Najvyšší súd
4So/133/2008
Slovenskej republiky
1 ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Idy
Hanzelovej a členiek JUDr. A. Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci
navrhovateľky A. L., právne zastúpenej JUDr. I. R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni -
ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o úrazovú rentu, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/25/2007-45 zo dňa 3. júna 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3. júna 2008
č.k. 2Sp/25/2007-45 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne č. 222-6558/2007
z 27. novembra 2007 z r u š u j e a vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy konania v sume 187,76 € do 30 dní
odo dňa doručenia tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne JUDr. I. R..
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. 222-6558/2007
zo dňa 27. novembra 2007, ktorým odporkyňa rozhodla, že podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení (ďalej len ZSP) navrhovateľka nemá nárok na úrazovú rentu,
pretože navrhovateľka má pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 40%, v dôsledku čoho nespĺňa
podmienku nároku na úrazovú rentu.
2
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne
a preto ho podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil. Dospel k záveru, že posudkoví lekári podrobne
zhodnotili odborné nálezy a na ich základe stanovili mieru poklesu pracovnej schopnosti, ktorá
nepodmieňuje priznanie úrazovej renty podľa ZSP. Poukázal na to, že posudkový lekár ústredia
prizval i odborníka – internistu, ktorý mal možnosť zaujať stanovisko k rozsahu poškodenia
zdravotného stavu navrhovateľky. Konštatoval, že navrhovateľka nepredložila súdu žiadne nové
dôkazy svedčiace o tom, že miera poklesu jej pracovnej schopnosti by bola stanovená v rozpore s jej
zdravotným stavom. Dodal, že na ďalšie ochorenia navrhovateľky (Raynaudov syndróm a syndróm
karpálneho kanála) posudkoví lekári nemohli prihliadnuť, lebo pre tieto ochorenia jej nebola
priznaná choroba z povolania.
Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie a s poukazom na § 205 ods. 2 písm. d/
a f/ OSP žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil.
Namietala rozpory v posudku zo dňa 5.novembra 2008, ktoré videla v tom, že posudkový lekár
nesprávne uviedol, že sa môže zamestnať na pôvodnom pracovisku I.T.S., a.s., kde však bola
zamestnaná len od 5. februára 2007 do 31. marca 2007 a že jej pôvodné pracovisko boli O. S., kde
jej bola aj indikovaná choroba z povolania – neskoré štádium boréliovej infekcie a kde vykonávala
prácu robotníčky pri umelej obnove lesa, teda vykonávala činnosť, pri ktorej dochádzalo
k preťažovaniu horných končatín a často v zlých poveternostných podmienkach. Rozpor videla
v tom, že podľa posudku môže vykonávať ľahšie manuálne práce, prácu v prostredí bez zaťažovania
a preťažovania horných končatín, mimo rizika chladu a vlhka, teda že sa nemôže zamestnať
u svojho pôvodného zamestnávateľa. Krajskému súdu vytýkala, že nie je možné nebrať do úvahy
Raynaudov syndróm, ktorý je vyvolaný chladom, vlhkom a námahou, pretože týmto syndrómom
objektívne trpí.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že námietky navrhovateľky sú odôvodnené
a navrhla rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že sa rozhodnutie odporkyne sa ruší a vec sa jej
vracia na ďalšie konanie. Uviedla, že navrhovateľka pracovala ako robotníčka pri umelej obnove
lesa, pri vykonávaní činností bola opakovane poštípaná kliešťom a dňa 30. novembra 2005 jej bola
zistená choroba z povolania – lymská borelióza. Toto ochorenie vyvolalo u navrhovateľky zápalové
ochorenie kĺbov prechodného charakteru, bolo jej zistené aj ľahké poškodenie prevodového systému
srdca a dvoch srdcových chlopní, pričom nemožno vylúčiť, že aj tieto srdcové ochorenia vyvolala
borelióza.
Uviedla, že prekonaný zápal kĺbov a poškodenie srdca umožňuje navrhovateľke vykonávať
pracovné činnosti, ktoré predtým vykonávala u zamestnávateľa – O.S., teda nahadzovanie haluziny
a vyžínanie trávy okolo sadeníc, avšak tieto činnosti nesmie vykonávať v prostredí, v ktorom by
mohlo dôjsť k poštípaniu kliešťom alebo iným hmyzom – prenášačom lymskej boreliózy, a tiež vo
vlhkom a chladnom prostredí, čo znamená, že nemôže vykonávať prácu v teréne. Vyslovila záver,
že vzhľadom na uvedené je miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky voči práci, ktorú
vykonávala v závode O.S., vyššia ako 40%. K námietkam navrhovateľky o jej ďalších ochoreniach
uviedla, že nie sú uznané ako choroba z povolania a preto podľa § 88 ZSP nemôžu byť predmetom
posudzovania miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, ale len na účely
invalidity, ak by navrhovateľka požiadala o invalidný dôchodok. Na záver poukázala na stanovisko
OLPČ zo dňa 12. augusta 2008, podľa ktorého bude opätovne posúdený pokles pracovnej
schopnosti navrhovateľky v súvislosti s nárokom na úrazovú rentu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s §10 ods. 2 OSP)
preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pričom zrušenie rozhodnutia navrhla aj samotná
odporkyňa vzhľadom na stanovisko OLPČSP z 12. augusta 2008.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu
v predmetnej veci nie je dostatočné na posúdenie veci. Nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo
v odvolacom konaní odôvodňujú zmenu rozsudku krajského súdu a zrušenie rozhodnutia odporkyne
podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojitosti s § 250 l ods. 2 OSP. Odvolací súd pritom zistil aj rozpor
v posudkoch z 29. februára 2008 a 14. februára 2008, kde nie sú zhodné závery o pracovnej
rekomandácii navrhovateľky vzhľadom na zistenú chorobu z povolania, resp. v posudku
z 29. februára 2008 taký záver nie je. Na základe uvedeného, záver, podľa ktorého navrhovateľka
nemá viac ako 40%-ný pokles pracovnej schopnosti v dôsledku choroby z povolania, bol vyslovený
bez náležitého zistenia skutkového stavu veci.
Podľa § 250 l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP navrhovateľke patrí náhrada trov
konania podľa vyčíslenia v podaní z 29. júla 2008 v sume 5656,50 Sk, t.j. 187,76 eur.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 20. augusta 2009
JUDr. Ida Hanzelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová