4Sža/3/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W. K., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník F., právne zastúpeného AK ŠKAMLA, s.r.o., Makovického 15, Žilina, zast. konateľom Mgr. Martinom Škamlom, advokátom, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. PPZ-HCP-BB7-PP-1312-5/2012 zo dňa 19. novembra 2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21Scud/l/2013-45 zo dňa 25. septembra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21Scud/l/2013-45 zo dňa 25. septembra 2013, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline vyššie uvedeným uznesením zastavil konanie o žalobe žalobcu podanej podľa § 250b ods. 2 O.s.p. (tzv. žaloba opomenutého účastníka) s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 4 O.s.p.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania ich náhradu nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že základnou podmienkou konania v správnom súdnictve je vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov. Žalobu tzv. opomenutého účastníka v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p. podávajú najčastejšie osoby, ktorým nebolo doručené ani prvostupňové rozhodnutie. Táto osoba musí však využiť právo podať proti nemu odvolanie, aby bol splnený predpoklad konania v správnom súdnictve v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. Po tom, čo súd rozhodne o povinnosti doručiť napadnuté rozhodnutie a správny orgán predloží spisy na rozhodnutie o žalobe, nezostáva súdu nič iné len konanie zastaviť, keďže žaloba smeruje proti prvostupňovému rozhodnutiu. Dodal však, že v určitých prípadoch je možné považovať nedostatok v doručení prvostupňového rozhodnutia za preklenuteľnú vadu (napr. aj keď v dôsledku nesprávneho doručenia žalobca rozhodnutie mal k dispozícii, čoho dôkazom je, že proti nemu podal opravný prostriedok). Vtedy súd nerozhoduje onávrhu na uloženie povinnosti doručiť napadnuté rozhodnutie a konanie zastaví, keďže žaloba smeruje proti prvostupňovému rozhodnutiu, zvlášť keď nadriadený správny orgán odvolanie vecne prejednal a vtedy pre úspešné splnenie procesných podmienok konania bolo potrebné žalovať na zrušenie druhostupňového rozhodnutia. Pre prípad právnej istoty, podanie žaloby podľa § 250b ods. 2 O.s.p. a zároveň podanie odvolania proti právne nesprávne doručenému rozhodnutiu, je podľa názoru krajského súdu potrebné, aby žalobca o tejto skutočnosti súd informoval, keďže v rámci zásady subsidiarity správneho súdnictva môže súd vstúpiť so správneho konania len v prípade, že sú vyčerpané možnosti ochrany v správnom konaní.

Ďalej krajský súd uviedol, že v predmetnej veci jediný prostriedok ochrany žalobca videl v žalobe tzv. opomenutého účastníka konania v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p. a domáhal sa doručenia napadnutého rozhodnutia a následne jeho zrušenia. Krajský súd sa až po výzve žalovanému podľa § 250e O.s.p., ktorá mu bola doručená dňa 6. augusta 2013 spolu s opisom žaloby, dozvedel, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal proti napadnutému rozhodnutiu aj odvolanie v správnom konaní, ktoré bolo podané dňa 20. júna 2013. Žalobca teda po podaní žaloby (27. mája 2013) uplatňoval práva účastníka administratívneho konania ešte cestou odvolania (26. júna 2013), ktoré bolo vecne prejednané, pričom zo strany nadriadeného orgánu došlo k zrušeniu napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Napriek tomu, že žalobca uvádzal, že mu napadnuté rozhodnutie nebolo riadne doručené, bolo podľa súdu prvého stupňa nepochybné, že s obsahom napadnutého rozhodnutia bol riadne oboznámený, keďže uvedené rozhodnutie pripojil k žalobe, napádal jeho jednotlivé skutkové a právne závery a podal proti nemu odvolanie. Krajský súd preto skonštatoval, že neboli splnené podmienky na to, aby súd rozhodol o žalobcovom návrhu v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p. a keďže v priebehu súdneho konania došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v dôsledku riadneho opravného prostriedku, súd analogicky podľa § 250i ods. 4 O.s.p. rozhodol o zastavení konania. Vzhľadom na to súd o návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nerozhodoval.

V časti o trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ktoré upravuje náhradu trov konania v prípade, že konanie končí bez toho, aby súd rozhodoval o veci samej a to v dôsledku procesného zavinenia toho účastníka, ktorý podal žalobu predtým, ako vyčerpal prostriedky nápravy v správnom konaní, čo následne viedlo k zastaveniu konania. Žalobca by bol teda povinný nahradiť ostatným účastníkom trovy súdneho konania. Žalovanému však žiadne trovy v spojení so žalobou nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

II Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu

Proti uzneseniu krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zmeny a priznania práva na náhradu trov konania.

