ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa Y. F., bytom V., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sd/50/2012-26 z 18. apríla 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sd/50/2012-26 zo dňa 18. apríla 2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z 3.8.2012, ktorým bol od 01.01.2012 navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok v sume 91,70 Eur, pričom miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovými lekármi stanovená na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd uviedol, že v súdnom konaní bolo vykonané kontrolné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa posudkovým lekárom SP - ústredia vzhľadom na navrhovateľom predložené lekárske správy so záverom, že zodpovedá 45 % -nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd s poukazom na výsledky medicínskych záverov posudkových lekárov a ustanovenia § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie odporkyne potvrdil.
Navrhovateľ podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie, v ktorom vyslovil nespokojnosť s posúdením svojho zdravotného stavu a žiadal prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové posúdenie zdravotného stavu.
Odporkyňa žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu nie je dôvodné vyhovieť.Rozsudok krajského súdu bol vydaný na základe dostatočného zistenia skutkového stavu veci, po vypočutí navrhovateľa a po oboznámení sa súdu s úplnou posudkovou dokumentáciou.
Odvolací súd konštatuje, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa znižuje jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %. Krajský súd na str. 2 - 6 svojho rozsudku podrobne uviedol spôsob a rozsah posudzovania zdravotného stavu navrhovateľa posudkovými lekármi ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu. S dôvodmi rozsudku krajského súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a nie sú spochybnené ani obsahom odvolania navrhovateľa, z ktorého nevyplývajú skutočnosti, ktoré by spochybnili doterajšie medicínske závery o zdravotnom stave navrhovateľa.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti, pričom pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovili v súlade so zákonom posudkoví lekári. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre nepriaznivý zdravotný stav musí byť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo v prípade navrhovateľa posudkoví lekári vyjadrili stanovením miery poklesu na 45 %.
Aj odvolací súd považuje za preukázané, že posudkoví lekári v posudkoch zohľadnili správy z odborných lekárskych vyšetrení navrhovateľa, pričom prihliadli na všetky navrhovateľom udávané zdravotné ťažkosti a krajský súd to aj v dôvodoch rozhodnutia uviedol. Preto odvolací súd nepovažuje za dôvodné zopakovať rozsiahle skutkové dôvody preskúmavaného rozhodnutia. Záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a určení miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v posudkoch posudkoví lekári odôvodnili logicky a bez rozporu. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní vyslovil nesúhlas s rozsudkom súdu, uvedené samé osebe nie je dôvodom pre zrušenie alebo zmenu rozsudku. Z posudku posudkového lekára jednoznačne vyplýva, že požiadavka navrhovateľa na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je podložená medicínskymi zisteniami. Ani v odvolacom konaní nepostačuje len tvrdenie o tom, že navrhovateľ nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť, pokiaľ nie je doložené adekvátnymi medicínskymi zisteniami. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP je dôvodné ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd pritom poznamenáva, že predmetom odvolania nebola samotná výška priznaného invalidného dôchodku z hľadiska spôsobu jeho výpočtu na základe iných, než medicínskych kritérií.
Navrhovateľovi odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo nebol v konaní úspešný (§ 250k ods. 1 á contr. v spojitosti s § 250l ods. 2 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.