4So/67/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: P., bytom v B., zastúpeného JUDr. Ľ. B., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanej Sociálnej poisťovni – ústredie, Ul. 29. augusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 223-3403/2008, 1108020916 z 11. júna 2008, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/125/2008-22 z 19. novembra 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/125/2008-22 z 19. novembra 2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) rozhodnutie žalovanej označené v záhlaví tohto rozsudku zrušil, vec jej vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Uvedeným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie pobočky žalovanej v Bratislave č. 300-569/2008/MT, R:1108013938 z 31.3.2008 vo veci priznania nároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu, ktorý žalobca utrpel 18.5.2007, v sume 32.240,- Sk a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, ako aj pre neúplnosť spisu správneho orgánu. Podľa názoru súdu žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nepostupovali dôsledne podľa ustanovení § 172 ods.1, § 195 a § 209 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej v texte len „zák.č. 461/2003 Z.z.“/. Z odôvodnení ich rozhodnutí sa totiž nedalo zistiť, prečo a z akého dôvodu došlo k zrušeniu položky 113c - pomliaždenie lakťa – 15 bodov, ktorá položka bola v prvotnom lekárskom posudku úrazového chirurga MUDr. M. uvedená. Z kópie toho istého posudku, nachádzajúceho sa v správnom spise je zrejmé, že MUDr.. neskôr opravil tento posudok tak, že preškrtol položku 113c a zmenil aj dátum pracovnej neschopnosti, pričom pod preškrtnutím položky sa nachádza jeho pečiatka s podpisom a so slovom „opravil“. Krajský súd uviedol, že v danom prípade nestačilo v odôvodnení uviesť iba to, že k oprave došlo po osobnej konzultácii posudkovej lekárky s posudkovým lekárom MUDr. M., ale bolo potrebné uviesť konkrétne a vecné dôvody, ktoré by vychádzali aj zo skutočností podľa zdravotného stavu žalobcu. Poukázal tiež na skutočnosť, že o zdravotnom stave žalobcu, konkrétne ohľadne poškodenia lakťa, boli na pojednávaní pred krajským súdom žalobcom predložené lekárske správy zo dňa 10.09.2007 a 18.01.2008, ktoré sa v správnom spise vôbec nenachádzali. Podľa vyjadrení žalobcu tieto správy mal k dispozícii aj posudkový lekár, teda ak posudzujúci lekár zmenil pôvodný posudok na podnet posudkového lekára, táto zmena mala byť žalobcovi oznámená v konaní a najmä riadne odôvodnená v rozhodnutí správneho orgánu. Uvedený nedostatok odôvodnenia neodstránila vo svojom rozhodnutí ani žalovaná, ktorá bola povinná na základe odvolania dôsledne zistiť skutočný stav veci a pri preskúmaní rozhodnutia sa nemusela obmedziť iba na tie skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní, pretože pri preskúmaní rozhodnutia odvolací orgán postupuje samostatne, nezávisle na konaní prvostupňového orgánu.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Ako dôvod odvolania uviedla, že nesúhlasí s dôvodom zrušenia rozhodnutia na základe toho, že lekár, ktorý vystavil lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, neoznámil zmenu svojho hodnotenia žalobcovi. Žalovaná nemôže znášať následky za niečo, čo nespôsobila, nie je jej povinnosťou oznamovať zmenu bodového hodnotenia vykonaného lekárom, ktorý lekársky posudok vystavil. K nepredloženiu lekárskych správ zo dňa 18.01.2008 a zo dňa 10.09.2007, žalovaná uviedla, že vzhľadom na ust. § 190 ods.2 zák. č. 461/2003 Z. z., v dávkovom spise, s ktorým pracujú viacerí zamestnanci žalovanej, sa nesmú nachádzať žiadne dokumenty týkajúce sa zdravotného stavu poškodených. Tieto sa nachádzajú v posudkovom spise, ktorý je uložený u posudkového lekára sociálneho poistenia. V súvislosti s časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku ohľadne nedostatočne zdôvodnenej opravy posudku vypracovaného MUDr. M., žalovaná poukázala na možnosť súdu menovaného predvolať na pojednávanie, kde mohol vysvetliť, prečo po konzultácii s posudkovým lekárom žalovanej zmenil svoje pôvodné rozhodnutie. Podľa názoru žalovanej, ak by mal MUDr.. akékoľvek pochybnosti o správnosti kontroly vykonanej posudkovým lekárom žalovanej a o zmene ním vypracovaného posudku, nebol by súhlasil s vypustením položky 113c. Ďalej uviedla, že ak má alebo mal žalobca doklady, odborné nálezy, lekárske správy a pod., v zmysle § 227 ods.3 zák. č. 461/2003 Z. z. bol povinný preukázať príslušnej organizačnej zložke žalovanej (resp. v rámci odvolacieho konania žalovanej) skutočnosti, rozhodujúce na vznik nároku na dávku a na jej výšku. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/125/2008-22 zo dňa 19.11.2008 zrušil a jej rozhodnutie č. 223-3403/2008, 1108020916 zo dňa 11.06.2008 ako vecne správne potvrdil.
Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že to bol práve posudkový lekár žalovanej, ktorý pri výkone kontroly posudku posudzujúceho lekára, namietal nesprávnosť položky 113c – pomliaždenie kĺbu hornej končatiny ťažšieho stupňa. Túto skutočnosť resp. kontrolné zistenie konzultoval s posudzujúcim lekárom, ktorý vystornoval uvedenú položku. Následne na základe tohto postupu, bez ďalších krokov, vydala žalovaná napadnuté rozhodnutie, z ktorého sa žalobca dozvedel o zmene bodového hodnotenia. V štádiu, kedy už o nárokoch žalobcu rozhodovala žalovaná, bolo jej povinnosťou informovať ho, na základe čoho – akých podkladov, rozhodla. Preto táto povinnosť neprislúcha posudzujúcemu lekárovi, ktorý, podľa názoru žalobcu v tej dobe už nemal voči nemu žiadne povinnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“/) na pojednávaní /§ 214 ods. 1 O.s.p./ preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovanej /§ 212 ods.1 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia /§ 250i ods. 1 O.s.p./.
Z podkladov spisu v predmetnej veci je zrejmé, že súd prvého stupňa postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie pobočky žalovanej v Bratislave č. 300-569/2008/MT, R:1108013938 z 31.3.2008 vo veci priznania nároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu, ktorý žalobca utrpel 18.5.2007, v sume 32.240,- Sk.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom krajského súdu, vrátane administratívneho spisu žalovanej zistil, že dôvody uvádzané žalovanou v jej odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Žalovaná aj podľa názoru odvolacieho súdu pri vykonaní kontroly bodového ohodnotenia žalobcu nepostupovala v plnom súlade so zákonom /§ 153 ods.4 písm. c/ zák.č. 461/2003 Z.z./, pre svoje rozhodnutie si nezadovážila dostatočné skutkové podklady, na základe ktorých vyvodila právny záver, ktorý v napadnutom rozhodnutí náležitým spôsobom neodôvodnila. Nepochybil preto krajský súd, keď dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej nie je v súlade so zákonom.
Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu z dôvodu neuplatnenia nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková