4 So 250/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej veci navrhovateľa J. K., bývajúceho v K., R., proti odporkyni S.P. – Ú., B., o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 2. októbra 2007, č.k. 2Sd/69/2007-23, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 2. októbra 2007, č.k. 2Sd/69/2007-23, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne z 21. mája 2007, č. X., ktorým podľa § 293k zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 24. augusta 2006 na sumu 12 452 Sk mesačne, ktorá bola vyššia ako dovtedy vyplácaný starobný dôchodok (9 386 Sk). Po preskúmaní rozhodnutia dospel krajský súd 4 So 250/2007
k záveru, že odporkyňa postupovala pri výpočte výšky starobného dôchodku navrhovateľa v súlade s § 293k zákona o sociálnom poistení.
Námietku navrhovateľa, že suma starobného dôchodku je príliš nízka a že zákon o sociálnom poistení je protiústavný nepovažoval krajský súd za opodstatnenú, lebo nemá oporu v zákone a posudzovanie súladu právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky mu neprislúcha.
Navrhovateľ sa proti rozsudku krajského súdu odvolal. Poukázal na to, že do starobného dôchodku odišiel po dovŕšení veku 60 rokov od 26. septembra 2003 a bola mu stanovená výška dôchodku v sume 7 387 Sk mesačne. Namietal, že tri mesiace a štyri dni pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení mal byť odporkyňou upozornený a poučený o možnostiach, ktoré by pre neho mohli byť výhodnejšie. Cíti sa ukrivdený a podvedený, oklamaný a diskriminovaný, lebo štát ho prostredníctvom S.P. okradol minimálne o 5 000 Sk mesačne. Náprava, ktorá bola urobená, je iba malou záplatou za stratu. Výška dôchodku podľa navrhovateľa nebola určená správne, lebo prepočet zohľadňuje iba obdobie od 24. augusta 2006.
Požiadal o možnosť vrátiť dôchodok za tri mesiace roku 2003 s možnosťou uplatnenia novej žiadosti o dôchodok od 1. januára 2004; táto žiadosť mu bola zamietnutá. Žiada preto, aby najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu a aby bolo rozhodnuté znovu, lebo stanovená výška dôchodku je príliš nízka, mala by byť nad 14 000 Sk a aby bola možnosť prepočtu dôchodku od 1. apríla 2004 (?) s tým, že dôchodok za rok 2003 vráti.
Odporkyňa dôvody uvádzané navrhovateľom v odvolaní nepovažovala za opodstatnené a navrhla napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s predchádzajúcim mu konaním v rozsahu a z dôvodov uplatnených v odvolaní, rozhodol o odvolaní bez pojednávania (§ 250ja ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené.
Starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný rozhodnutím zo 14. augusta 2003 od 25. septembra 2003 (upravený rozhodnutím z 28. októbra 2003 od 25. septembra 2003 4 So 250/2007
na sumu 7 566 Sk po zhodnotení novo preukázanej doby zamestnania) a to na základe navrhovateľom podanej žiadosti o starobný dôchodok spísanej 16. júla 2003, ktorou nárok na starobný dôchodok žiadal priznať od 25. septembra 2003, t.j. od dovŕšenia veku 60 rokov potrebného pre nárok na starobný dôchodok podľa v tom čase platného zákona č. 100/1988 Zb. o S. zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o S. zabezpečení“). Pre výšku dôchodku v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o S. zabezpečení bolo zhodnotených 42 rokov zamestnania (maximum) a priemerný mesačný zárobok upravený podľa § 12 ods. 6 cit. zákona na sumu 4 067 Sk (maximálnu).
V tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa v súlade s ust. § 293k prepočítala priemerný mesačný zárobok navrhovateľa podľa ods. 2 až 4 cit. ustanovení zákona o S. poistení a priemerný mesačný zárobok upravila na sumu 5 685 Sk, z ktorej potom vymerala starobný dôchodok navrhovateľa a tento upravila a zvýšila podľa príslušných valorizačných predpisov tak, že ku dňu 24. augusta 2006 dosiahol sumu 12 452 Sk mesačne. V súlade s ust. § 293k ods. 5 druhej vety zákona o S. poistení, podľa ktorého sa starobný dôchodok (zvýšený) vypláca najskôr odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006, odporkyňa priznala a vypláca takto určený dôchodok navrhovateľovi od 24. augusta 2006.
Rovnako ako krajský súd aj odvolací súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne je správne a bolo vydané v súlade so zákonom. Odvolací súd pritom nezistil, že by odporkyňa pri rozhodovaní postupovala v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a nezistil ani rozpor dotknutých ustanovení zákona o S. poistení s Ústavou, najmä keď ani sám navrhovateľ nekonkretizuje, ktoré ustanovenia zákona a s ktorými článkami Ústavy sú rozporné.
Napokon nedôvodnou je aj výčitka adresovaná odporkyni spočívajúca v tom, že mala navrhovateľa pri podávaní žiadosti o starobný dôchodok, resp. pred rozhodnutím o nej poučiť o tom, že má o dôchodok požiadať neskôr podľa (údajne) pre neho výhodnejšieho predpisu. Odhliadnuc od toho, že zákon o S. zabezpečení poučovaciu povinnosť odporkyne v takomto rozsahu neupravoval, nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, že tak v čase podania žiadosti o dôchodok (júl 2003) ako ani v čase rozhodovania o nej (august 2003) a ani v deň, od ktorého odporkyňa navrhovateľovi starobný dôchodok priznala (25. september 2003) ešte nový zákon o S. poistení nebol ani prijatý, keďže zákon o S. poistení bol v Národnej rade 4 So 250/2007
Slovenskej republiky schválený až dňa 30. októbra 2003 a účinnosť (s výnimkou niekoľkých ustanovení) nadobudol dňom 1. januára 2004.
Naviac navrhovateľ pre vymeranie dôchodku podľa zákona o S. poistení nespĺňal ani podmienky stanovené v prechodnom ustanovení § 261 ods. 1 zákona o S. poistení, keďže po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok.
Odvolaniu navrhovateľa preto odvolací súd nevyhovel a vecne správny rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, lebo navrhovateľ ani v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 15. júla 2008
Anna Žáková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová