4 So 172/2009

znak

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Jany Baricovej, v právnej veci navrhovateľa: J. Ž., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sd/66/2009-17 z 21. októbra 2009 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Sd/66/2009-17 zo dňa 21. októbra 2009,   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne z 18. mája 2009 č. X., ktorým bol navrhovateľovi zvýšený invalidný dôchodok tak, ako bola u neho zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 10. júna 2008 na 60%. Podľa krajského súdu z obsahu vykonaného dokazovania týkajúceho sa posúdenia miery poškodenia zdravotného stavu u navrhovateľa vyplýva, že zhodné závery posudkových lekárov o zdravotnom stave navrhovateľa sú pre súd v konaní podľa § 250l a nasl. OSP dôkazmi vykonanými v konaní pred správnym orgánom, ktorých obsah súd nemôže pri hodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti obísť, alebo znižovať ich dôkazný význam, ak v konaní nezistí iné skutočnosti, vyvracajúce závery podaných posudkov. Súd vychádzajúc z obsahu podaného opravného prostriedku a výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 21. októbra 2009 nezistil žiadne relevantné dôvody   4So/172/2009

spochybňujúce zhodné závery posudkových lekárov o zdravotnom stave navrhovateľa pri posudzovaní jeho invalidity.

Navrhovateľ podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie, v ktorom len zopakoval svoje tvrdenie, že jeho zdravotný stav odôvodňuje stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak neponúkol žiadne dôkazy na podloženie svojho tvrdenia.

Odporkyňa žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Najvyšší súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP.

Ako to uviedol aj krajský súd, vyšší (plný) invalidný dôchodok by u navrhovateľa prichádzal do úvahy len vtedy, ak by miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľa vyššia, ako v súčasnosti posudkovými lekármi stanovená miera poklesu na schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (60%). Takýto zdravotný stav však u navrhovateľa nebol objektívne zistený.

Zdravotný stav navrhovateľa opakovane posudzovali na základe zákona ustanovení posudkoví lekári. S obsahom posudkov sa krajský súd náležite a podrobne vo svojom rozhodnutí zaoberal a nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by medicínske závery posudkových lekárov spochybnila. Posudky po vyšetrení navrhovateľa ako aj na základe jeho zdravotnej dokumentácie sú jednoznačné so zhodným konštatovaním zaradenia ochorení navrhovateľa podľa príslušnej položky Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. už aj vrátane 10%-ného zvýšenia pre ďalšie zdravotné postihnutie (podrobnosti sú uvedené v rozsudku krajského súdu). Posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav navrhovateľa v súlade s postupom, ktorý zákon predpisuje, ich posudky sú úplné a presvedčivé. S ostatnou lekárskou správou posudkového lekára z 23. septembra 2009, z ktorej vychádzal krajský súd, bol navrhovateľ riadne oboznámený už posudkovým lekárom, ako o tom svedčí podpis samotného navrhovateľa, preto krajský súd nemal dôvod pochybovať o úplnosti obsahu podaného posudku a o tom, že boli zhodnotené všetky zdravotné ťažkosti navrhovateľa.

  4So/172/2009

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu v odôvodnení rozsudku, že navrhovateľ nespĺňa medicínsku (zdravotnú) podmienku pre priznanie vyššieho invalidného dôchodku. Na uvedenom závere nič nezmenil ani obsah podaného odvolania navrhovateľa, ktorý síce uviedol nespokojnosť s medicínskym posúdením svojej žiadosti, avšak skutkové a právne dôvody spochybňujúce správu posudkového lekára nekonkretizoval. Pre vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia odporkyne totiž nepostačuje púhe tvrdenie navrhovateľa o tom, že nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, pokiaľ toto tvrdenie nie je doložené medicínsky zdôvodnenými zisteniami posudkového lekára.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd, rovnako ako krajský súd, považoval rozhodnutie odporkyne založené na odborných medicínskych záveroch posudkových lekárov za zákonné a preto rozhodnutie krajského súdu o potvrdení rozhodnutia odporkyne ako vecne správne s poukazom na § 219 OSP potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová