4So/46/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľky: Z., bytom N., t.č. S. U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sd/344/2008-17 zo dňa 17. decembra 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17. decembra 2008, č.k. 23Sd/344/2008-17 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 16. júna 2008 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 3. decembra 2008, ktorým bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok po zistení poklesu pracovnej schopnosti o 45% a následne po zistení, že schopnosť navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je znížená o 55%.
Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol priebeh posudzovania zdravotného stavu navrhovateľky posudkovými lekármi a ich závery pri stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a konštatoval, že nezistil dôvody na doplnenie dokazovania vzhľadom na obsah týchto posudkov.
Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá poukázala na to, že jej zdravotný stav sa napriek liečeniu nezlepšuje a preto žiada o plný invalidný dôchodok.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je dôvodné vyhovieť. Najvyšší súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné s poukazom na § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 219 ods. 2 OSP.
Odvolací súd len konštatuje, že dôvody odvolania sa neodlišovali od dôvodov opravného prostriedku navrhovateľky, s ktorými sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové a právne závery sú vecne správne. Len na základe názoru navrhovateľky, že jej zdravotný stav vôbec neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť, ktorý je odlišný od záverov posudkových lekárov, nebolo možné dospieť v odvolacom konaní k inému skutkovému ani k inému právnemu názoru, než k akému dospel krajský súd, keď rozhodnutia odporkyne potvrdil. Odvolací súd dospel k záveru, že posudky o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť sú úplné, objektívne a presvedčivé. Posudkoví lekári zohľadnili všetky subjektívne ťažkosti navrhovateľky v čase posudzovania. Aj odvolací súd mal preto za preukázané, že u navrhovateľky nie je preukázaný taký pokles schopnosti práce v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorý by zakladal vyššie percentuálne vyjadrenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že predmetom odvolania a preto ani posudzovania neboli ďalšie východiskové údaje pre stanovenie výšky dôchodku, keďže ich navrhovateľka nerozporovala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnej navrhovateľke ani odporkyni nepriznal podľa § 250k ods. 1 á contr. v spojení s § 250l ods. 2 OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. decembra 2009
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková