri preberaní tovaru žalobcovi, žiadnu dokumentáciu k predmetu predaja spoločnosť BONUS 7, s.r.o.nemala, čo vyplýva zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 3.3.2010. Správca dane na základe preverených plnení vyplývajúcich z kúpnej zmluvy č. 200901 dospel k záveru, že odpočítaním dane v sume 78.204 euro, ktoré bolo uplatnené z faktúry 20090901 zo dňa 4.9.2009 od dodávateľa BONUS 7, s.r.o., Košice, bolo porušené ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH, pretože daňové doklady predložené daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly neboli schopné preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočet dane a šetrením správcu dane bolo preukázané, že skutočnosti v nich uvedené nemajú reálny a pravdivý podklad. V danom prípade nestačilo, že bola splnená zákonná podmienka podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ale bolo potrebné preukázať aj to, či tovar bol skutočne dodaný vyššie uvedeným obchodným spoločnostiam, pričom zistil, že v jeden a ten istý deň dňa 21.12.2009 mala byť dodaná zváracia linka na začiatku obchodného vzťahu fyzickej osobe Róbert Wágner-R, a nasledujúcim obchodným spoločnostiam, ktoré boli uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, to znamená, MS-KOV s.r.o., ďalej BONUS 7, s.r.o., WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o.. Po následnej citácii § 49 ods. 1, § 19 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/, § 71 ods. 1, 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH a § 2 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. sa krajský súd stotožnil s právnym záverom správcu dane, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočet DPH v zdaňovacom období september 2009 od dodávateľov, ktorí boli uvedení v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Daň vyrubená v daňovom konaní v sume 8766,43 euro bola podľa názoru krajského súdu vyrubená v súlade so zákonom.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal jeho zmenu a vyhovenie žalobe. Súčasne si uplatnil náhradu trov celého súdneho konania. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že prvostupňový súd nekriticky prebral všetky skutkové a právne závery daňových orgánov bez toho, aby jasným a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil, z akého dôvodu je jeho argumentácia nesprávna. Bez konkrétneho zdôvodnenia dospel k záveru, že „nestačilo preukázať, že bola splnená zákonná podmienka podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ale bolo potrebné preukázať aj to, či tovar bol skutočne dodaný vyššie uvedeným obchodným spoločnostiam...“. Absencia riadneho zdôvodnenia rozsudku tento činí neurčitým a nepreskúmateľným a takýto výklad právnych predpisov súdom vykazuje značný stupeň arbitrárnosti, keďže nemá žiadnu oporu v existujúcom hmotnom práve. V neposlednom rade chce žalobca v rámci komplexného posudzovania predmetného obchodného prípadu poukázať na to, že miestnym zisťovaním Daňového úradu Košice IV. bolo preukázané, že spoločnosť BONUS 7, s.r.o. Košice, ktorej zálohovú úhradu poukázal, túto riadne zaviedla do účtovníctva a príslušnú daň z pridanej hodnoty odviedla svojmu správcovi dane. Z tohto dôvodu je teda tento obchodný prípad voči štátnemu rozpočtu daňovo neutrálny.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok, ako vecne správny, potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu a po jeho konfrontovaní s obsahom rozhodnutí, ktoré sú v medziach žaloby predmetom preskúmania zákonnosti podľa ust. § 247 a nasl. OSP dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu neobsahuje skutkové a právne závery zodpovedajúce predmetu konania v medziach podanej žaloby. Rozhodnutie krajského súdu, aj keď obsiahlo interpretuje obsah podanej žaloby a vyjadrenie žalovaného, ako aj obsah rozhodnutí správnych orgánov, nezaoberá sa podstatnými skutkovými okolnosťami ako právnymi skutočnosťami rozhodujúcimi pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o neuznaní nadmerného odpočtu DPH a z toho vyplývajúcimi dôsledkami pre určenie DPH dodatočným platobným výmerom. Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd najmä nereagoval na dôvody žaloby, z ktorej jednoznačne vyplynulo (a vykonanie dokazovania to nevyvrátilo ani v daňovom konaní), že odpočet dane v uvedenej výške bol uplatnený z faktúry č. 20090901, zo dňa 4. 9. 2009 od dodávateľa BONU S 7, s.r.o., Krivá 23, Košice, IČ DPH: SK 2022150273. Predmet fakturácie „fakturujeme Vám na základe Kúpnej zmluvy č. 200901 - zálohová platba množstvo 1 ks, cena bez DPH 411 600 euro, 19 % DPH 78 204 eura, celková cena 489 804 euro.“ Predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej s dodávateľom dňa 17. 8. 2009 bolo „obstaranietovaru, technologického zariadenia - zváracej linky na sieťovinu, (ďalej len „ zváracia linka “) popis technológie bol uvedený v ponuke č. 1 zo dňa 25. 7. 2009.“ Zálohu na základe kúpnej zmluvy žalobca dodávateľovi zaplatil bankovým prevodom v plnej výške dňa 3. 9. 2009. Nárok na odpočítanie dane po formálnej stránke správca dane nespochybnil. Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy, ako to vplýva zo spisu, bola aj ďalšia zálohová platba a tiež konečná platba do výšky celej kúpnej ceny, ktoré sa nestali predmetom daňovej kontroly, resp. z administratívneho spisu to nevyplýva. Uvedené však podľa názoru odvolacieho súdu nesvedčí pre samostatné posudzovanie otázky reálnosti dodania tovaru a nároku na odpočet DPH za septembri 2009, ak bola dodávka, podľa tvrdenia žalobcu, a to nespochybnil ani správca dane, realizovaná až v decembri 2009 a celá kúpna cena bola zaplatená.

