UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky B. E., T., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa -ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, v konaní o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach 6Sd/44/2012 - 12 z 18.10.2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach 6Sd/44/2012 - 12 zo dňa 18. októbra 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odôvodnenie
Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX. z 3.4.2012, ktorým odporkyňa podľa § 66 ods. 3 a § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok od 22.3.2009 s odkazom aj na valorizáciu podľa § 82 zákona.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom žiadala zrušenie rozsudku krajského súdu s následným zrušením rozhodnutia odporkyne. V dôvodoch odvolania, ktoré doplnila po oboznámení sa s administratívnym spisom odporkyne uviedla, že je „faktom, že dňa 19.3.2012 odporkyni opätovne postúpila žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku a doplatenie alikvotnej čiastky od 1.2.2005 za obdobie od 11.2.2005 do 31.1.2005, t.j. za obdobie, kedy poberala starobný dôchodok a súčasne bola dôchodkovo poistená. Ale je pravdou aj fakt, že ten istý nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku v súlade s § 66 ods. 3 zákona za obdobie od 11.1.2005 - 31.1.2005 si uplatnila už aj dňa 16.2.2005, na pobočne Sociálnej poisťovne v Košiciach, a to spolu so žiadosťou o priznanie starobného dôchodku, čo je zrejmé z údajov uvedených v žiadosti, v ktorej sa uvádza: doba zamestnania od 3.7.1967 do 31.1.2005.... prílohou sú ELDP za celé uvádzané obdobie, z čoho je zrejmé, že k 31.1.2005 došlo k zániku... dôchodkového poistenia, čím vznikol nárok na navýšenie sumy starobného dôchodku ku dňu 1.2.2005, v súlade s § 66 ods. 3 zákona za obdobie od 11.1.2005 do 31.1.2005“ (koniec cit.). Navrhovateľka zdôraznila, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku k 11.1.2005 podávala 16.2.2005, teda až po zániku jej dôchodkového poistenia ku dňu 31.1.2005. SPnevydáva žiadateľom kópie žiadosti o starobný dôchodok, preto nemala čím preukázať, že v súlade s § 66 ods. 3 zákona požiadala o navýšenie starobného dôchodku za obdobie od 11.1. - 31.1.2005, ale žiadosť zo dňa 16.2.2005 je súčasťou dávkového spisu, ktorý mal krajský súd k dispozícii a tento fakt súdu na pojednávaní predniesla. Podľa navrhovateľky je faktom aj to, že pracovníčka pobočky v Košiciach pri vstupe do systému SP dňa 19.3.2012 skonštatovala, že ona ako poistenec, si dňa 16.2.2005 splnila všetky náležitosti na navýšenie starobného dôchodku za obdobie od 11.1. - 31.1.2005, preto podľa nej túto skutočnosť už v písomnej žiadosti ani nemusí uvádzať, lebo odporkyňa to urobí automaticky. Skutočnosť, že SP nepožiadala prvýkrát o navýšenie starobného dôchodku v súlade s § 66 ods. 3 zákona až dňa 19.3.2012 je podľa navrhovateľky zrejmá aj zo sporného rozhodnutia z 3.4.2012, keďže odporkyňa sa v ňom vôbec neodvoláva na § 114 ods. 1 zákona. Navrhovateľka trvá na tom, že nedošlo k premlčaniu nároku na výplatu zvýšenej dávky starobného dôchodku od 1.2.2005, ako to v odôvodnení konštatuje krajský súd.
Odporkyňa žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania a odvolací senát jednomyseľne dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pokiaľ ide o otázku uplatnenia nároku na prepočítanie starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 zákona.
Z opravného prostriedku podaného navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne do zápisnice spísanej na pobočke SP v Košiciach vyplýva tvrdenie navrhovateľky o tom, SP mala k dispozícii podklady pre zvýšenie starobného dôchodku už v roku 2005 a mala povinnosť tak učiniť už od 1.2.2005. K uvedenému tvrdeniu navrhovateľky nebol v konaní pred krajským súdom vykonaný žiadny dôkaz, nebola oboznámená príslušná časť dávkového spisu o priznaní dôchodku v roku 2005, najmä obsah žiadosti o starobný dôchodok. Navrhovateľka nebola náležite ako účastníčka konania súdom vypočutá, najmä v tom smere, aby vysvetlila, na základe akých skutočností uvádzala v opravnom prostriedku, že jej zvýšenie dôchodku patrí už od 1.2.2005. Pozornosti krajského súdu unikla skutočnosť, že pôvodný starobný dôchodok bol navrhovateľke priznaný od 11.1.2005 rozhodnutím z 9.4.2005, teda bude potrebné overiť, či v dobe priznania starobného dôchodku mala odporkyňa už vedomosť o zániku poistenia navrhovateľky, a teda či bol dôvod rozhodnúť aj o prepočítaní dôchodku za dobu poistenia od 11.- 31.1.2005. Odvolací súd postráda aj zistenie krajského súdu o prípadnom opravnom prostriedku proti prvotnému rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku.
Podľa názoru odvolacieho súdu doterajšie zistenia krajského súdu nedávajú dostatočný podklad pre záver o tom, že navrhovateľka uplatnila nárok na prepočítanie dôchodku podľa § 66 ods. 3 zákona až a jedine dňa 22.3.2012 a preto jej bol priznaný zvýšený dôchodok spätne len od 22.3.2009 podľa § 114 ods. 1 zákona. Podľa § 250q ods. 2 z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm.c) OSP najvyšší súd preto zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne aj o náhrade trov konania.
Pokiaľ ide o ďalšie dôvody odvolania, odvolací súd nezistil potrebu sa nimi zaoberať (najmä pokiaľ ide o aplikáciu § 274 zákona), keďže uvedené dôvody neboli predmetom opravného prostriedku navrhovateľky proti preskúmavanému rozhodnutiu odporkyne z 3.4.2012.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.