4So/164/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľa D. Š., bytom v K., proti odporkyni S.P., Ú., U., o vdovecký dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 25Sd/24/2007-12 z 10. mája 2007, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/24/2007-12 z 10. mája 2007, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 3. januára 2007, ktorým podľa § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (ďalej v texte rozsudku len „zák.č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o vdovecký dôchodok a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku sa krajský súd stotožnil so stanoviskom odporkyne, že navrhovateľovi nárok na vdovecký dôchodok nevznikol, pretože nesplnil ani jednu z podmienok uvedených v ust. § 293n ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., nakoľko do uplynutia troch rokov od smrti manželky nedovŕšil dôchodkový vek a ani sa nestal invalidným. Zároveň zdôraznil, že zák.č. 461/2003 Z.z. nedáva možnosti ani odporkyni, ani súdu skúmať iné právne skutočnosti, ktoré by mohol použiť ako výnimku na priznanie vdoveckého dôchodku.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil v podstate tým, že ako ovdovený muž je finančne poškodený oproti tým, ktorí dovŕšili dôchodkový vek alebo nárok na invalidný dôchodok do troch rokov od úmrtia manželky. Namietal, že ako občan SR sa cíti diskriminovaný a štátom jednoznačne finančne poškodený v porovnaní s inými mladšími vdovcami.
Odporkyňa písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepodala.
4So/164/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Z podkladov administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ si 9. augusta 2006 uplatnil u odporkyne nárok na vdovecký dôchodok, ktorý žiadal priznať od 1. augusta 2006 po svojej nebohej manželke Š.Š., ktorá zomrela 3. augusta 2000.
Podľa § 293n ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, nebol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok pred 1. augustom 2006 a ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia troch rokov od smrti manželky, dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný invalidným a táto invalidita trvá aj po 31. júli 2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ktorá
a/ ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov,
b/ ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo
c/ zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Citované ustanovenie, ktoré bolo do zák.č. 461/2003 Z.z. vložené zák.č. 310/2006 s účinnosťou od 1. augusta 2006, je ustanovenie prechodné, ktorého účelom bolo riešiť vznik a trvanie nárokov na vdovecký dôchodok u tých vdovcov, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004.
Treba zdôrazniť, že úmyslom zákonodarcu nebolo priznať vdovecký dôchodok všetkým vdovcom, ktorí ovdoveli bez nároku na vdovecký dôchodok, resp. ktorým bol vdovecký dôchodok odňatý pred 1. augustom 2006. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 293n ods. 1 zák. č. 641/2003 Z.z., nárok na vdovecký dôchodok bol podmienený splnením viacerých podmienok. V prvom rade na strane pozostalého manžela išlo o splnenie podmienky, že buď do troch rokov od smrti manželky dovŕši dôchodkový vek alebo v tej istej lehote bude uznaný invalidným a táto invalidita trvá aj po 31. júli 2006. Až po splnení podmienok na strane vdovca sa pristupuje ku skúmaniu podmienok na strane nebohej manželky, ktoré sú uvedené v písm. a/ až c/ citovaného ustanovenia § 293 ods.1 zák. č. 461/2003 Z.z.
Nakoľko splnenie uvedených podmienok na strane vdovca je vyžadované u všetkých vdovcov, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 rovnako, nemožno námietku navrhovateľa o jeho diskriminácii považovať za dôvodnú.
4So/164/2007
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ nebol invalidný a dôchodkový vek 60 rokov podľa § 65 ods. 3 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. dosiahol 27. decembra 2004, teda po uplynutí viac ako 3 rokov od smrti manželky. Nesplnil teda podmienky vzniku nároku na vdovecký dôchodok v zmysle ust. § 293n ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.
Za tohto stavu vo veci odvolaciemu súdu nezostalo nič iné ako konštatovať, že krajský súd po zistení, že navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol vecne správne, keď opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovel a preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom krajského súdu v tom smere, že ustanovenie § 293n zák. č. 461/2003 Z.z. nepripúšťa žiadne výnimky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku, keďže navrhovateľ nemal v odvolacom konaní úspech a odporkyňa právo na náhradu trov konania nemá (§ 224 ods. 1, § 250k ods.1, § 250l ods. 2 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. mája 2008
Anna Žáková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
4So/164/2007