ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. V. N., bytom W., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, v konaní o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sd/24/2012 - 31 z 28.1.2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sd/24/2012 - 31 zo dňa 28. januára 2013 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z 28.3.2012, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok. Krajský súd v dôvodoch svojho rozsudku v súlade so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z obsahu posudkového spisu podrobne odôvodnil po stránke skutkovej aj právnej vecnú správnosť rozhodnutia odporkyne a dospel k záveru, že navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal také zhoršenie zdravotného stavu, ktorý by odôvodňoval vyššiu ako 40 % - nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ako podmienku priznania invalidného dôchodku. Podľa zistenia krajského súdu bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa zaradené správne a posudkový záver o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 30 % je odôvodnený na základe odborných nálezov presvedčivo a podrobne.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za nezákonné a nesprávne, lebo nevykonal žiadne dokazovanie, iba sa odvoláva na posudky lekárov sociálnej poisťovne, u ktorých je možná zaujatosť, keďže sú jej zamestnancami. O posudku nebol súdom informovaný, po prečítaní posudku sudcom, tomuto nerozumel, nemohol sa brániť, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, pričom mu nebola priznaná ani náhrada trov.
Odporkyňa žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania a jednomyseľne dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu bol vydaný na základe dostatočného zistenia skutkového stavu veci, po vypočutí navrhovateľa na ústnom pojednávaní a po oboznámení sa súdu s úplnou posudkovou dokumentáciou.
Odvolací súd konštatuje, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa znižuje jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o 30 %. Krajský súd na str. 2 - 4 svojho rozsudku podrobne uviedol spôsob a rozsah posudzovania zdravotného stavu navrhovateľa posudkovým lekárom ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu. S dôvodmi rozsudku krajského súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a nie sú spochybnené ani obsahom odvolania navrhovateľa, z ktorého nevyplývajú skutočnosti, ktoré by spochybnili doterajšie medicínske závery o zdravotnom stave navrhovateľa.
Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti, pričom pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovili v súlade so zákonom posudkoví lekári. Skutočnosť, že posudkoví lekári sú zamestnancami sociálnej poisťovne sama osebe nie je dôvodom pre spochybnenie ich medicínskych záverov. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre nepriaznivý zdravotný stav musí byť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo navrhovateľ pre uznanie invalidným nespĺňa.
Aj odvolací súd považuje za preukázané, že posudkoví lekári v posudkoch zohľadnili správy z odborných lekárskych vyšetrení navrhovateľa, pričom prihliadli na všetky navrhovateľom udávané zdravotné ťažkosti a krajský súd to aj v dôvodoch rozhodnutia uviedol. Preto odvolací súd nepovažuje za dôvodné zopakovať rozsiahle skutkové dôvody preskúmavaného rozhodnutia. Záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a určení miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v posudkoch posudkoví lekári odôvodnili logicky a bez rozporu. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní vyslovil nesúhlas s rozsudkom súdu, uvedené samé osebe nie je dôvodom pre zrušenie alebo zmenu rozsudku. Z posudku posudkového lekára jednoznačne vyplýva, že požiadavka navrhovateľa na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je podložená medicínskymi zisteniami, ktoré krajský súd nariadil v priebehu súdneho konania doplniť. Je pravda, že navrhovateľ nebol prítomný pri posúdení jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia dňa 3.1.2013, čo však neznamená, že nebol vyšetrený vôbec. Z posudkovej dokumentácie nepochybne vyplýva, že navrhovateľ bol u posudkového lekára ústredia vyšetrený 27.6.2012, o čom svedčí zápisnica s podpisom navrhovateľa.
Z uvedených dôvodov odporkyňa rozhodla vecne správne, ak žiadosť o invalidný dôchodok zamietla a krajský súd dôvodne uvedené rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne správny a preto ho podľa § 219 OSP potvrdil. Navrhovateľovi odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo nebol v konaní úspešný ( § 250k ods. 1 á contr. v spojitosti s § 250l ods. 2 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.