Krajský súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nevykonal dokazovanie ani v medziach § 250 i ods. 1 O.s.p. tak, aby mohol posúdiť zákonnosť rozhodnutia. Ak v žalobe žalobca tvrdil, že

- daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 ZDPH(u dodávateľa) vznikla dňom prijatia platby, t.j. dňom nasledujúcim po odpísaní platby z účtu žalobcu, teda 4. 9. 2009,

- právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) ZDPH vzniklo dňom vzniku daňovej povinnosti, teda 4. 9. 2009,

- právo odpočítať daň bolo uplatnené v súlade s § 51 ods. 1 písm. a) ZDPH po obdržaní faktúry od platiteľa dňa 4. 9. 2009, a to v termíne na podanie daňového priznania za september 2009,

- tento budúci zdaniteľný obchod, na základe uvedených účtovných dokladov bol riadne zaúčtovaný v účtovníctve žalobcu,

- zváracia linka bola dodaná v decembri 2009 a obchod tam bol dokonaný v zmysle kúpnej zmluvy

- po získaní technického osvedčenia a príslušného inšpekčného orgánu ( TUV SUD Slovakia s.r.o. ) je zváracia linka od mája 2010 v plnej prevádzke a produkuje výrobky, ktoré žalobca predáva, mal sa krajský súd s uvedenými tvrdeniami v konaní zaoberať a v rozhodnutí sa s nimi vysporiadať. Keďže rozsudok krajského súdu tejto požiadavke nezodpovedá, nezostáva odvolaciemu súdu iná možnosť, než podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojitosti s § 221 ods. 2 písm. h) prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie, v ktorom rozhodne aj o náhrade trov konania. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade neboli využité procesné možnosti vypočutia osôb reálne zúčastnených na samotných transakciách kúpy a predaja strojového zariadenia ako aj členov kontrolnej skupiny v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkových podkladov pre záver o existencii či neexistencii reálneho použitia dodávky na vlastné dodávky alebo služby žalobcu, ako podmienky odpočtu DPH. Súd nemôže akceptovať len tvrdenia jednej strany sporu (žalovaného) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je vo výroku uvedené. V ďalšom konaní rozhodne aj o náhrade trov celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.