4Oboer/8/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 5B, IČO: 35 940 875, proti povinnému Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, H. T. o vymoženie 234,28 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 5Er/1373/2012, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 7CoE/39/2013-21 z 28. februára 2013, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a. Povinný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 5Er/1373/2012-9 z 23. októbra 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie [§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok)] na základe rozhodcovského rozsudku označeného v žiadosti súdneho exekútora, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky.

2. Krajský súd v Trnave na odvolanie oprávneného uznesením č. k. 7CoE/39/2013-21 z 28. februára 2013 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O. s. p.), keď dospel k záveru, že v dôsledku neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nemohol spor medzi stranami rozhodnúť určený rozhodcovský súd.

3. Toto uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie buď zmeniť a poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších inštancií a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O. s. p), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), súdy odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.), konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutievo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Poznamenal, že jeho dovolanie je prípustné aj v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podal včas riadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustný, preto dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p., na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Na odôvodnenie svojho záveru najvyšší súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/70/2012, 2ECdo/89/2013, 2ECdo/227/2013, 2ECdo/304/2013, 2ECdo/323/2013, 2ECdo/48/2014, 2ECdo/54/2014, 2ECdo/63/2014, 2ECdo/63/2014, 2ECdo/81/2014, 2ECdo/253/2014, 1Cdo/9/2012, 1ECdo/85/2014, 3ECdo/2/2014, 4ECdo/134/2013, 4ECdo/62/2014, 5ECdo/3/2014, 5ECdo/158/2014, 6ECdo/44/2013, 7ECdo/70/2014, 8ECdo/137/2014, 8ECdo/141/2014, 8ECdo/157/2014, 8ECdo/181/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

8. Rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.