4So/71/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci navrhovateľa Z. E., bytom R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sd/115/2013-17 z 27.05.2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/115/2013-17 zo dňa 27. mája 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z 15.01.2013, ktorým bola navrhovateľovi priznaná suma invalidného dôchodku vo výške 274,40 Eur mesačne určená podľa zák. č. 100/1988 Zb. so zreteľom na ustanovenie § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorá je vyššia, ako dôchodok vypočítaný podľa zák. č. 461/2003 Z.z., a to aj napriek zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 % od 09.01.2013 v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie, konštatoval, že posudkový lekár rozhodol po vyšetrení navrhovateľa, na základe odborných lekárskych správ, ktoré mal k dispozícii a svoj posudok posudkový lekár náležite odôvodnil. Súd nezistil pochybenia v postupe posudkového lekára, pričom iné okolnosti rozhodujúce pre výpočet invalidného dôchodku navrhovateľ ani nenamietal.

Navrhovateľ v odvolaní vyslovil nespokojnosť s posúdením svojho zdravotného stavu a závermi posudkových lekárov, pričom bol toho názoru, že kontrolný posudok mal vyhotoviť posudkový lekár SP- ústredia.

Odporkyňa žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávaniapodľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu nie je dôvodné vyhovieť. Rozsudok krajského súdu bol vydaný na základe dostatočného zistenia skutkového stavu veci, po vypočutí navrhovateľa a po oboznámení sa súdu s úplnou posudkovou dokumentáciou.

Odvolací súd konštatuje, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa znižuje jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %. Krajský súd na str. 2-6 svojho rozsudku podrobne uviedol spôsob a rozsah posudzovania zdravotného stavu navrhovateľa posudkovými lekármi ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu. S dôvodmi rozsudku krajského súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a nie sú spochybnené ani obsahom odvolania navrhovateľa, z ktorého nevyplývajú skutočnosti, ktoré by spochybnili doterajšie medicínske závery o zdravotnom stave navrhovateľa.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti, pričom pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovili v súlade so zákonom posudkoví lekári. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre nepriaznivý zdravotný stav musí byť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo v prípade navrhovateľa posudkoví lekári vyjadrili stanovením miery poklesu na 70 %.

Aj odvolací súd považuje za preukázané, že posudkoví lekári v posudkoch zohľadnili správy z odborných lekárskych vyšetrení navrhovateľa, pričom prihliadli na všetky navrhovateľom udávané zdravotné ťažkosti a krajský súd to aj v dôvodoch rozhodnutia uviedol. Preto odvolací súd nepovažuje za dôvodné zopakovať rozsiahle skutkové dôvody preskúmavaného rozhodnutia. Záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a určení miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v posudkoch posudkoví lekári odôvodnili logicky a bez rozporu. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní vyslovil nesúhlas s rozsudkom súdu, uvedené samé osebe nie je dôvodom pre zrušenie alebo zmenu rozsudku. Z posudku posudkového lekára jednoznačne vyplýva, že požiadavka navrhovateľa na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 % nie je podložená medicínskymi zisteniami. Ani v odvolacom konaní nepostačuje len tvrdenie o tom, že navrhovateľ nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť, pokiaľ nie je doložené adekvátnymi medicínskymi zisteniami. Odvolací súd pritom poznamenáva, že predmetom odvolania nebola samotná výška priznaného invalidného dôchodku z hľadiska spôsobu jeho výpočtu na základe iných, než medicínskych kritérií.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 O. s. p. je dôvodné ako vecne správny potvrdiť.

Navrhovateľovi odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo nebol v konaní úspešný (§ 250k ods. 1 á contr. v spojitosti s § 250l ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.