Najvyšší súd  

4Oboer/96/2014

 

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P.   s. r. o., so sídlom: V., Bratislava, IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou V., s. r. o., so sídlom K., Bratislava, IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta JUDr. J., proti povinnej: M., nar. X., bytom: O., o vymoženie pohľadávky oprávneného 288,04 eur, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2Er/1295/2011, na dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 18CoE/136/2012-27 zo dňa   29. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

  Dovolanie oprávneného o d m i e t a.   Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 2Er/1295/2011-18   zo dňa 10. 07. 2012 žiadosť súdneho exekútora JUDr. R., so sídlom Exekútorského úradu v Michalovciach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie   na základe Rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom: S., Bratislava, IČO: X. (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. ISC0910106 zo dňa   05. 08. 2011, právoplatný dňa 03. 10. 2011 a vykonateľný dňa 07. 10. 2011 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), zamietol. Z uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa posúdil zmluvu o úvere uzatvorenú medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa má aplikovať spotrebiteľské právo. Konštatoval, že samotná zmluva, ako aj obchodné podmienky boli už vopred pripravené dodávateľom -   2  

veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinná osoba nemohla ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednanie. Súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere, za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Uviedol, že táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu   v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Vzhľadom na to je takto formulovaná rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. 18CoE/136/2012-27 zo dňa 29. 11. 2012 uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že   v danom prípade sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu a dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 OZ a v zmysle § 53 ods. 5 OZ je neplatná, a teda bráni tomu, aby   na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul, je právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky, preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 03. 2013.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dovolanie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie buď zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alebo zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. a/ O. s. p., teda že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, písm. d/ (v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie), písm. e/ (nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný) a písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), súčasne ustanovením § 238 ods. 3 O. s. p.. Dôvodnosť   3  

dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého dovolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 (písm. a/), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. b/) a rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (písm. c/). V dôvodoch dovolania podrobne rozobral skutkový a právny stav veci (č. l. 31 - 37).

Povinná ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola   v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom. Ako príklad dovolací súd uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/227/2012, 3Cdo/237/2012, 3Cdo/295/2012, 3ECdo/9/2013, 3ECdo/106/2013, 3ECdo/194/2013, 3ECdo/225/2013, 3ECdo/84/2014, 3ECdo/96/2014, 4ECdo/54/2013, 5ECdo/4/2013, 6Cdo/318/2012, 6ECdo/218/2013, 7ECdo/220/2013, 8ECdo/14/2013, 5Oboer/7/2013, 5Oboer/19/2013, 5Oboer/33/2013, 4Oboer/19/2013, 4Oboer/44/2013, 4Oboer/50/2013, 4Oboer/76/2013, 4Oboer/110/2013   a 4Oboer/187/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa),   v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. dovolací súd už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b   ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p..

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.

  4  

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.  

V Bratislave, 30. apríla 2015

  JUDr. Viera Pepelová, v. r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.