ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a zo sudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci navrhovateľa: N. L., bytom Y., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 28. februára 2012 o zvýšenie invalidného dôchodku, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 21Sd/97/2012-22 zo dňa 28. novembra 2012, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 21Sd/97/2012-22 zo dňa 28. novembra 2012, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 28. februára 2012, ktorým odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zvýšila navrhovateľovi od 14.11.2011 sumu invalidného dôchodku na 90,40 Eur mesačne, a súčasne od 01.01.2012 na 93,40 Eur mesačne v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z. ustanovujúcim percento zvýšenia dôchodkovej dávky z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 06.02.2012 je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa od 14.11.2011 vo výške 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal a dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne, spĺňa kritériá stanovené zákonom a preto návrhu (opravnému prostriedku) navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Zo zisteného skutkového stavu považoval krajský súd za preukázané, že posudky posudkových lekárov sú objektívne, boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, zvážení všetkých okolnostínamietaných navrhovateľom, vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľa a poznatkov medicíny, preto akceptoval ich závery.
Po podaní návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne bol navrhovateľ znovu posudzovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici dňa 22. mája 2012 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol určený stav - ľahká mentálna retardácia, horné pásmo, IQ 69 (uvedené ochorenie je zaradené pod kapitolu V, položka 6, písmeno a/ v rámci prílohy k zákonu o sociálnom poistení), na základe čoho posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 %. Za iné zdravotné postihnutie označil choroby zmyslových orgánov, sluch, praktická hluchota s celkovou stratou sluchu podľa Fowllera 85,1 % (uvedené ochorenie je zaradené pod kapitolu VII, oddiel B, položka 2 v prílohe k zákonu o sociálnom poistení), čo umožňuje navýšenie rozhodujúceho postihnutia o maximálne možných 10 %, na celkových 55 % od 14.11.2011.
Rozsudok krajského súdu napadol odvolaním navrhovateľ a uviedol, že po ukončení hospitalizácie na Psychiatrickom oddelení vo FNsP v Banskej Bystrici žiada o prešetrenie prepúšťacej správy.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Argumentovala, že navrhovateľ neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov zadovážených v konaní, a ktoré by prijaté závery spochybnili alebo vyvrátili. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli vykonaným dokazovaním dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s §250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odporkyne číslo: 740 410 7513 zo dňa 28. februára 2012, ktorým podľa § 73 a 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 14. novembra 2011 na sumu 90,40 Eur mesačne,
a súčasne podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z. ustanovujúcim percento zvýšenia dôchodkovej dávky zvýšila invalidný dôchodok od 01.01.2012 na sumu 93,40 Eur mesačne.
Po tom, čo navrhovateľ podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne, bol opätovne posúdený jeho zdravotný stav v Sociálnej poisťovni, pobočke Banská Bystrica posudkovou lekárkou MUDr. Bibianou Hrnčiarovou dňa 17. apríla 2012 a následne dňa 22. mája 2012 so záverom, že navrhovateľ je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. naďalej uznaný invalidným so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od podania žiadosti, t.j. od 14.11.2011.
Z predloženého spisu najvyšší súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný invalidným podľa zákona č. 461/2003 Z.z. od 31.03.2008 pre ľahkú mentálnu retardáciu, avšak žiadosť o invalidný dôchodok mu bola zamietnutá pre nesplnenie podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia potrebných na nárok na invalidný dôchodok. Na základe žiadosti o invalidný dôchodok podľa § 293a zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z.z. bol už navrhovateľ uznaný invalidným od 01.01.2010 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 01.01.2010.
Na základe žiadosti zo dňa 14.11.2011 o zvýšenie sumy invalidného dôchodku bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica dňa 06.02.2012. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená ľahká mentálna retardácia, horné pásmo, IQ 69 (uvedené ochorenie je zaradené pod kapitolu V, položka 6, písmeno a/ v rámci prílohy k zákonu o sociálnom poistení), na základe čoho posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 %. Za iné zdravotné postihnutie označil: choroby zmyslových orgánov, sluch, praktická hluchota s celkovou stratou sluchu podľa Fowllera 85,1 % (uvedené ochorenie je zaradené pod kapitolu VII, oddiel B, položka 2 v prílohe k zákonu o sociálnom poistení), čo umožňuje navýšenie rozhodujúceho postihnutia o maximálne možných 10 %, na celkových 55 % od 14.11.2011.
Žalobca v odvolaní žiada zohľadniť lekársku správu - prepúšťaciu správu zo dňa 18.06.2012 vydanú mu po hospitalizácii vo FNsP v Banskej Bystrici, psychiatrické odd., ktorou preukazuje zhoršenie zdravotného stavu v rozsahu odôvodňujúcom zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V nej je uvedený dg. záver: mentálna retardácia ľ. st., reziduálna schizofrénia a úzkostne depresívna porucha, a prepúšťacia diagnóza: F20.5 - SCHIZOFRÉNIA.
Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Podľa § 71 ods. 5, 6 a 7 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia odporkyne musel súd zistiť, či sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu dávky a jej sumu, a teda, či v danom prípade došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa oproti miere, uvedenej v posudkoch.
Zo zákona o sociálnom poistení totiž vyplýva, že pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok a jeho výšku posudkoví lekári v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona určujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je uvedená v prílohe č. 4 zákona.
Závery posudkových lekárov sú zhodné a zodpovedajú obsahu spisov a kritériám uvedeným v zákone. Ani zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, aby sa námietkami navrhovateľa nezaoberali, preto vykonanie ďalšieho dokazovania nebolo potrebné. Nič na tom nemení ani predložená prepúšťacia správa, ktorá už bola posúdená posudkovou lekárkou MUDr. X. V. v posudku zo dňa 7. augusta 2012. O záveroch posudkových lekárov a ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať a neboli tiež zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali ich úplnosť, objektivitu a presvedčivosť. V tomto konaní nebolo preukázané, že by u navrhovateľa došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo zmenu skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu.
Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť 55 % je určená mierou zodpovedajúcouzákonu od 14.11.2011.
Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal a odporkyňa nárok na ich náhradu nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.