4So/1/2007
ROZUSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu Anny Žákovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci navrhovateľky MUDr. AJ, bývajúcej v B, proti odporkyni SP, Ú, o vdovský dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2006, č.k. 5 Sd 92/05-60, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2006, č.k. 5 Sd 92/05-60, z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne číslo X z 30. decembra 2004, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil zrušil rozhodnutie odporkyne číslo X z 30. decembra 2004, ktorým podľa §§ 45 a 46 ods. 6 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsz“) zamietla žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok od 24. decembra 2003, vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka si uplatnila nárok na vdovský dôchodok po bývalom manželovi Ing. EP, zomr. 24. decembra 2003, naposledy bytom v B, manželstvo s ktorým bolo dňom 23. marca 1982 právoplatne rozvedené rozsudkom Mestského súdu v Bratislave č.k. 10C 200/81-14 z 26. januára 1982. Krajský súd mal za preukázané, že v čase smrti býv. manžel poberal starobný dôchodok v sume 8 229 Sk mesačne, pričom mal ďalší príjem z pracovného pomeru v súkromnej bezpečnostnej službe a z poskytnutia alebo použitia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva a že navrhovateľka poberala starobný dôchodok vo výške 7 000 Sk + zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť v sume 300 Sk mesačne. Taktiež mal na základe výpovede navrhovateľky a svedkyne Dr. OS za preukázané, že bývalý manžel navrhovateľke od roku 1992 dobrovoľne prispieval mesačne sumou 2 000 Sk na krytie jej životných potrieb a nemal pochybnosť o tvrdení navrhovateľky ohľadom nákladov réžiu bytu cca 5 000 Sk mesačne, keď vzal do úvahy aj zdravotný stav navrhovateľky a zvyšujúce sa náklady na lieky. Vzhľadom na vek navrhovateľky v čase úmrtia bývalého manžela (69 rokov)
4So/1/2007
a jej zdravotný stav, ktorý jej prakticky bránil zlepši
ť
si finan
č
nú situáciu krajský súd
dospel k názoru, že nemala zabezpe
č
enú primeranú výživu a že bývalý manžel bol
povinný poskytnú
ť
jej príspevok na výživu zo svojho mesa
č
ného príjmu, ke
ď
pri
posudzovaní odkázanosti navrhovate
ľ
ky na príspevok na výživu nepovažoval
za podstatnú okolnos
ť
, že jej sumu 2 000 Sk mesa
č
ne poskytoval bez súdneho
rozhodnutia. Odkázanos
ť
na príspevok na výživu bola daná v de
ň
, ke
ď
bývalý
manžel zomrel a nie je podstatné, vinou ktorého z manželov bolo manželstvo
rozvedené. V
ď
alšom konaní krajský súd uložil odporkyni vdovský dôchodok
navrhovate
ľ
ke prizna
ť.
Odporky
ň
a napadla rozsudok krajského súdu odvolaním a žiadala, aby ho
odvolací súd zmenil a jej rozhodnutie potvrdil. Namietla, že odkázanos
ť
rozvedenej
manželky na príspevok na výživu musí by
ť
preukázaná rozhodnutím súdu alebo
dokladom o súdnom zmieri. Manželstvo navrhovate
ľ
ky s bývalým manželom bolo
rozvedené v roku 1982 a do jeho smrti nežili v spolo
č
nej domácnosti 21 rokov,
z
č
oho je možné usudzova
ť
, že nemali vo
č
i sebe žiadne záväzky. Navrhovate
ľ
ka
na pojednávaní uviedla, že s býv. manželom neudržiavala žiadne styky a po smrti
p. S jej býv. manžel žiadne peniaze nedával. Krajský súd sa bez
ď
alšieho stotožnil
s tvrdením navrhovate
ľ
ky, že jej bývalý manžel dobrovo
ľ
ne prispieval sumou 2 000
Sk mesa
č
ne údajne prostredníctvom p. S a to na základe ústnej dohody s rodinou S
a že po smrti p. S jej dobrovo
ľ
ne ako priate
ľ
ke finan
č
ne vypomáhala p. S. Finan
č
nú
situáciu navrhovate
ľ
ky nemožno považova
ť
za
ť
aživú, lebo v
č
ase smrti býv. manžela
poberala dôchodok 7 300 Sk mesa
č
ne. Krajský súd pod
ľ
a názoru odporkyne vec
nesprávne právne posúdil.
Navrhovate
ľ
ka vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý
rozsudok bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je
dôvodné.
Predmetom preskúmavania bolo rozhodnutie odporkyne o
nároku
navrhovate
ľ
ky na vdovský dôchodok pod
ľ
a § 46 ods. 6 zsz.
Nebolo sporné, že manželstvo navrhovate
ľ
ky a Ing. EP zaniklo rozvodom 23.
marca 1982 a
že navrhovate
ľ
ka nebývala s
bývalým manželom v
spolo
č
nej
domácnosti. Taktiež nebolo sporné, že v
č
ase smrti býv. manžela navrhovate
ľ
ka
poberala starobný dôchodok 7 000 Sk mesa
č
ne + zvýšenie dôchodku pre
bezvládnos
ť
v sume 300 Sk mesa
č
ne.
Pod
ľ
a § 46 ods. 6 zsz na vdovský dôchodok má nárok aj rozvedená žena, ak
bola v
č
ase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, ktorý jej bol
povinný bývalý manžel poskytova
ť.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre vznik nároku na vdovský dôchodok
je prvoradá odkázanos
ť
rozvedenej ženy na príspevok na výživu a povinnos
ť
bývalého manžela taký príspevok jej poskytova
ť.
