4So/1/2007

ROZUSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu Anny Žákovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci navrhovateľky MUDr. AJ, bývajúcej v B, proti odporkyni SP, Ú, o vdovský dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2006, č.k. 5 Sd 92/05-60, rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2006, č.k. 5 Sd 92/05-60, z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne číslo X z 30. decembra 2004, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil zrušil rozhodnutie odporkyne číslo X z 30. decembra 2004, ktorým podľa §§ 45 a 46 ods. 6 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsz“) zamietla žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok od 24. decembra 2003, vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka si uplatnila nárok na vdovský dôchodok po bývalom manželovi Ing. EP, zomr. 24. decembra 2003, naposledy bytom v B, manželstvo s ktorým bolo dňom 23. marca 1982 právoplatne rozvedené rozsudkom Mestského súdu v Bratislave č.k. 10C 200/81-14 z 26. januára 1982. Krajský súd mal za preukázané, že v čase smrti býv. manžel poberal starobný dôchodok v sume 8 229 Sk mesačne, pričom mal ďalší príjem z pracovného pomeru v súkromnej bezpečnostnej službe a z poskytnutia alebo použitia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva a že navrhovateľka poberala starobný dôchodok vo výške 7 000 Sk + zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť v sume 300 Sk mesačne. Taktiež mal na základe výpovede navrhovateľky a svedkyne Dr. OS za preukázané, že bývalý manžel navrhovateľke od roku 1992 dobrovoľne prispieval mesačne sumou 2 000 Sk na krytie jej životných potrieb a nemal pochybnosť o tvrdení navrhovateľky ohľadom nákladov réžiu bytu cca 5 000 Sk mesačne, keď vzal do úvahy aj zdravotný stav navrhovateľky a zvyšujúce sa náklady na lieky. Vzhľadom na vek navrhovateľky v čase úmrtia bývalého manžela (69 rokov)

  4So/1/2007

a jej zdravotný stav, ktorý jej prakticky bránil zlepši

ť

si finan

č

nú situáciu krajský súd

dospel k názoru, že nemala zabezpe

č

enú primeranú výživu a že bývalý manžel bol

povinný poskytnú

ť

jej príspevok na výživu zo svojho mesa

č

ného príjmu, ke

ď

pri

posudzovaní odkázanosti navrhovate

ľ

ky na príspevok na výživu nepovažoval

za podstatnú okolnos

ť

, že jej sumu 2 000 Sk mesa

č

ne poskytoval bez súdneho

rozhodnutia. Odkázanos

ť

na príspevok na výživu bola daná v de

ň

, ke

ď

bývalý

manžel zomrel a nie je podstatné, vinou ktorého z manželov bolo manželstvo

rozvedené. V

ď

alšom konaní krajský súd uložil odporkyni vdovský dôchodok

navrhovate

ľ

ke prizna

ť.

Odporky

ň

a napadla rozsudok krajského súdu odvolaním a žiadala, aby ho

odvolací súd zmenil a jej rozhodnutie potvrdil. Namietla, že odkázanos

ť

rozvedenej

manželky na príspevok na výživu musí by

ť

preukázaná rozhodnutím súdu alebo

dokladom o súdnom zmieri. Manželstvo navrhovate

ľ

ky s bývalým manželom bolo

rozvedené v roku 1982 a do jeho smrti nežili v spolo

č

nej domácnosti 21 rokov,

z

č

oho je možné usudzova

ť

, že nemali vo

č

i sebe žiadne záväzky. Navrhovate

ľ

ka  

na pojednávaní uviedla, že s býv. manželom neudržiavala žiadne styky a po smrti

p. S jej býv. manžel žiadne peniaze nedával. Krajský súd sa bez

ď

alšieho stotožnil

s tvrdením navrhovate

ľ

ky, že jej bývalý manžel dobrovo

ľ

ne prispieval sumou 2 000

Sk mesa

č

ne údajne prostredníctvom p. S a to na základe ústnej dohody s rodinou S

a že po smrti p. S jej dobrovo

ľ

ne ako priate

ľ

ke finan

č

ne vypomáhala p. S. Finan

č

situáciu navrhovate

ľ

ky nemožno považova

ť

za

ť

aživú, lebo v

č

ase smrti býv. manžela

poberala dôchodok 7 300 Sk mesa

č

ne. Krajský súd pod

ľ

a názoru odporkyne vec

nesprávne právne posúdil.

Navrhovate

ľ

ka vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je

dôvodné.

Predmetom preskúmavania bolo rozhodnutie odporkyne o

nároku

navrhovate

ľ

ky na vdovský dôchodok pod

ľ

a § 46 ods. 6 zsz.

Nebolo sporné, že manželstvo navrhovate

ľ

ky a Ing. EP zaniklo rozvodom 23.

marca 1982 a

že navrhovate

ľ

ka nebývala s

bývalým manželom v

spolo

č

nej

domácnosti. Taktiež nebolo sporné, že v

č

ase smrti býv. manžela navrhovate

ľ

ka

poberala starobný dôchodok 7 000 Sk mesa

č

ne + zvýšenie dôchodku pre

bezvládnos

ť

v sume 300 Sk mesa

č

ne.

Pod

ľ

a § 46 ods. 6 zsz na vdovský dôchodok má nárok aj rozvedená žena, ak

bola v

č

ase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, ktorý jej bol

povinný bývalý manžel poskytova

ť.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre vznik nároku na vdovský dôchodok

je prvoradá odkázanos

ť

rozvedenej ženy na príspevok na výživu a povinnos

ť

bývalého manžela taký príspevok jej poskytova

ť.

