ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a zo sudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci navrhovateľa: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., právne zastúpený JUDr. Janou Hanulákovou, DiS., advokátkou, so sídlom 023 51 Raková 702, Advokátska kancelária Matičné námestie 1427, 022 01 Čadca, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 15. februára 2012 o invalidný dôchodok, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/131/2012-33 zo dňa 25. septembra 2012, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/131/2012-33 zo dňa 25. septembra 2012 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 15. februára 2012, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi od 17. novembra 2011 invalidný dôchodok v sume 193,30 € mesačne, a súčasne od 01.01.2012 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 199,70 € mesačne v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z. ustanovujúcim percento zvýšenia dôchodkovej dávky z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 14.12.2011 je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa vo výške 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal a dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne, spĺňa kritériá stanovené zákonom a preto návrhu (opravnému prostriedku) navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Zo zisteného skutkového stavu považoval krajský súd za preukázané, že posudky posudkových lekárov sú objektívne, boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, medzi ktorými bolo aj kardiologické vyšetrenie zo dňa 10.02.2012, a zvážení všetkých okolností namietaných navrhovateľom, vychádzajú z jeho súčasného zdravotného stavu, preto akceptoval ich závery. Navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok, suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, a zvýšená v súlade s § 82 citovaného zákona od 01.01.2012 celkom na sumu 199,70 € mesačne.
Po podaní návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne bol navrhovateľ znovu posudzovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline MUDr. Jozefom Šeďom dňa 13. júna 2012 a pri tomto posúdení jeho zdravotného stavu bola podkladom prepúšťacia správa z hospitalizácie NÚSCH Bratislava z: 09/2011, lekárske vyšetrenia, interné vyšetrenie z: 12/2011 a kardiologické vyšetrenie z: 02/2012. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol určený stav - Vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné. Uvedené ochorenie je zaradené pod kapitolu IX., Oddiel A, položka 1, písmeno c/.... (60-80) prílohy k zákonu o sociálnom poistení, na základe čoho posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 65 %. Podľa záveru posudku invalidita trvá a vznikla v dôsledku choroby.
Iné zdravotné postihnutie posudkový lekár neoznačil, čo neumožňuje navýšenie.
Napriek tomu, že navrhovateľ v priebehu konania súdu predložil novší odborný lekársky nález - kardiologické vyšetrenie zo dňa 31.07.2012, tento diagnosticky nehodnotil jeho zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu druhostupňovým posudkovým lekárom, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie veci a z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V dôvodoch odvolania argumentoval, že dňa 07.12.2012 bol na kardiologickom vyšetrení u MUDr. Vladimíra Lariša, podľa ktorého nie je schopný vykonávať žiadnu fyzickú prácu a ani ľahkú prácu, t. j. ani kancelársku, pri bežných činnostiach trpí dýchavičnosťou, a preto pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v jeho prípade o viac ako 70 %. Je teda zrejmé, že ochorenie je trvalého charakteru, a pretože mu odporkyňa priznala len tzv. čiastočný invalidný dôchodok a nie úplný, pokladá napadnuté rozhodnutie za nezákonné.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený považuje odporkyňa za nedôvodné a vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené vyšetreniami, nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s §250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odporkyne číslo: XXX XXX XXXX zo dňa 15. februára2012, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 17. novembra 2011 na sumu 193,30 EUR mesačne, a súčasne podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z. ustanovujúcim percento zvýšenia dôchodkovej dávky zvýšila invalidný dôchodok od 01.01.2012 na sumu 199,70 Eur mesačne.
Po tom, čo navrhovateľ podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne bol opätovne posúdený jeho zdravotný stav v Sociálnej poisťovni, pobočke Čadca posudkovou lekárkou MUDr. Silviou Miksákovou dňa 29. februára 2012 a následne dňa 13. júna 2012 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Žiline MUDr. Jozefom Šebom so záverom, že navrhovateľ je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. invalidným so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Z predloženého spisu najvyšší súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný invalidným podľa zákona č. 461/2003 Z.z. na základe žiadosti zo dňa 14.12.2011. Po posúdení jeho zdravotného stavu boli za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené: Vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné. Uvedené ochorenie je zaradené pod kapitolu IX., Oddiel A, položka 1, písmeno c/.... (60-80) prílohy k zákonu o sociálnom poistení, na základe čoho posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 65 %. Invalidita trvá a vznikla v dôsledku choroby.
Navrhovateľ v odvolaní žiada zohľadniť lekársku správu zo dňa 07.12.2012 vydanú mu po vyšetrení v kardiologickej ambulancii Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca, ktorou preukazuje zhoršenie zdravotného stavu v rozsahu odôvodňujúcom zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a v nej je uvedené záporné stanovisko, že nie je schopný vykonávať ani ľahkú prácu/ani kancelársku.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 citovaného zákona).
Podľa § 73 ods. 1 zákona, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú ( § 71 ods. 5, 6 a 7 zákona).
Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia odporkyne musel súd zistiť, či sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na invalidný dôchodok, výplatu dávky a jej sumu, a teda, či v danom prípade došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa oproti miere uvedenej v posudkoch. Zo zákona o sociálnompoistení totiž vyplýva, že pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok a jeho výšku posudkoví lekári v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona určujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je uvedená v prílohe č. 4 zákona.
Závery posudkových lekárov sú zhodné a zodpovedajú obsahu spisov a kritériám uvedeným v zákone. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva navrhovateľom opakované tvrdenie, že sa posudkoví lekári jeho námietkami nezaoberali. V posudkoch lekárov bola vyhodnotená a posúdená aj v odvolaní namietaná dýchavičnosť a všetky uvádzané zdravotné ťažkosti. O záveroch posudkových lekárov a ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať a neboli tiež zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali ich úplnosť, objektivitu a presvedčivosť. V tomto konaní nebolo preukázané, že by u navrhovateľa došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo zmenu skutočností rozhodujúcich pre nárok na invalidný dôchodok, preto vykonanie ďalšieho dokazovania nebolo potrebné.
V danej veci neobstojí ani ďalšia námietka navrhovateľa o odňatí mu možnosti konať pred súdom. Navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa sa osobne zúčastnili pojednávania na Krajskom súde v Žiline, kde boli vypočutí a ich prednesy boli zaznamenané v zápisnici. Skutočnosť, že súd nevyhovie každému návrhu účastníka konania na dokazovanie, ak má v konaní dostatok dôkazov pre rozhodnutie, neznamená odňatie možnosti konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom možnosť konať pred súdom prvého stupňa je účastníkovi odňatá vždy, ak jeho rozhodnutie neposkytuje účastníkovi konania dostatočné argumenty preukazujúce zákonnosť jeho rozhodnutia alebo postupu, čo však nie je tento prípad.
K námietke navrhovateľa, že podľa jeho zdravotného postihnutia nie je schopný vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť treba poznamenať, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť je vo veciach sociálneho zabezpečenia zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Zo zákona o sociálnom poistení tiež vyplýva, že pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok a jeho výšku posudkoví lekári neskúmajú, či osoba je alebo nie je schopná vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť, ale v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení určujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je uvedená v prílohe č. 4 tohto zákona.
Na podklade uvedeného nebolo v tomto konaní preukázané, že by u navrhovateľa došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo zmenu skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu, lebo v oboch posudkoch posudkových lekárov bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa 65 %.
Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní najvyšší súd vyhodnotil ako také, ktoré neboli spôsobilé zmeniť závery rozsudku krajského súdu a rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť 65% je určená mierou zodpovedajúcou zákonu, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal a odporkyňa nárok na ich náhradu nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.