4So/120/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny Žákovej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej veci navrhovateľky Ľ. M., bytom P., proti odporkyni S. P. Ú., U., o predčasný starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 4. apríla 2007, č.k. 4Sd/159/06-49, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 4. apríla 2007, č.k. 4Sd/159/06-49, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 7. júna 2006, č. X., ktorým podľa § 67 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o S. poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 461/2003 Z.z.“) priznala navrhovateľke od 1. mája 2006 predčasný starobný dôchodok v sume 6.432 Sk mesačne, ktorý súčasne od 1. júna 2006 zvýšila na sumu 6.815 Sk mesačne. Preskúmavané rozhodnutie považoval krajský súd za správne a zákonné a požiadavku navrhovateľky, aby jej bola hodnotená ako doba zamestnania doba od 1. septembra 1972 do 30. júna 1973, kedy absolvovala jednoročný pomaturitný kurz pre sekretárky, za neopodstatnenú.
Navrhovateľka sa proti rozsudku krajského súdu včas odvolala. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dôvodila tým, že tvrdenie odporkyne, že dobou zamestnania sa rozumelo len štúdium v rozsahu potrebnom na prípravu na budúce povolanie, ktoré absolvovala v odbore štúdia na strednej škole, považuje za zmätočné. Na strednej všeobecnovzdelávacej škole (SVŠ) neštudovala žiaden odbor, len všeobecnovzdelávacie predmety. Po maturite nastúpila ako nekvalifikovaná pracovná sila do zamestnania, lebo nebola prijatá na vysokú školu. Mala záujem pokračovať v štúdiu v nasledujúcom školskom roku, čo aj urobila na Štátnom stenografickom ústave za účelom získania odbornej kvalifikácie, ktorú jej SVŠ neposkytla a ktorá bola potrebná na výkon jej povolania.
Pochybenia krajského súdu v danej veci vidí v tom, že podľa jej názoru nie je možné objektívne a spravodlivo rozhodnúť akúkoľvek vec, resp. spor len strohou
4So/120/2007
aplikáciou právnych noriem na existujúci skutkový stav. Súd bez
ď
alšieho akceptoval
tvrdenia odporkyne, uspokojil sa s nimi a svoje rozhodnutie oprel o citát ust. § 6
ods. 1 bod 4 zák.
č
. 101/1964 Zb., z ktorého však nemožno jednozna
č
ne vyvodi
ť
záver, na základe ktorého súd považoval rozhodnutie za správne. Prvostup
ň
ový súd
sa vôbec nezaoberal výkladom uvedeného znenia zákona s oh
ľ
adom na konkrétne
okolnosti prípadu. Po
č
as dokazovania vôbec súd nebral do úvahy podstatné
a relevantné skuto
č
nosti, ke
ď
nezis
ť
oval a neuviedol, že SVŠ v danom období (1968)
boli iba prípravou na vysoké školy a nie na povolanie, nezis
ť
oval obsah štúdia
na SVŠ a jednoro
č
nom pomaturitnom kurze (i názov hovorí, že je to pomaturitný
kurz, nako
ľ
ko SVŠ v danom období neplnili úlohu odbornej školy). Na uvedený
rozdiel v obsahu štúdia na oboch školách poukazovala.
Navrhovate
ľ
ka v odvolaní namietala aj to, že súd jej odoprel možnos
ť
vyjadri
ť
sa k argumentom predloženým odporky
ň
ou v jej vyjadrení a vec aj nesprávne právne
posúdil a preto nevykonal
ň
ou navrhnuté dôkazy a nebral do úvahy
ň
ou uvádzané
skuto
č
nosti, ktoré sú pod
ľ
a jej názoru pre posúdenie veci podstatné. Rozhodnutie
považuje za diskrimina
č
né a postup súdu za povrchný bez snahy analyzova
ť
znenie
zákona jeho výkladom a aplikáciou ad hoc. Domáha sa dôsledného preskúmania
napadnutého rozhodnutia, najmä posúdenia úlohy a postavenia SVŠ v konkrétnom
období ako aj nadstavbových škôl a najmä výkladu ustanovenia § 6 ods. 1 bod 4
zák..
č
. 101/1964 Zb., pod
ľ
a ktorého zamestnaním je aj doba štúdia na školách,
vrátane vysokých, potrebná na prípravu na povolanie po skon
č
ení povinnej školskej
dochádzky. Citované ustanovenie hovorí o dobe štúdia na školách, nevylu
č
uje
nadstavbové pomaturitné školy, pri
č
om pod
ľ
a vyjadrenia Ministerstva školstva bol
Štátny stenografický ústav školským zariadením, ktoré školilo v odbore slovenskej
a cudzojazy
č
nej stenografie, písania na stroji, hospodárskej korešpodencie,
stenotypistiky, techniky a mechanizácie administratívy a sekretárskych prác.
Navrhovate
ľ
ka mala za to, že súd prvého stup
ň
a nesprávne právne posúdil
vec a preto nevykonal
ď
alšie navrhované dôkazy. Navrhla preto napadnutý rozsudok
zruši
ť
a vec vráti
ť
krajskému súdu na
ď
alšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. b/, ods. 3
OSP).
Odporky
ň
a sa k odvolaniu navrhovate
ľ
ky písomne vyjadrila tak, že navrhuje
napadnutý rozsudok ako správny potvrdi
ť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu dôvodov odvolania, rozhodol o odvolaní
bez pojednávania (§ 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP) tak, že mu
nevyhovel.
Predmetom preskúmania v
danom konaní bolo rozhodnutie odporkyne
zo 7. júna 2006,
č
. X., ktorým bol navrhovate
ľ
ke od 1. mája 2006 priznaný pod
ľ
a § 67
ods. 1 zák.
č
. 461/2003 Z.z. pred
č
asný starobný dôchodok v sume 6.432 Sk
mesa
č
ne.
Navrhovate
ľ
ka proti rozhodnutiu odporkyne namietala len to, že jej pre výšku
dôchodku ako dobu poistenia nezhodnotila aj dobu od 1. septembra 1972 do 30. júna
1973, kedy absolvovala jednoro
č
ný pomaturitný kurz pre sekretárky na Štátnom
stenografickom ústave v Bratislave.
4So/120/2007
Pojem obdobie dôchodkového poistenia je vymedzený v § 60 zák.
č
. 461/2003
Z.z. a okrem toho v prechodnom ust. § 255 cit. zákona, v prvom odseku ktorého je
ustanovené, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie
a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 pod
ľ
a predpisov ú
č
inných pred
1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
Treba prisved
č
i
ť
krajskému súdu v tom, že doby zamestnania a náhradné
doby sa hodnotia pod
ľ
a právnych predpisov platných v
č
ase, kedy sa získali, ak
neskoršie predpisy neustanovia iný (výhodnejší pre poistenca) spôsob ich
hodnotenia.
Zákon
č
. 101/1964 Zb. o S. zabezpe
č
ení, platný v
č
ase, kedy navrhovate
ľ
ka
absolvovala kurz pre sekretárky na Štátnom stenografickom ústave v Bratislave (ale
aj neskoršie zákony o S. zabezpe
č
ení) za zamestnanie považovali aj dobu štúdia na
školách, vrátane vysokých škôl, potrebnú na prípravu na povolanie po skon
č
ení
povinnej školskej dochádzky (§ 6 ods. 1, bod 4 zák.
č
. 101/1964 Zb. o S.
zabezpe
č
ení).
S oh
ľ
adom na uvedené pre zapo
č
ítanie doby štúdia ako doby zamestnania sa
vyžadovalo nie len to, aby išlo o štúdium potrebné na prípravu na povolanie, ale aby
išlo o štúdium na školách, v
č
ítane vysokých škôl a samozrejme po skon
č
ení povinnej
školskej dochádzky.
Zákon
č
. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon)
stanovil, že školskú sústavu tvorili školy a školské zariadenia.
Štátny stenografický ústav nebol v zmysle uvedeného zákona školou, ale
školským zariadením pre záujmové štúdium, ktoré školilo a doškolovalo pracujúcich
v odbore slovenskej a cudzojazy
č
nej stenografie, písania na stroji, hospodárskej
korešpodencie, stenotypistiky, techniky a
mechanizácie administratívy
a sekretárskych prác.
Uvedený záver napokon vyplýva aj z
vyjadrenia Ministerstva školstva
Slovenskej republiky zo 4. decembra 2006, poskytnutého na požiadanie odporkyne
v danej veci.
Štúdium navrhovate
ľ
ky na Štátnom stenografickom ústave v
období
od 1. septembra 1972 do 30. júna 1973, po
č
as ktorého absolvovala jednoro
č
ný
pomaturitný kurz pre sekretárky, nebolo štúdiom na škole; nesp
ĺň
a preto
navrhovate
ľ
ka podmienky, za ktorých by bolo možné hodnoti
ť
toto obdobie ako dobu
zamestnania resp. poistenia pre výšku jej pred
č
asného starobného dôchodku.
Na uvedenom zistení a závere ni
č
nemení ani tvrdenie navrhovate
ľ
ky
o obsahu výuky a postavení SVŠ, ktorého správnos
ť
odporky
ň
a ani krajský súd
nespochyb
ň
ovali; nebol preto dôvod na objasnenie obsahu výuky na SVŠ a na to, že
boli v prvom rade a najmä prípravou na štúdium na vysokej škole, vykona
ť
dokazovanie. Nezodpovedá pritom skuto
č
nosti, že navrhovate
ľ
ka vykonanie
(akýchko
ľ
vek) dôkazov pred krajským súdom navrhla, ako ani to, že jej krajský súd
odoprel možnos
ť
vyjadri
ť
sa k
argumentom odporkyne. Okrem toho, že
4So/120/2007
navrhovate
ľ
ka bola prítomná na pojednávaní krajského súdu 4. apríla 2007,
na ktorom sa k veci vyjadrila, bola vypo
č
utá ako ú
č
astní
č
ka konania 2. februára 2007
dožiadaným Okresným súdom v Poprade, pri ktorom výsluchu bola oboznámená aj
s
vyjadrením odporkyne z
3. januára 2007, ktoré vychádzalo zo stanoviska
Ministerstva školstva Slovenskej republiky k danej veci.
Z
dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval odvolanie
navrhovate
ľ
ky za opodstatnené, preto mu nevyhovel a vecne správny rozsudok
krajského súdu pod
ľ
a § 219 OSP potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania ú
č
astníkom odvolací súd nepriznal, lebo
navrhovate
ľ
ka nemala v
odvolacom konaní úspech a
odporkyni v
ň
om trovy
nevznikli.
P o u
č
e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave d
ň
a 29. mája 2008
Anna Žáková, v.r.
predsední
č
ka senátu
Za správnos
ť
vyhotovenia:
Dagmar Falbová