UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 (pôvodne Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava), proti povinnej: S.. Q. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.V. XXX/XX, P., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 270,40 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 37Er/10395/2007, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/156/2019-61 zo dňa 31. 10. 2019, takto
rozhodol:
I. Dovolanie povinnej o d m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č. k. 18CoE/156/2019-61 zo dňa 31. 10. 2019, odmietol odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 37Er/10395/2007-32 zo dňa 25. 01. 2019 a oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
2. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala povinná v zákonom stanovenej lehote dovolanie (č. l. 70 - 75), prípustnosť ktorého odôvodnila ustanovením § 420 písm. f/, súčasne ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Dovolaciemu súdu navrhla zrušenie výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č. k. 37Er/10395/2007-32 zo dňa 25. 01. 2019, ktorým povinnej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 68,50 eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, súčasne navrhla na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas povinná, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§424 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok povinnej je potrebné odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
4. Podľa § 200 veta prvá Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Exekučný poriadok ako lex specialis vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku v ustanovení § 202 ods. 4 v znení účinnom od 1. apríla 2017 vylúčil prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku síce stanovilo všeobecné pravidlo, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, vo vzťahu ku konaniam o opravných prostriedkoch však žiadne pravidlo určené nie je.
8. V posudzovanej veci je dovolaním povinnej napadnuté uznesenie odvolacieho súdu č. k. 18CoE/156/2019-61 zo dňa 31. 10. 2019, a teda vydané už za účinnosti ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení novelizovanom zákonom č. 2/2017 Z. z., ktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní. Dovolanie povinnej zo dňa 05. 04. 2020 bolo prvoinštančnému súdu doručené dňa 15. 04. 2020 (podacia pečiatka na č. l. 70 spisu). 9. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (uznesenia sp. zn. 8ECdo/17/2017 z 20. 12. 2017, sp. zn. 3ECdo/16/2017 z 12. 12. 2017, sp. zn. 5Oboer/25/2018 z 20. 01. 2019, sp. zn. 2Oboer/13/2018 zo 04. 12. 2018 a sp. zn. 6ECdo/15/2017 z 27. 09. 2017) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. 04. 2018, sp. zn. III. ÚS 276/2018 zo 17. 07. 2018 a sp. zn. I. ÚS 281/2018 z 15. 08. 2018 a náleze sp. zn. I. ÚS 259/2018 zo 14. 11. 2018.
10. Z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo začaté až po nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku, ktorá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní výslovne vylučuje, najvyšší súd dovolanie povinnej podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd neskúmal splnenie (procesných) náležitostí dovolania (vrátane povinného právneho zastúpenia povinnej v dovolacom konaní), predchádzajúcich skúmaniu dôvodnosti dovolania.
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. ). O výške náhrady trov konania oprávneného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.