4So/39/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Q. Y., bytom Y., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 38Sd/16/2012 - 22 z 13. augusta 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 38Sd/16/2012 - 22 z 13. augusta 2012, p o t v r d z u j e.

Odôvodnenie

Uznesením krajského súdu bol odmietnutý opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10.2011, ktorým odporkyňa zamietla jeho žiadosť o vdovecký dôchodok. Krajský súd zistil, že rozhodnutie odporkyne bolo navrhovateľovi doručené 11.11.2011 a jeho prevzatie potvrdil navrhovateľ na doručenke. Navrhovateľ podal opravný prostriedok návrhom z 18.01.2012, na poštovú prepravu ho podal 19.01.2012 a adresoval ho Najvyššiemu súdu SR, ktorému bol doručený 24.01.2012. Najvyšší súd postúpil opravný prostriedok na rozhodnutie vecne príslušnému krajskému súdu. Podľa § 250m ods. 2 návrh, ktorý je opravným prostriedkom proti rozhodnutiu odporkyne sa podáva v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Z uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, že navrhovateľ podal opravný prostriedok oneskorene, po uplynutí 30 dní od jeho doručenia, keď odvolacia lehota uplynula 12.12.2011. Podľa § 250p OSP oneskorene podaný návrh krajský súd odmietol.

Proti uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že nežiadal o rozhodnutie krajského súdu, ale o rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorému adresoval svoj opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne. Žiada preto aj naďalej, aby najvyšší súd o jeho opravnom prostriedku rozhodol.

Odporkyňa žiadala prvostupňové uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, posúdil dôvody odvolania navrhovateľa proti rozhodnutiu krajského súdu a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, tak ako to uviedol vo svojom uznesení krajský súd. Preto rozhodnutie krajského súdu podľa § 219 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

Krajský súd rozhodoval podľa § 246 OSP ako vecne príslušný súd prvého stupňa. Vo veci opravného prostriedku nemohol rozhodovať najvyšší súd, aj keď mu bol opravný prostriedok navrhovateľom adresovaný, pretože len zákon určuje vecnú príslušnosť súdu na rozhodnutie v prvom stupni a vecná príslušnosť súdu nie je daná na výber navrhovateľa.

Najvyšší súd rozhoduje len o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu. V tomto konaní preto mohol rozhodnúť len o odvolaní proti uzneseniu krajského súdu o zastavení konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.