Žalobca tvrdil, že nepochybne bol účastníkom konania pred správnym orgánom a napadnuté prvostupňové rozhodnutie mu malo byť doručené. Toto mu preukázateľne doručené nebolo. Podmienky ustanovené v § 250b ods. 2 O.s.p. preto podľa jeho názoru naplnené boli a na tejto skutočnosti nemohlo nič zmeniť ani to, že bol s obsahom rozhodnutia žalovaného oboznámený. Žalobca však nemal možnosť podať proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok z dôvodu, že sa o existencii napadnutého rozhodnutia dozvedel v čase, keď už toto bolo považované za právoplatné a ako také ho nebolo možné napadnúť odvolaním. Napriek tomu však odvolanie žalobca podal a odvolací správny orgán odvolaniu, napriek tomu, že v zmysle ustanovení Správneho poriadku mal odvolanie ako oneskorene podané preskúmať iba v tom zmysle, či obsahovo neodôvodňuje obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vyhovel. Uvedené však žalobca nemohol predpokladať. Žalobca preto nepovažoval za pravdivé tvrdenie krajského súdu, že žalobca sám mal súd informovať o tom, že proti rozhodnutiu podal odvolanie. V zmysle § 250b ods. 2 O.s.p. mal o tejto skutočnosti súd informovať žalovaný správny orgán.

Žalobca tvrdil, že zákon pripúšťa podanie žaloby v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p. aj vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňovému správnemu orgánu a vyplýva to podľa jeho názoru aj z ustanovenia § 250i ods. 4 O.s.p., kde je uvedená možnosť zrušenia správneho rozhodnutia správnym orgánom počas konania o žalobe.

K trovám konania uviedol, že krajský súd mal rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 O.s.p., pretože žaloba bola podana dôvodne a následné zastavenie konania spôsobil žalovaný.

III Rozhodnutia a postup správnych orgánov v správnom konaní

Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-PP-1312-5/2012 zo dňa 19. novembra 2012 zrušilo trvalý pobyt udelený žalobcovi na území Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Toto rozhodnutie bolo doručované verejnou vyhláškou.

Podľa vyjadrenia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica zo dňa 2. septembra 2013 vo veci žalobcu konalo ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a preskúmalo odvolanie žalobcu zo dňa 20. júna 2013 proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Odvolací orgán po zvážení námietok žalobcu dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov, a preto odvolací orgán napadnuté rozhodnutie považoval za riadne doručené až splnomocnenému zástupcovi účastníka konania dňom 12. júna 2013 a po jeho preskúmaní svojim rozhodnutím č. PPZ- HCP-BB2-62-001/2013-SK zo dňa 2. augusta 2013 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejedanie a rozhodnutie.

IV Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o uznesenie, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p. podanie odvolania prípustné, po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že podanie odvolania nebolo dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je uznesenie krajského súdu, ktorým tento zastavil s poukazom na § 250i ods. 4 O.s.p. konanie o žalobe žalobcu podanej podľa § 250b ods. 2 O.s.p.

V zmysle § 247 ods. 1 a 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutieo žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Podľa § 250i ods. 4 O.s.p., ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.

Odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd správne konanie o žalobe podanej podľa § 250b ods. 2 O.s.p. zastavil, hoci tak urobil z nesprávnych dôvodov.

Súd prvého stupňa konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 4 O.s.p. s tým, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného bolo počas konania o žalobe zrušené. Krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne vyložil toto zákonné ustanovenie. Veta za bodkočiarkou sa totiž vzťahuje na jej prvú časť - to znamená, že súd konanie o žalobe zastaví v takom prípade, ak bolo správne rozhodnutie napadnuté protestom prokurátora a z tohto titulu bolo v správnom konaní zrušené, prípadne zmenené. Nemožno vykladať uvedené ustanovenie tak, ako to urobil krajský súd, keď konštatoval, že k zrušeniu správneho rozhodnutia došlo v konaní o riadnom opravnom prostriedku a preto konanie o žalobe zastavuje.

Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s názorom žalobcu prezentovaným v žalobe, že žalobu podľa § 250b ods. 2 O.s.p. možno podať aj vo vzťahu k prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Na podporu svojho záveru odvolací súd poukazuje na nižšie citované závery z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 351/2010-52 zo dňa 5. októbra 2011: „...15. V konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku súdy preskúmavajú „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov (§ 244 ods. 1 OSP). 16. Podľa § 247 ods. 1 OSP pri rozhodnutí a postupe správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa druhej hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Preto, ak administratívne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť inak ako v dôsledku použitia riadnych opravných prostriedkov, správny súd musí konanie zastaviť (porov. I. ÚS 20/97). Ak žalobcovia (vedľajší účastníci) v konaní pred správnym orgánom nevyužili riadne opravné prostriedky [odvolanie podľa § 53 Správneho poriadku alebo obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku], krajský súd bol povinný konanie pred ním zastaviť podľa ustanovenia § 250d ods. 3 OSP (porov. II. ÚS 12/97, alebo R 74/1998 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk a pod.), pretože žaloba podaná proti prvostupňovému rozhodnutiu príslušného stavebného úradu, hoci aj „právoplatnému“, pre nesplnenie základnej procesnej podmienky, ktorou je neexistencia inštančne konečného právoplatného rozhodnutia správneho orgánu; len tak sa naplní dikcia § 250b ods. 2 OSP, podľa ktorej „... po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe“. 17. Ustanovenie § 250b ods. 2 OSP preto pripúšťa len taký výklad, že žalobu môže podať proti správnemu rozhodnutiu len ten, kto tvrdí, že mu rozhodnutie nebolo doručené, hoci s ním ako s účastníkom konania malo byť konané, a len vtedy, ak tomuto účastníkovi nebolo doručené rozhodnutie orgánu druhého stupňa, a žalobou napadnuté rozhodnutie sa stane konečným a právoplatným jeho doručením žalobcovi podľa uznesenia súdu, ktoré toto uloží a kedy teda boli v konaní (aj keď nie práve žalobcom, ale iným účastníkom) vyčerpané riadne opravné prostriedky (porov. § 247 ods. 2 OSP). Použitie ustanovenia § 250b ods. 2 OSP v takom prípade odstraňuje prekážku, ktorá by inak bránila prejednaniu žaloby, lebo v prípade, že so žalobcom ako s účastníkom konané byť malo a rozhodnutie mu nebolo doručené, nenadobudlo právoplatnosť. Doručením druhostupňového rozhodnutia, hoci aj na základe uznesenia súdu, sa tak stane a súd môže potom v konaní o žalobe pokračovať podľa príslušných ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. 18. Z toho potom vyplýva logický záver, že ustanovenie § 250b ods. 2 OSP nemožno aplikovať v prípadoch, keď žalobcovi nebolo doručené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a keď neboložiadnym iným účastníkom podané odvolanie, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie sa nestalo konečným. V takom prípade má opomenutý účastník využiť iné právne prostriedky na ochranu svojich práv, a to či už postup podľa ustanovenia § 250t OSP, alebo podanie odvolania aj pri absencii prvostupňového rozhodnutia či podať návrh na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku (nesprávnym postupom správneho orgánu bola účastníkovi konania odňatá možnosť zúčastniť sa konania), na ktorý má dotknutý účastník právny nárok. 19. Nemožno totiž strácať zo zreteľa, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamžiku, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania (uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov). Za vyčerpanie opravných prostriedkov treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania, ktoré už spravidla možno napadnúť žalobou podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.“

Vzhľadom na uvedené sa žalobca nemohol účinne a úspešne domáhať doručenia prvostupňového správneho rozhodnutia a jeho následného preskúmania na základe žaloby tzv. opomenutého účastníka. Odvolací súd síce súhlasí so žalobcom, že postup druhostupňového správneho orgánu a jeho následné rozhodnutie (ktorým zrušil prvostupňové správne rozhodnutie) nemohol predvídať, avšak zároveň zdôrazňuje, že prvostupňové správne rozhodnutie nemôže byť preskúmavané podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. a jeho doručenia sa žalobca (resp. jeho právny zástupca) mohol domáhať iným spôsobom (§ 250t O.s.p.) v rámci správneho súdnictva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že konanie o žalobe žalobcu podanej podľa § 250b ods. 2 O.s.p. proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu bolo potrebné zastaviť, avšak s poukazom na ustanovenie § 250d ods. 3 O.s.p. v spojení s § 247 ods. 2 O.s.p., a nie na ustanovenie § 250i ods. 4 O.s.p., ako nesprávne argumentoval súd prvého stupňa.

Odvolacie námietky žalovaného neboli podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku správne potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.