  4So/1/2007

Navrhovate

ľ

ka v konaní pred súdom uviedla, že ona s bývalým manželom

neudržiavala styky, ich stretnutia boli len náhodné, sama ho o príspevok na výživu

nepožiadala, nako

ľ

ko by to bolo pod jej úrove

ň

. K dohode o prispievaní na jej výživu

došlo na podnet p. S, ktorý

ď

alšiu spoluprácu s bývalým manželom mal podmie

ň

ova

ť

tým, že bývalý manžel bude prispieva

ť

na výživu navrhovate

ľ

ky. Peniaze jej

odovzdával p. S alebo jeho manželka OS.

Po smrti p. S v septembri 2003 jej bývalý

manžel žiadne peniaze nedával,

ale vypomáhala jej p. S dobrovo

ľ

ne sumou 2 000 Sk

mesa

č

ne. Má vedomos

ť

o tom, že bývalý manžel bol zaviazaný plati

ť

príspevok na

výživu jeho prvej žene.

Svedky

ň

a OS vypovedala, že jej manžel ako režisér mal v štábe bývalého

manžela navrhovate

ľ

ky, priatelili sa a bola pri tom, ke

ď

u nich v byte jej manžel

naliehal na bývalého manžela navrhovate

ľ

ky, aby jej prispieval na výživu a na lieky,

pri

č

om sa ústne dohodli asi v roku 1990, kedy bývalý manžel navrhovate

ľ

ky dal jej

manželovi sumu 2 000 Sk. Potom už nebola svedkom odovzdávania

ď

alších platieb

zo strany bývalého manžela navrhovate

ľ

ky, ale manžel jej hovoril, že všetko bolo

v poriadku a do manželovej smrti bývalý manžel navrhovate

ľ

ky

pravdepodobne

platil.

Ke

ď

že manžel svedkyni zanechal z filmu ur

č

ité peniaze, aj po jeho smrti dobrovo

ľ

ne

prispievala navrhovate

ľ

ke

č

iastkou 2 000 Sk, lebo sa jej cítila by

ť

zaviazaná.

Z výpovede navrhovate

ľ

ky a svedkyne vyplýva, že navrhovate

ľ

ka od bývalého

manžela príspevok na výživu sama nežiadala. Ak by aj bola uzavretá nejaká dohoda,

ktorej obsah a doba platnosti neboli preukázané, išlo by o dohodu medzi bývalým

manželom a jeho priate

ľ

om, nie medzi bývalými manželmi. Pod

ľ

a názoru odvolacieho

súdu ani výpove

ď

ou navrhovate

ľ

ky a výsluchom svedkyne

nebolo preukázané, že by

sa bývalý manžel s navrhovate

ľ

kou dohodol a pravidelne jej prispieval na výživu.  

Je nepochybné, že v

č

ase od septembra 2003, t.j. od smrti p. S, bývalý manžel až do

jeho vlastnej smrti navrhovate

ľ

ke neprispieval žiadnou sumou

, ale že navrhovate

ľ

ke

prispievala sumou 2 000 Sk p. S a to z dôvodu bližšie neur

č

enej zaviazanosti.

Navrhovate

ľ

ka bývala na inej adrese ako jej manžel, ich manželstvo bolo rozvedené

viac ako 21 a pol roka pred smr

ť

ou bývalého manžela, bývalí manželia neudržiavali

č

o i len priate

ľ

ský styk.

Navrhovate

ľ

ka poberala starobný dôchodok 7 300 Sk mesa

č

ne (vrátane

zvýšenia dôchodku pre bezvládnos

ť

v sume 300 Sk), mala teda vlastný príjem,

z ktorého mala zabezpe

č

enú primeranú výživu a nebola odkázaná na príspevok

od bývalého manžela. Príspevok na výživu rozvedeného manžela v zmysle § 92

Zákona o rodine na rozdiel od príspevku na výživu manžela za trvania manželstva

(§ 91 Zákona o rodine) nie je ur

č

ený na dosiahnutie rovnakej životnej úrovne akú mal

bývalý manžel.

Vzh

ľ

adom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že bývalý manžel

v

č

ase smrti neprispieval navrhovate

ľ

ke žiadnou sumou na jej výživu, neexistovala

medzi nimi ani dohoda, ktorá by mohla by

ť

titulom pre takú povinnos

ť

, predovšetkým

však pod

ľ

a názoru odvolacieho súdu navrhovate

ľ

ka nebola odkázaná na to, aby jej

bývalý manžel na výživu prispieval. Vzh

ľ

adom na to, že predpoklad odkázanosti

navrhovate

ľ

ky na príspevok od bývalého manžela nebol splnený, navrhovate

ľ

ke

pod

ľ

a názoru odvolacieho súdu nárok na vdovský dôchodok pod

ľ

a § 46 ods. 6 zsz

nevznikol.

  4So/1/2007

Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu zmenil v súlade s § 220 OSP  

a pod

ľ

a § 250q ods. 2 OSP rozhodnutie odporkyne pre jeho súlad so zákonom

potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 OSP

tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovate

ľ

ka nebola v konaní

úspešná a odporky

ň

a náhradu trov nežiadala.

P o u

č

e n i e :   Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave d

ň

a 24. augusta 2007

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsední

č

ka senátu

Za správnos

ť

vyhotovenia: