4So/136/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Mariany Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa M. P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. mája 2008, č.k. 3Sd/189/2007-25, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 6. mája 2008, č.k. 3Sd/189/2007-25, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 31. januára 2008 – ktorým rozhodla podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 293l ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 461/2003 Z.z.“) o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľa od 31. mája 2007 v sume 7.836,- Sk mesačne a zároveň týmto rozhodnutím podľa § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 197/2007 Z.z. bol 4 So 136/2008
navrhovateľovi od 1. júla 2007 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 8.326,- Sk mesačne – a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že predložené medicínske nálezy dokumentovali u neho mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o viac ako 40% už od 10. augusta 2004, z posudkového spisu a odborných medicínskych nálezov nevyplýva.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v rámci ktorého namietal neuznanie jeho invalidity od 10. augusta 2004, pretože jeho zdravotný stav bol už vtedy vážny a neumožňoval mu byť práceschopným. Zdôraznil, že odporkyňa ho zámerne neuznávala invalidným, aj keď sa jeho zdravotný stav stále iba zhoršoval, o čom svedčia lekárske nálezy a odborné lekárske posudky. Z uvedených dôvodov navrhol :
1. doplatiť sumu dôchodku od 10. augusta 2004 do priznania invalidného dôchodku (20.decembra 2005),
2. zvýšiť invalidný dôchodok o sumu, ktorá má vzniknúť pripočítaním obdobia od vzniku invalidného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku, t.j. od 10. augusta 2004,
3. v prípade námietok odporkyne sa domáhal, aby súd nariadil súdne znalecké dokazovanie o tom, že mu mal byť priznaný invalidný dôchodok od 10. augusta 2004.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepovažovala dôvody uvedené navrhovateľom za opodstatnené. Zdôraznila, že zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa posúdili pre účely súdneho konania vecne príslušné orgány, pričom posudky boli vypracované po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení navrhovateľa a za jeho osobnej účasti. Vyhotovené posudky, ktoré sú logické a jednoznačné, boli okrem iného podkladom pre jej rozhodnutie, ako aj pre rozsudok prvostupňového súdu, ktorý navrhla potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie 4 So 136/2008
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým navrhovateľovi - invalidnému od 20. decembra 2005 - zvýšila invalidný dôchodok od 31. mája 2007, a to vzhľadom na pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75%.
Z podkladov súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ sa v priebehu konania opakovane domáhal priznania invalidného dôchodku už od 10. augusta 2004, pričom dôvodil, že jeho zdravotný stav bol už vtedy nepriaznivý a tento postup umožňoval.
S poukazom na túto skutočnosť krajský súd venoval náležitú pozornosť tomu, či odporkyňa v posudzovanej veci postupovala v súlade so zákonom.
Odvolací súd po oboznámení s podkladmi súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne, sa v plnom rozsahu stotožnil s krajským súdom v tom, že závery posudku posudkového lekára z 15. januára 2008, vypracovaného pre účely predmetného konania (na č.l. 10-11 súdneho spisu), treba považovať za objektívne a presvedčivo odôvodnené.
Odvolací súd konštatuje, že krajský súd venoval posudzovanej veci náležitú pozornosť, v napadnutom rozsudku sa detailne zaoberal všetkými – pre účely konania – vypracovanými posudkami, pričom navrhovateľ v odvolacom konaní nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by závery odporkyne spochybnili.
Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré v napadnutom rozsudku náležite odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
4 So 136/2008
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnému navrhovateľovi nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. augusta 2009
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová