4 So 226/2007

 

znak

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny Žákovej a členov JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej veci navrhovateľky M. N., bytom v R., zastúpenej M. N., otcom navrhovateľky, bytom tamtiež, proti odporkyni Sociálnej poisťovni – ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 23. augusta 2007, č.k. 12 Sd/214/2006-32, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 23. augusta 2007, č.k. 12Sd/214/2006-32,   z m e ň u j e   tak, že rozhodnutie odporkyne z 19. júna 2007, č. X., z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 19. júna 2007 - ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok, lebo nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák.č. 461/2003 Z.z.“) - a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

  4 So 226/2007

V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so záverom odporkyne, že navrhovateľka nesplnila zákonné podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. a/ zák.č. 461/2003 Z.z., nakoľko období štúdia na strednom odbornom učilišti   od 2. septembra 2001 do 31. augusta 2002 plnila povinnú školskú dochádzku a od 1. septembra 2002 je bez účasti na dôchodkovom poistení. Krajský súd zdôraznil, že z predložených posudkov vyplýva, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky zakladá záver o jej invalidite, ale až od 4. októbra 2005, kedy bolo zdokumentované. Taktiež mal za preukázané, že navrhovateľka sa nestala invalidnou z mladosti, o čom svedčí i skutočnosť, že sa pripravovala na výkon budúceho povolania, i keď túto prípravu neskončila.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Odôvodnila ho v podstate tým, že urobila chybu, že nepožiadala o poskytnutie invalidného dôchodku už v mladosti, a to konkrétne v roku 2002. Už vtedy bola sledovaná pedopsychiatrom, nemohla sa pripravovať na výkon budúceho povolania, musela ukončiť prvý ročník, pričom nikto jej rodičom nepovedal, že majú požiadať o invalidný dôchodok. Práve naopak im vtedy tvrdili, že to treba urobiť až keď dcéra dovŕši 18 rokov. Preto žiadala posunúť vznik invalidity na deň 16. augusta 2002, odkedy bolo jej postihnutie zdokumentované (MUDr. U.). Zároveň k odvolaniu pripojila kópie zo zdravotnej dokumentácie z roku 2002.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepovažovala dôvody uvedené navrhovateľkou za opodstatnené. Zdôraznila, že zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky posúdili pre účely súdneho konania vecne príslušné orgány, pričom posudky boli vypracované po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení navrhovateľky a za jej osobnej účasti. Vyhotovené posudky, ktoré sú logické a jednoznačné, boli okrem iného podkladom pre ich rozhodnutie, ako aj pre rozsudok prvostupňového súdu, ktorý navrhla potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu nie je v súlade so zákonom.

  4 So 226/2007

Z podkladov administratívneho spisu bolo zistené, že na základe písomnej žiadosti si navrhovateľka uplatnila 23. januára 2006 nárok na invalidný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 23 januára.2006.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú uvedené v ustanovení § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v zmysle ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak

- sa stal invalidný,

- získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72,

- a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok     alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 2 cit. zákona fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka spĺňa podmienku invalidity, keďže bolo ustálené, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať   zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola   u navrhovateľky určená v rozsahu   60% od 4. októbra 2005.

Pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa citovaného ustanovenia navrhovateľka však nesplnila podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 4. októbru 2005 dosiahla vek menej ako 20 rokov.

Podľa § 72 ods.1 písm. a/ zák.č. 461/2003 Z.z. je počet rokov dôchodkového poistenia potrebný pre nárok na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov menej ako jeden rok.

  4 So 226/2007

Je pravdou, že navrhovateľka s poukazom na citované zákonné ustanovenie nezískala do dňa vzniku invalidity ani jeden deň dôchodkového poistenia.

Posudkoví lekári, ktorí vyhotovovali posudky v posudzovanej veci zhodne za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky označili ľahkú duševnú zaostalosť s tým, že mieru jej poklesu vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.   (kapitola V., položka 6.a)určili vo výške 60 % a za dátum vzniku invalidity určili 4. október 2005.  

Odporkyňa, ako aj krajský súd sa však podľa názoru odvolacieho súdu dopustili závažného pochybenia v tom, že neskúmali, či sa navrhovateľka – ktorá bola od detstva sledovaná pedopsychiatrom – nestala invalidnou v čase, keď bola nezaopatreným dieťaťom, resp. či sa nestala invalidnou pred ukončením povinnej školskej dochádzky.

Navrhovateľka v rámci odvolacieho konania predložila lekárske správy svedčiace o tom, že bola opakovane vyšetrená už v priebehu roka 2002 MUDr. Š. (2. apríla 2002, 26. apríla 2002) s diagnostickým záverom, že trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa s poruchami správania.

Napriek skutočnosti, že navrhovateľka žiadosť o invalidný dôchodok podala až po ukončení povinnej školskej dochádzky, bolo povinnosťou odporkyne zistiť, či navrhovateľka nesplnila podmienky pre priznanie invalidného dôchodku z mladosti v zmysle § 33 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 100/1988 Zb.“) resp. či sa invalidnou nestala v čase, kedy bola nezaopatreným dieťaťom (§ 70 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z.).

Odvolací súd zároveň konštatuje, že odporkyňa aj krajský súd sa dopustili závažného procesného pochybenia, keď vo veci konali s navrhovateľkou, pričom s poukazom na jej zdravotný stav bolo povinnosťou odporkyne zachovať zákonný postup v zmysle § 175 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. a navrhovateľke ustanoviť opatrovníka. Uvedený postup v posudzovanej veci bol podľa názoru odvolacieho súdu potrebný na obhajobu práv navrhovateľky.  

  4 So 226/2007

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p.

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym   názorom odvolacieho súdu (§ 250r O.s.p.) a jej úlohou bude po ustanovení opatrovníka navrhovateľke, presne a úplne zistiť skutočný stav veci (§ 195 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z.). Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok, v zmysle uvedeného, je tiež potrebné skúmať, či sa navrhovateľka nestala invalidnou skôr, napr. v čase keď bola nezaopatreným dieťaťom a posúdiť aj, či navrhovateľka nespĺňa podmienky pre priznanie invalidného dôchodku z mladosti v zmysle   § 33 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb.

O náhrade   trov   konania   odvolací   súd   rozhodol   spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku, lebo účastníci náhradu trov konania nežiadali (§ 246c O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave 30. októbra 2008

Anna Žáková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

  4 So 226/2007