ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci navrhovateľa: I. I., bytom E., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júla 2012 a zo dňa 26. septembra 2012, v konaní o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sd/61/2012 - 32 zo dňa 6. marca 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sd/61/2012 - 32 zo dňa 6. marca 2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Rozsudkom krajského súdu boli potvrdené rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júla 2012 a zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. septembra 2012, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok. Krajský súd v dôvodoch svojho rozsudku v súlade so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z obsahu posudkového spisu podrobne odôvodnil po stránke skutkovej aj právnej vecnú správnosť rozhodnutia odporkyne a dospel k záveru, že navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal také zhoršenie zdravotného stavu, ktorý by odôvodňoval vyššiu ako 40 % - nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ako podmienku priznania dôchodku. Podľa zistenia krajského súdu bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa zaradené správne a posudkový záver o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35 % je odôvodnený na základe odborných nálezov presvedčivo a podrobne.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ stručné odvolanie zo dňa 31.03.2013, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu založenom na posudkoch o jeho zdravotnom stave a žiadal nové posúdenie zdravotného stavu a opätovné rozhodnutie o vyhovení žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, pretože má problémy s rukou, s krčnou chrbticou a s chrbtom.
Dňa 06.05.2013 bolo doručené tunajšiemu súdu prostredníctvom Krajského súdu v Prešove podanie navrhovateľa zaslané tomuto krajskému súdu elektronicky dňa 28.04.2013 so žiadosťou o pripojenie k podanému odvolaniu spolu s kópiou záznamu psychiatrického vyšetrenia navrhovateľa vykonaného dňa 25.04.2013 u MUDr. T. - L. G., G. Odporkyňa žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP“), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach podaného odvolania a po tom, ako bol deň vyhlásenia rozhodnutia zverejnený na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk <. najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. l, 3 OSP), keď jednomyseľne dospel k záveru, že tento bol po vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa s úplnou posudkovou dokumentáciou vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona).
Odvolací súd konštatuje, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa znižuje jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o 35 %. Krajský súd na str. 2 - 6 svojho rozsudku podrobne uviedol spôsob a rozsah posudzovania zdravotného stavu navrhovateľa posudkovými lekármi ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu. S dôvodmi rozsudku krajského súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože z obsahu odvolania navrhovateľa nevyplývajú skutočnosti, ktoré by spochybnili doterajšie medicínske závery o jeho zdravotnom stave.
Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti, pričom pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovili v súlade so zákonom posudkoví lekári. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre nepriaznivý zdravotný stav musí byť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo navrhovateľ pre uznanie invalidným nespĺňa.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa dňa 19.06.2012 so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby podporného a pohybového aparátu - dorzalgia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu, obmedzeným pohybom v postihnutom úseku, ktoré zaradil pod kapitolu XV, oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 zákona a stanovil 35 % -nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uvedené zistenia vyplývajú taktiež z opätovne vypracovaného lekárskeho posudku posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie pracovisko Poprad dňa 19.12.2012.
Aj odvolací súd považuje za preukázané, že posudkoví lekári v posudkoch zohľadnili správy z odborných lekárskych vyšetrení navrhovateľa, pričom prihliadli na všetky ním udávané zdravotné ťažkosti a krajský súd to aj v dôvodoch rozhodnutia uviedol. Preto odvolací súd nepovažuje za dôvodné zopakovať rozsiahle skutkové dôvody preskúmavaného rozhodnutia. Záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a určení miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v posudkoch posudkoví lekári odôvodnili logicky a bez rozporu. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní vyslovil nesúhlas s rozsudkom súdu, uvedené samé osebe nie je dôvodom pre zrušenie alebo zmenu rozsudku. Z posudku posudkového lekára jednoznačne vyplýva, že požiadavka navrhovateľa na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je podložená medicínskymi zisteniami. Z uvedených dôvodov odporkyňa rozhodla vecne správne, ak žiadosť o invalidný dôchodok zamietla a krajský súd dôvodne uvedené rozhodnutie potvrdil.
Vo vzťahu k dodatočne predloženému záznamu o psychiatrickom vyšetrení navrhovateľa dňa 25.04.2013 odvolací súd dodáva, že bol predložený po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. V zmysle ustanovenia § 205 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej a § 250l ods. 2 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odolanie. V predmetnej veci navrhovateľ prevzal napadnutý rozsudok krajského súdu dňa 28. marca 2013, posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol 12. apríl 2013 - v tejto lehote mohol navrhovateľ rozšíriť rozsah a dôvody podaného odvolania (odvolanie bolo podané na poštovú prepravu 2. apríla 2013), čo však v uvedenej zákonnej lehote neurobil, pretože spomínaný lekársky záznam zaslal elektronicky dňa 28. apríla 2013, teda po uplynutí lehoty uvedenej v § 205 ods. 3 OSP. Navyše podľa § 250i ods. 1 vety prvej v spojení s § 250l ods. 2 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a teda odvolací súd dôkazy k novým skutkovým zisteniam pri prieskume napadnutého správneho rozhodnutia nevykonáva.
Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne správny a preto ho podľa § 219 OSP potvrdil. Navrhovateľovi odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo nebol v konaní úspešný (§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e opravný prostriedok prípustný.