Najvyšší súd
4Sžf/10/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Petra Melichera v právnej
veci žalobcu: L., nar. X., bytom H., zastúpeného JUDr. I., advokátkou, so sídlom na Z., proti
žalovanému Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Mierová 23, Bratislava,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 36341/2009-1214 zo dňa 9.10.2009, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/1650/2010/2010-94 zo dňa
14.decembra 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 7S/1650/2010-94 zo dňa 14.decembra 2011 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia riaditeľa
Colného úradu Košice č. 35158/2009-5634/1293/KER zo 17.8.2009 o určení doplatku
služobného platu žalobcu. Krajský súd s poukazom na § 187 ods. 3 zák. č. 200/1998 Z.z.
o štátnej službe colníkov ( ďalej len „ zákona“) dospel k záveru, že v konkrétnom prípade sa
jedná o určenie služobného platu, preto nie je dôvodné sa zaoberať otázkou ukončenia
služobného pomeru v tomto konaní, pretože na základe napadnutého rozhodnutia predmetom
tohto konania nie je konanie o ukončení služobného pomeru, ale ide o konanie, v ktorom sa
určil služobný plat za určité obdobie a to také, ku ktorému žalovaný zaujal jednoznačné
stanovisko, že tento služobný pomer bol ukončený dňom 31.1.2008 a k tomuto dňu aj
uskutočnil reálny výpočet doplatku služobného platu. Jednotlivé zložky služobného platu
priznané preskúmavaným rozhodnutím sú uvedené na str. 8 rozsudku krajského súdu.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal prvostupňový
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa žalobcu z jeho žaloby vyplýva,
že doplatok služobného platu mu bol nesprávne určený za obdobie od 16.11.2007 do 31.1.2008, pričom správne mu mal byť priznaný do 13.5.2009. Podľa žalobcu nebola
predmetom konania dĺžka rozhodného obdobia, za ktoré mu patrí doplatok platu
pri neplatnom skončení služobného pomeru. Namietal tiež, že krajský súd sa nezaoberal
sankčným charakterom nároku na doplatok služobného platu pri neplatnom skončení
služobného pomeru a preto nesprávne právne posúdil vec, keď sa stotožnil so žalovaným,
že od 1.1.2008 mu nepatril osobný príplatok, pretože mu bol priznaný len do 31.12.2007.
Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 250ja ods. 2 OSP,
keď verejné vyhlásenie rozhodnutia oznámil v súlade s § 156 ods. 3 OSP.
Najvyšší súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami krajského súdu, z ktorých
vyplýva, že žalobca bol ku dňu 15.11.2007 právoplatne prepustený zo služobného pomeru,
avšak rozhodnutím žalovaného zo 7.4.2009 (po predchádzajúcom zrušení druhostupňového
rozhodnutia súdom) bolo podľa § 232 ods. 4 zák. č. 200/1998 rozhodnutie riaditeľa CÚ
Košice zo dňa 7.4.2009 o prepustení žalobcu zrušené. Listom z 13.5.2009 žalobca oznámil
CÚ Košice (doručený tiež 13.5.2009), že netrvá na výkone štátnej služby s poukázaním
na § 187 ods. 3 zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov. Podľa názoru odvolacieho
súdu ide o jednoznačné a zrozumiteľné vyjadrenie žalobcu o tom, že na výkone štátnej služby
netrvá a dôsledkom tohto aktu je, že štátna služba skončí v súlade s § 187 ods. 3 zákona.
Podľa § 187 ods. 3 zákona ak colník po doručení rozhodnutia, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru, oznámi, že netrvá na ďalšom výkone
štátnej služby, platí, že jeho služobný pomer sa skončil uvoľnením v lehote dvoch
kalendárnych mesiacov, pokiaľ sa s nadriadeným nedohodne inak. Ak k dohode nedôjde,
lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia.
V danom prípade nie je sporné, že žalobca vyjadril nezáujem na ďalšom vykonávaní
štátnej služby, pričom v konaní napriek tvrdeniam, že služobný pomer mal zaniknúť po dohode s nadriadeným ku dňu 13.5.2009, túto skutočnosť nepreukázal. Žalobca síce
v konaní predložil list adresovaný riaditeľovi CÚ Košice z 13.5.2009 označený ako „žiadosť
o uvoľnenie zo služobného pomeru“ ku dňu 13.5.2009, avšak akceptácia tohto jeho návrhu
nadriadeným nebola preukázaná. Výslovné neakceptovanie návrhu o skončení služobného
pomeru dohodou vyplýva z listu nadriadeného zo dňa 26.5.2009, ktorý predložil sám žalobca.
Na základe uvedeného žalovaný pri výpočte doplatku služobného platu za obdobie
po 15.11.2007, na ktorý mu vznikol nárok v dôsledku zrušenia rozhodnutia o prepustení,
vychádzal zo zákonom stanovenej fikcie, že služobný pomer skončil uvoľnením v lehote
dvoch kalendárnych mesiacov, pričom lehota začala plynúť 1. decembra 2007 a bola
ukončená 31.1.2008. Z tohto hľadiska odvolací súd nepovažuje za právne relevantný dátum
doručenia rozhodnutia o zrušení pôvodného rozhodnutia o prepustení, ani žalobcom
namietané doručenie zrušujúceho rozhodnutia len jeho právnemu zástupcovi.
Žalovaný pri výpočte doplatku služobného platu priznal žalobcovi zložky platu
od 15.11. do 31.12.2007 tak, že tieto žalobca čo do výšky nerozporoval. Sporný zostal doplatok od 1.1.2008 – 31.1.2008 pričom však žalobca nerozporoval to, že osobný príplatok
mal služobným orgánom priznaný len do 31.12.2007. Vzhľadom na uvedené je potom
nesporné aj to, že od 1.1.2008 osobný príplatok priznaný nemal, pretože na ďalšie obdobie
mu nebol priznaný. Pre výpočet doplatku služobného platu od 1.1.2008 so zahrnutím
osobného príplatku preto nebol daný žiadny právny základ. Ani v prípade, keby sa doplatok
považoval za sankčný postih žalovaného za neplatné skončenie služobného pomeru,
niet právneho dôvodu na uplatnenie osobného príplatku, ktorý pre rok 2008 nebol služobným
orgánom priznaný.
Z týchto dôvodov rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe nie je
nezákonné a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 OSP
potvrdil.
Podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. mája 2012
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková