ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci navrhovateľky: U. C., bytom XXX XX Z., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa -ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, v konaní o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sd/42/2012-32 z 19. novembra 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sd/42/2012-32 zo dňa 19. novembra 2012 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. decembra 2011, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku. Krajský súd v dôvodoch svojho rozsudku v súlade so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z obsahu dávkového a posudkového spisu podrobne odôvodnil po stránke skutkovej aj právnej vecnú správnosť rozhodnutia odporkyne a dospel záveru, že navrhovateľka v priebehu konania nepreukázala také zhoršenie zdravotného stavu, ktorý by odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ako podmienku zvýšenia už priznaného dôchodku.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom uviedla, že od posledného posudzovania zdravotného stavu jej pribudli ďalšie choroby a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť jej bola zvýšená len o 10 % z dôvodu chronickej bolesti chrbta, ostatné choroby neboli brané do úvahy.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach podanéhoodvolania a dospel jednomyseľne k záveru, že rozsudok krajského súdu bol vydaný na základe dostatočného zistenia skutkového stavu veci, po vypočutí navrhovateľky na ústnom pojednávaní a po vyžiadaní si doplnenie posudku posudkového lekára v súdnom konaní a po oboznámení sa s úplnou posudkovou dokumentáciou, vrátane lekárskych nálezov predložených navrhovateľom, ktoré boli posudkovo zhodnotené.
Odvolací súd konštatuje, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky uvedené v posudku má v príl. č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. stanovenú maximálnu hranicu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % a tak bola stanovená aj v posudku kap. IX, oddiel B, pol. 5.1. písm. b). Krajský súdna str. 2 až 4 svojho rozsudku podrobne uviedol spôsob a rozsah posudzovania zdravotného stavu navrhovateľky posudkovým lekárom ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu.
Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku pre zhoršenie zdravotného stavu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a ktorá bola určená maximálnou mierou 60 %. So zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí možno takto určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa odseku 6 § 71 zákona zvýšiť najviac o 10 %, t. j. bez ohľadu na početnosť ďalších ochorení, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona). Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.
Aj odvolací súd mal za preukázané, že posudkoví lekári v posudkoch zohľadnili početné správy z odborných lekárskych vyšetrení viacerých odborov medicíny, pričom prihliadli na všetky navrhovateľom udávané zdravotné ťažkosti. Záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a určení miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v posudkoch odôvodnili logicky a bez rozporu so závermi odborných lekárskych vyšetrení. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že si nemôže nájsť zamestnanie, uvedená skutočnosť nie je sama osebe zákonným dôvodom pre zvýšenie invalidného dôchodku. sa necíti schopný vykonávať zárobkovú činnosť vôbec, taký subjektívny pocit navrhovateľa vzhľadom na posudkovými lekármi náležite odôvodnený záver o 55 %-nej miere poklesu jej schopností vykonávať zárobkovú činnosť, nie je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku právne významný. Podľa posudkov posudkových lekárov zdravotný stav navrhovateľa neznemožňuje výkon zárobkovej činnosti; navrhovateľku obmedzuje len v tom zmysle, že môže vykonávať práce bez nadmernej fyzickej námahy (napr. v administratíve).
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 O. s. p. potvrdil. Navrhovateľke odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo nebola v konaní úspešná (§ 250k ods. 1 á contr. v spojitosti s § 250l ods. 2 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.