4So/1/2007
Navrhovate
ľ
ka v konaní pred súdom uviedla, že ona s bývalým manželom
neudržiavala styky, ich stretnutia boli len náhodné, sama ho o príspevok na výživu
nepožiadala, nako
ľ
ko by to bolo pod jej úrove
ň
. K dohode o prispievaní na jej výživu
došlo na podnet p. S, ktorý
ď
alšiu spoluprácu s bývalým manželom mal podmie
ň
ova
ť
tým, že bývalý manžel bude prispieva
ť
na výživu navrhovate
ľ
ky. Peniaze jej
odovzdával p. S alebo jeho manželka OS.
Po smrti p. S v septembri 2003 jej bývalý
manžel žiadne peniaze nedával,
ale vypomáhala jej p. S dobrovo
ľ
ne sumou 2 000 Sk
mesa
č
ne. Má vedomos
ť
o tom, že bývalý manžel bol zaviazaný plati
ť
príspevok na
výživu jeho prvej žene.
Svedky
ň
a OS vypovedala, že jej manžel ako režisér mal v štábe bývalého
manžela navrhovate
ľ
ky, priatelili sa a bola pri tom, ke
ď
u nich v byte jej manžel
naliehal na bývalého manžela navrhovate
ľ
ky, aby jej prispieval na výživu a na lieky,
pri
č
om sa ústne dohodli asi v roku 1990, kedy bývalý manžel navrhovate
ľ
ky dal jej
manželovi sumu 2 000 Sk. Potom už nebola svedkom odovzdávania
ď
alších platieb
zo strany bývalého manžela navrhovate
ľ
ky, ale manžel jej hovoril, že všetko bolo
v poriadku a do manželovej smrti bývalý manžel navrhovate
ľ
ky
pravdepodobne
platil.
Ke
ď
že manžel svedkyni zanechal z filmu ur
č
ité peniaze, aj po jeho smrti dobrovo
ľ
ne
prispievala navrhovate
ľ
ke
č
iastkou 2 000 Sk, lebo sa jej cítila by
ť
zaviazaná.
Z výpovede navrhovate
ľ
ky a svedkyne vyplýva, že navrhovate
ľ
ka od bývalého
manžela príspevok na výživu sama nežiadala. Ak by aj bola uzavretá nejaká dohoda,
ktorej obsah a doba platnosti neboli preukázané, išlo by o dohodu medzi bývalým
manželom a jeho priate
ľ
om, nie medzi bývalými manželmi. Pod
ľ
a názoru odvolacieho
súdu ani výpove
ď
ou navrhovate
ľ
ky a výsluchom svedkyne
nebolo preukázané, že by
sa bývalý manžel s navrhovate
ľ
kou dohodol a pravidelne jej prispieval na výživu.
Je nepochybné, že v
č
ase od septembra 2003, t.j. od smrti p. S, bývalý manžel až do
jeho vlastnej smrti navrhovate
ľ
ke neprispieval žiadnou sumou
, ale že navrhovate
ľ
ke
prispievala sumou 2 000 Sk p. S a to z dôvodu bližšie neur
č
enej zaviazanosti.
Navrhovate
ľ
ka bývala na inej adrese ako jej manžel, ich manželstvo bolo rozvedené
viac ako 21 a pol roka pred smr
ť
ou bývalého manžela, bývalí manželia neudržiavali
č
o i len priate
ľ
ský styk.
Navrhovate
ľ
ka poberala starobný dôchodok 7 300 Sk mesa
č
ne (vrátane
zvýšenia dôchodku pre bezvládnos
ť
v sume 300 Sk), mala teda vlastný príjem,
z ktorého mala zabezpe
č
enú primeranú výživu a nebola odkázaná na príspevok
od bývalého manžela. Príspevok na výživu rozvedeného manžela v zmysle § 92
Zákona o rodine na rozdiel od príspevku na výživu manžela za trvania manželstva
(§ 91 Zákona o rodine) nie je ur
č
ený na dosiahnutie rovnakej životnej úrovne akú mal
bývalý manžel.
Vzh
ľ
adom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že bývalý manžel
v
č
ase smrti neprispieval navrhovate
ľ
ke žiadnou sumou na jej výživu, neexistovala
medzi nimi ani dohoda, ktorá by mohla by
ť
titulom pre takú povinnos
ť
, predovšetkým
však pod
ľ
a názoru odvolacieho súdu navrhovate
ľ
ka nebola odkázaná na to, aby jej
bývalý manžel na výživu prispieval. Vzh
ľ
adom na to, že predpoklad odkázanosti
navrhovate
ľ
ky na príspevok od bývalého manžela nebol splnený, navrhovate
ľ
ke
pod
ľ
a názoru odvolacieho súdu nárok na vdovský dôchodok pod
ľ
a § 46 ods. 6 zsz
nevznikol.
4So/1/2007
Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu zmenil v súlade s § 220 OSP
a pod
ľ
a § 250q ods. 2 OSP rozhodnutie odporkyne pre jeho súlad so zákonom
potvrdil.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 OSP
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovate
ľ
ka nebola v konaní
úspešná a odporky
ň
a náhradu trov nežiadala.
P o u
č
e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave d
ň
a 24. augusta 2007
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsední
č
ka senátu
Za správnos
ť
vyhotovenia: