4So/158/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J. S., bytom H., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o invalidný dôchodok, na odvolanie vo veci ustanovenej znalkyne MUDr. Ľ. K., proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. mája 2009, č.k. 3Sd/219/2006-95, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 19. mája 2009, č.k. 3Sd/219/2006-95   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením 3Sd/219/2006-95 z 19. mája 2009 podľa ustanovenia § 3 ods. 5 písm. b) a § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov a nepriznal MUDr. Ľ. K. znalečné a uložil jej povinnosť, aby na účet súdu v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia vrátila sumu 232,36 Euro, ktorá jej bola vyplatená dňa 10. júla 2007 z rozpočtových prostriedkov štátu ako preddavok na znalecké dokazovanie. V prípade, že prostriedky štátu nevráti, súd pristúpi k jej

4So/158/2009 2

vymáhaniu. Dôvodom nepriznania znalečného bola skutočnosť, že znalkyňa MUDr. Ľ. K. napriek urgenciám a predĺženým lehotám na podanie znaleckého posudku nevypracovala znalecký posudok, pričom súd nemal za preukázané, že by sa tak stalo z objektívnych dôvodov, čo by odôvodňovalo aplikovanie ust. § 13 Vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z.z. o odmenách a náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „vyhl. č. 491/2004 Z.z. o odmenách a náhradách“), ale zo subjektívnych dôvodov na strane ustanovenej znalkyne.

Proti tomuto uzneseniu podala znalkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušiť, a to z dôvodu, že vo veci podania znaleckého posudku vykonala práce, za ktoré jej patrí znalečné a znalecký posudok nepodala len z objektívnych dôvodov, a že podľa platnej ústavy, každý kto vykonáva prácu, má právo na odmenu, teda, že podľa § 13 Vyhl. č. 491/2004 Z.z. o odmenách a náhradách znalcov v súvislosti s predmetným posudkom vykonala práce, ako štúdium spisu, zhrnutie podkladov k spracovaniu odpovedí na položené otázky a stanovenie postupu na odstránenie zistených rozporov v rozsahu sedem hodín a v rozsahu desať hodín na postupné písomné spracovanie posudku, teda celkom v sume 229,57 Euro a že bola povinná vrátiť iba sumu 2,79 Euro. Zároveň uviedla, že postup a záver uplatnený v predmetnom napadnutom uznesení nespočíva na relevantných a dostatočných dôvodoch a nebol pritom zachovaný primeraný a vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Zároveň uviedla, že dôvody nevypracovania posudku boli objektívne a súd informovala o vzniknutých prekážkach a tieto boli súdom akceptované formou predĺženia lehôt a za nevyhotovenie posudku môže nedostatočná ochota navrhovateľa podrobiť sa ďalším odborným vyšetreniam, ako aj skutočnosť, že bola dňom 29. októbra 2008 vyčiarknutá zo zoznamu znalcov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie MUDr. Ľ. K. nie je dôvodné.

4So/158/2009 3

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že súd vo veci 3Sd 219/2006 uznesením z 16. februára 2007 ustanovil MUDr. Ľ. K. za znalca za účelom podania znaleckého posudku v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. februára 2007. Listom zo 14. mája 2007 požiadala znalkyňa o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku z dôvodu, že mala podať ďalších 11 znaleckých posudkov a požiadala o predĺženie lehoty do 30. augusta 2007. Uznesením z 30. mája 2007 súd tejto žiadosti znalkyne vyhovel a predĺžil lehotu na podanie znaleckého posudku do 30. augusta 2007. Krajský súd listom z 14. novembra 2007, ktorý bol doručený znalkyni 22. novembra 2007, urgoval podanie znaleckého posudku vo veci a následne na základe jej žiadosti súd predĺžil lehotu na podanie znaleckého posudku do 30. januára 2008. Znalkyňa opäť požiadala o predĺženie lehoty do 30. marca 2008 z dôvodu doplnenia psychologického vyšetrenia. Súd uznesením lehotu predĺžil do 30. apríla 2008. Uznesením z 28. mája 2008, ktoré bolo znalkyni doručené dňa 4. júna 2008, súd uložil znalkyni povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doručila súdu znalecký posudok pod hrozbou pokuty vo výške 10.000 Sk. Uznesením zo 6. októbra 2008, ktoré bolo znalkyni doručené dňa 10. októbra 2008 a nadobudlo právoplatnosť dňa 28. októbra 2008, súd uložil znalkyni poriadkovú pokutu 10.000 Sk. Listom z 26. novembra 2008, ktorý bol doručený znalkyni dňa 5. decembra 2008, súd urgoval zaslanie znaleckého posudku vo veci. Listom zo 7. januára 2009 znalkyňa ozrejmovala dôvody, ktoré viedli k skutočnosti, že vo veci ešte nepodala znalecký posudok a žiadosťou z 26. januára 2009 požiadala o predĺženie lehoty do 31. januára 2009 a listom z 28. januára 2009 oznámila súdu, že bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov. Uznesením z 3. februára 2009 zrušil súd uznesenie súdu zo 16. februára 2007 o ustanovení znalkyne a uznesenie zo 6. októbra 2008 o uložení poriadkovej pokuty a znalkyni uložil povinnosť vrátiť posudkový spis.

4So/158/2009 4

Podľa § 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov tarifná odmena sa zníži alebo neprizná, ak znalec, tlmočník alebo prekladateľ vykonal úkon oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne.

Podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z uvedených skutočností konštatuje, že dospel k rovnakým záverom ako krajský súd, teda, že znalkyňa si riadne a včas neplnila svoje povinnosti a svojim konaním, resp. nepodaním posudku v danej veci riadne a v určenej lehote v období od posledného predĺženia lehoty na podanie znaleckého posudku do zrušenia uznesenia, ktorým bola ustanovená za znalca, porušila ust. § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch a krajský súd správne aplikoval ust. § 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch. Súd nespochybňuje tvrdenia, že znalkyňa vykonala práce v takom rozsahu, ako uviedla, avšak znalečné jej súd nemohol priznať vzhľadom na neodôvodnené a ničím neospravedlniteľné prieťahy pri podaní znaleckého posudku, ktoré neboli ani preukázané objektívnymi okolnosťami a dôkazmi, a ktoré by mohli mať za následok priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre znalkyňu. Tvrdenie znalkyne, že jej patrí odmena za doteraz vykonanú pracú, vzhľadom na dosiahnutý výsledok nemožno považovať za dôvodné. Predmetný posudok čo i len v jeho podkladoch okrem znalkyne nikdy súdu nepredložila. Znalkyňa mohla práce na podaní znaleckého posudku (štúdium spisu, sumarizácia podkladov k spracovaniu odpovedí na položené otázky a stanovenie postupu na odstránenie zistených rozporov) vykonať, avšak tieto neviedli k očakávanému výsledku - podaniu znaleckého posudku, ktorý by bol pre súd podkladom na rozhodnutie vo veci samej. Súd na základe týchto zistený dospel k záveru, že postup a rozhodnutie krajského súdu spočívajú na relevantných a dostatočných dôvodoch a bol pritom zachovaný primeraný a vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, keď znalkyni náhradu trov znalečného nepriznal.

4So/158/2009 5

Najvyšší súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z uvedených skutočností napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove, ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 7. decembra 2009

  JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková