4So/69/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci navrhovateľky D. S., trvale bytom L. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sd/47/2012 - 25 zo 16. mája 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sd/47/2012 - 25 zo dňa 16. mája 2013 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. apríla 2012 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Krajský súd sa stotožnil s posudkami posudkových lekárov, ktorí stanovili mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % (50 % podľa pol.1, písm.c) kap. IV prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. a 10 % zvýšenie pre iné ochorenia. Krajský súd považoval za vecne správne aj výpočty výšky dôchodku podľa zák.č. 461/2003 Z.z., podľa ktorých je takto vypočítaný dôchodok (151,50 Eur) nižší, ako vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31.12.2003 v sume 167,50 Eur. Krajský súd tak rozhodol napriek tomu, že navrhovateľka na pojednávaní predložila nové lekárske správy, na ktoré však neprihliadol z dôvodu, že novozistené zdravotné problémy nemajú charakter dlhodobosti.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom poukázala na svoj zdravotný stav a nespokojnosť s posúdením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odporkyňa žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa predloženej posudkovej dokumentácie bolo u navrhovateľky rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovené podľa kap. IV pol 1 písm.c), (cukrovka ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami), pri ktorej je stanovené rozpätie, ako uvádza posudok a zodpovedá to aj zneniu príl. č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. 50-75 %. Odvolací súd konštatoval, že posudok (z 13.06.2012) podaný v konaní o opravnom prostriedku neobsahuje odôvodnenie stanovenej 50 % - nej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, napriek tomu, že je stanovené na dolnej hranici rozpätia a samotné rozpätie je 25 % - né. Posudok, v ktorom nie je vylúčená možnosť stanovenia vyššieho percentuálneho vyjadrenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je možné považovať za dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd súčasne konštatuje, že z posudku nevyplýva dôvod stanovenia práve uvedeného rozhodujúceho zdravotného postihnutia a vylúčenie prípadnej inej, vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri inom konštatovanom zdravotnom postihnutí. (pozri tiež rozsudok vo veci 9So/18/2010). Keďže odporkyňa vychádzala z neúplného posudku o zdravotnom stave navrhovateľky pre účely invalidného dôchodku, jej rozhodnutie je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval rozsudok krajského súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie odporkyne, za vecne správny a podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojitosti s § 250l ods. 2 OSP prvostupňový rozsudok zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 250k ods. 1 OSP navrhovateľka má právo na náhradu trov odvolacieho konania ako aj celého konania, ktoré však neuplatnila ani nepreukázala. Z uvedeného dôvodu jej súd trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.