UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. G., narodeného XX. W. XXXX, bytom X. O. XXXX/XXX, U., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Azariová & Ružbašán Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát so sídlom Kuzmányho č. 26, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. KRPZ-ZA-KDI-SK-69/2012 zo dňa 11. júna 2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/82/2012-70 z 22. mája 2013 podľa § 250ja ods. 3, druhá veta v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p., takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/82/2012-70 z 22. mája 2013 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 21S/82/2012-70 z 22. mája 2013 zamietol návrh na prerušenie konania vedeného na Krajskom súde v Žiline o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-ZA-KDI-SK- 69/2012 zo dňa 11. júna 2012. Krajský súd v Žiline uznesenie odôvodnil v podstate tým, že má za to, že v rámci prebiehajúceho konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/82/2012 skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca v návrhu na prerušenie konania - nevyhnutnosť vyriešenia otázky zákonnosti zadržania vodičského preukazu dňa 20. novembra 2011, ako predbežnej otázky, nerieši vzniknutú situáciu v prebiehajúcom konaní a ani pod jej vplyvom nevzniká potreba prerušenia konania. Napriek tomu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval porušenie právnych predpisov zo strany žalobcu aj v dôsledku vedenia motorového vozidla v čase zadržania vodičského preukazu, čo sa následne premietlo aj do povahy a výšky sankcie, je už otázka zákonnosti zadržania vodičského preukazu žalobcu právoplatne vyriešená v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 20S/25/2012 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súd Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2012, sp. zn. 10Sžd/31/2012 tak, že odvolací súd potvrdil zamietnutie žaloby krajským súdom, ktorou sa žalobca domáhal prieskumu zákonnostirozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu žalobcu podľa § 70 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z.z. Práve naopak, v časti posúdenia zákonnosti zadržania vodičského preukazu (zadržanie bolo zákonné) je tunajší súd v súlade so zásadou predvídateľnosti súdnych rozhodnutí posúdením tejto otázky viazaný. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu a tvrdil, že na Krajskom súde v Žiline sú vedené ďalšie štyri veci, ktoré s prerokúvanou vecou sp. zn. 21S/82/2012 úzko súvisia a ak by sa v konaní pod sp. zn. 21S/91/2012 dokázala nezákonnosť predmetného rozhodnutia žalovaného, znamenalo by to, že vodičský preukaz bol žalobcovi odobratý neoprávnene a teda nemohla byť naplnená skutková podstata priestupku podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej iba ZCP), ktorý sa kladie za vinu žalobcovi v tomto konaní. Na základe uvedeného žalobca uzatvoril, že je zrejmé, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil a preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol, že prerušuje konanie vedené prvostupňovým súdom pod sp. zn. 21S/82/2012 do doby kedy bude rozhodnuté o skutočnostiach podstatných pre rozhodnutie v jednotlivých konaniach vedených na prvostupňovom súde pod sp. zn. 21S/91/2012, 21S/29/2012, 20S/136/2012 resp. na súde odvolacom pod príslušnými sp. značkami odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 109 ods. 1 OSP súd konanie preruší, ak a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. 12) Podľa § 109 ods. 2 OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Vzhľadom na to, že v konaniach označených v napadnutom uznesení krajským súdom, resp. v odvolaní žalobcom sa jedná o rozhodnutia a otázky, ktoré sú, resp. dokonca už boli, samostatne preskúmateľné (konanie o priestupkoch, konanie o zadržaní vodičského preukazu v súvislosti s podozrením so spáchania priestupku a konanie o odňatí vodičského preukazu pre nesplnenie zákonnej podmienky podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na závislosť na alkoholických nápojoch) nie je podľa názoru odvolacieho senátu splnená ani zákonná podmienka uvedená v ustanovení § 109 ods. 1 písm. b) OSP, ani podmienka uvedená v ustanovení § 109 ods. 2 písm. c), pričom tu navyše ide len o možnosť prerušiť konanie nie o povinnosť súdu vždy tak spraviť. K pojmu rozhodnutie závisí od otázky odvolací súd uvádza, že preskúmanie zákonnosti zadržania vodičského preukazu, resp. zákonnosti rozhodnutia o odňatí vodičského oprávnenia pre nesplnenie zákonnej povinnosti podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ako aj preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o dopravnom priestupku sú samostatné konania, pričom preskúmanie a posúdenie zákonnosti rozhodnutia v ktoromkoľvek z nich nezávisí od preskúmania zákonnosti rozhodnutia v inom konaní. Ak rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu je zákonom formálne odôvodnené do momentu trvania podozrenia zo spáchania priestupku, resp. do preukázania opaku, tak i odňatie vodičského oprávnenia pre nesplnenie zákonnej povinnosti je formálne v súlade so zákonom odôvodnené do momentu než sa nepreukáže v základnom konaní o priestupku, opak. Najvyšší súd Slovenskej republiky navyše poukazuje, že navrhovateľ - žalobca sa žalobou z 10. augusta 2012 domáhal, okrem iného prerušenia konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/82/2012, avšak v odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/82/2012 zo dňa 22. mája 2013 už žiadal prerušenie konania v konaniach vedených pod sp. zn. 21S/91/2012 (odvolací súd rozhodol o potvrdení prvostupňového rozsudku 24. septembra 2013), 21S/29/2012, 20S/25/2012 (aj krajský súd aj žalobca zhodne, v rozpore so skutočnosťou uvádzajú, že ide o neprávoplatne skončenúvec, hoci o nej Najvyšší súd SR rozhodol potvrdzujúcim rozsudkom 15. marca 2013) a 20S/136/2012. Odvolací súd preskúmaním a rozhodovaním (odvolací súd 24. septembra 2013 zároveň rozhodoval o odvolaní vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/91/2012) v označených navzájom súvisiacich veciach nezistil splnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 109 ods. 1 písm. b) OSP a preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že inštitút zadržania vodičského preukazu, či oprávnenia má v správnom konaní (v ktorom je možné použiť podstatné zásady konania a princípy postupu trestného konania) obdobu zadržania, či väzby v trestnom konaní. Vo všetkých týchto prípadoch je účelom zákonných úprav (obmedzením osobných práv) zamedziť páchateľovi priestupku, či trestného činu v ďalšom protiprávnom konaní, (v trestnom konaní napr. i. v marení dokazovania, či v skrývaní a vyhýbaní sa pred trestnou zodpovednosťou). Ide o samostatné inštitúty, ktoré sú síce v konečnom dôsledku, pokiaľ ide o následky za ich neoprávnené, či nezákonné použitie, závislé na výsledku o vine, či už za priestupok alebo trestný čin, avšak posudzovanie zákonnosti použitia týchto inštitútov nemožno viazať na predchádzajúce právoplatné rozhodovanie o vine, pretože v takom prípade by použitie týchto inštitútov (zadržanie vodičského oprávnenia, väzba) v praxi - priestupkovom, či trestnom konaní, bolo prakticky vylúčené. Z týchto dôvodov najvyšší súd neprerušil konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 21S/82/2012, ani v ďalších žalobcom označených konaniach na Krajskom súde v Žiline, pretože neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.