4Oboer/9/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Aleny Priecelovej v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému: W. T., trvalým pobytom v N. Y., N. Y. XXX, o vymoženie 82,98 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 1Er/689/2008, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. augusta 2017, č. k. 41CoE/266/2017-33, takto

rozhodol:

I. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

II. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 15. augusta 2017, č. k. 41CoE/266/2017-33 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo 14. júna 2016, č. k. 1Er/689/2008-16, ktorým súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Zároveň zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 36 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

2. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu, resp. aby ho zmenil a rozhodol o pokračovaní exekúcie. Záverom navrhol odložiť právoplatnosť napadnutého uznesenia.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Stručné odôvodnenie rozhodnutia podľa ust. § 451 ods. 3 CSP dovolací súd uvádza v nasledovných bodoch:

4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

5. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1. apríla 2017 (ďalej len,,Exekučný poriadok“), dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

6. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 2/2017 Z. z. modifikovala spôsobilý predmet dovolania ako jednej z objektívnych podmienok jeho prípustnosti tak, že vylúčila prípustnosť dovolania voči uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. V prechodnom ustanovení vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k dovolaciemu konaniu, neurčila žiadne pravidlo. Je preto potrebné vychádzať z princípu jej okamžitej aplikability (k uvedenému pozri tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3ECdo/16/2017, 3ECdo/26/2017, 3ECdo/27/2017, 4ECdo/23/2017, 5ECdo/10/2017, 7ECdo/3/2017, 8ECdo/17/2017, 5ECdo/2/2018, 2Oboer/13/2018 a 5Oboer/25/2018). Tento záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. II. ÚS 185/2018, III. ÚS 276/2018, sp. zn. I. ÚS 281/2018, sp. zn. I. ÚS 259/2018 a I. ÚS 74/2019.

7. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v rámci exekučného konania vydané 15. augusta 2017 a dovolacie konanie bolo začaté 21. novembra 2017, teda už za účinnosti novej právnej úpravy. Na toto dovolacie konanie, z hľadiska prípustnosti dovolania, bolo potrebné aplikovať právnu úpravu Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorá prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní vylúčila. Dovolanie oprávneného proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané v exekučnom konaní, preto nemožno považovať za procesne prípustné.

8. So zreteľom na uvedené najvyšší súd toto dovolanie podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol.

9. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, že v konaní úspešnému povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (bližšie pozri rozhodnutie R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018).

10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

11. Vzhľadom na odmietnutie dovolania a jeho dôvody, nebolo najvyšším súdom rozhodované o návrhu oprávneného obsiahnutom v dovolaní, na odklad právoplatnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.