4So/15/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci navrhovateľa: T. L., bytom V., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, v konaní o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sd/2/2012 - 45 z 26. októbra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sd/2/2012 - 45 z 26. októbra 2012 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX. zo 16.8.2011, ktorým navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon“/ priznala invalidný dôchodok v sume 129,40 eur mesačne od 9. mája 2011. Krajský súd vo svojom rozsudku poukázal na to, že aj zo záverov doplneného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že u navrhovateľa zistené poškodenie zdravia podmieňuje invaliditu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pre rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena b), pričom tvrdenie navrhovateľa o vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odborným lekárskym vyšetreniam nezodpovedalo. S ohľadom na zhodné výsledky dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní, podaných kontrolných posudkov vrátane dopĺňacích, ktoré vo svojich záveroch boli zhodné, krajský súd ustálil, že pre priznanie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľ nedoložil súdu také dôkazy, ktoré by viedli k vyššej než 45% miere poklesu.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom výslovne uviedol, že sa odvoláva proti tej časti rozsudku, kde nie je uznané, že jeho invalidný dôchodok je z úrazu a nie z choroby. Má doklad o tom, že spadol a invalidného dôchodku sa preto domáha z dôvodu úrazu.

Odporkyňa žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, že rozsudok krajského súdu bol vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, po vypočutí navrhovateľa a po oboznámení sa s úplnou posudkovou dokumentáciou.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon“/ poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona).

Aj keď počiatok podstatne výraznejších zdravotných ťažkostí je u navrhovateľa prepojený s poúrazovým stavom podvrtnutia LS chrbtice zaznamenaným v lekárskej správe z kliniky úrazovej chirurgie zo dňa 12.04.2010, z predloženej dokumentácie nepochybne vyplýva, že v dôsledku toho, že konzervatívna liečba u navrhovateľa efektívna nebola, pri hospitalizácii dňa 11.01.2011 pre MRI verifikovanú léziu medzistavcovej platničky L4/5 vľavo, bola navrhovateľovi dňa 12.01.2011 indikovaná operačná revízia. Aj napriek absolvovanej operácii navrhovateľ naďalej subjektívne pociťoval bolesti v driekovej oblasti, tŕpnutie celej ľavej dolnej končatiny po bočnej strane stehna, predkolenia a chodidla a tiež tŕpnutie pravej ruky. Na základe nálezu neurológa z kontrolného pooperačného vyšetrenia zo dňa 09.05.2011, kedy bol u navrhovateľa z hľadiska zákonnej požiadavky dlhodobosti nepriaznivý zdravotný stav zdôvodňujúci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zdokumentovaný, posudkový lekár určil konkrétny deň vzniku invalidity pre 45 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Samotný navrhovateľ ešte na zisťovacej prehliadke konanej dňa 10.03.2011 na pobočke odporkyne v Košiciach v rámci osobnej anamnézy uviedol, že bolesti chrbtice má asi už od roku 1980, najskôr v C oblasti a neskôr prevažne v LS oblasti. Posudkový lekár poukázal pritom na to, že funkčne popisovaný stav navrhovateľa bol do tohto dátumu takého charakteru, že aj z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu invaliditu ako takú nezdôvodňoval. Až ďalšie odborné ambulantné vyšetrenia ako aj hospitalizačný nález z Neurochirurgickej kliniky UNLP v Košiciach dokumentujú manifestné torpídne postihnutie v zmysle bolesti v LS chrbtici aj s funkčným postihnutím a to napriek operačnému preliečeniu na neurochirurgickej klinike, čo zakladá rozhodujúce zdravotné postihnutie - dorzopatiu - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek s často recidivujúcimi prejavmi nervosvalového dráždenia. Keďže z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa postihnutiu a dôsledkom uvedeným v kapitole XV, oddielu E, položke 4, písm. b/ prílohy č. 4 zákona nezodpovedalo, odvolací súd napadnutý rozsudok poukazujúc na závery posudkových lekárov, ktoré vyhodnotil ako logické, presvedčivé a zodpovedajúce predloženej zdravotnej dokumentácii, podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný (§ 250k ods. 1 á contr. v spojitosti s § 250l ods. 2 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.