4 Oboer 64/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., so sídlom A., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou V., s.r.o., so sídlom K., IČO: X., proti povinnej: M., nar. X., bytom P., o vymoženie 995,82 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11 Er 2051/2011, o dovolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. 03. 2012, č. k. 6 CoE 36/2012-42, takto

r o z h o d o l :

  Dovolanie o d m i e t a.

  Povinnej náhradu trov dovolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

sumy 995,82 eur s príslušenstvom. Uviedol, že exekučným titulom je k návrhu pripojený

rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri R.,

a. s. z 31. 08. 2011, sp. zn. ISC0610104, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť oprávnenému

istinu 995,82 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 05. 12. 2011, č. k. 11 Er 2051/2011-17

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Poukázal na § 41 ods. 2

písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok),

§ 52, § 53 a §54 Občianskeho zákonníka, na § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch v znení neskorších predpisov,   na čl. 2, čl. 3, čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS

z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica

93/13/EHS), ako aj na rozsudky Súdneho dvora (ES). Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa

vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záver o neprijateľnej, a teda neplatnej rozhodcovskej

doložke založil na hrubej nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

a tiež aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo 04. 06. 2009 P. proti E.

z tzv. geografických dôvodov a neprijateľného miesta rozhodcovského konania, keďže miesto

rozhodcovského konania sa dohodlo v sídle dodávateľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky

a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že

spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky

v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je

viazaný a je v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Prešove uznesením z 30. 03. 2012, č. k. 6 CoE 36/2012-42 na odvolanie

oprávneného uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že súd prvého

stupňa správne prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej doložky, pričom poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011. Aj podľa

odvolacieho súdu bol rozhodcovský rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej

doložke v spotrebiteľskej zmluve a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je

neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky. Ďalej poukázal

na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. 09. 2010, podľa ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej

zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej

vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom

na udelenie poverenia. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd videl tiež

v geografickom faktore, v odradzujúcej vzdialenosti spotrebiteľa od miesta rozhodcovského

konania. Ďalej odvolací súd uviedol, že ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

o bankách) vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje

rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by mal

povinný priestor na voľbu. Záverom odvolací súd dodal, že judikatúra súdov vrátane

európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia a so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku sa odvolací súd

nezaoberal ostatnými odvolacími námietkami.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 23. 05. 2012.

Uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním. Dôvodnosť dovolania

odvodil z ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a § 237 písm. d/ O. s. p., že v tej veci sa už

právoplatne rozhodlo alebo v tej veci sa už prv začalo konanie, § 237 písm. e/ O. s. p., že sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § 237 písm. f/ O. s. p., že

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej svoje

dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.,   že konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením § 241 ods.

2 písm. c/ O. s. p., že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol,

aby dovolací   súd   uznesenie   krajského   súdu zmenil   a   poveril   súdneho   exekútora

vykonaním exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenia súdu prvého a druhého

stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná vo vyjadrení k dovolaniu oprávneného uviedla, že so spoločnosťou  

P., s. r. o. (s oprávneným) žiadnu dohodu nepodpísala, a preto namietala exekúciu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)

predovšetkým skúmal včasnosť podania dovolania a dospel k záveru, že dovolanie

oprávneného bolo podané oneskorene.

Podľa § 240 ods. 1 O. s. p., účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného

uznesenia.

Podľa § 240 ods. 2 veta prvá O. s. p., zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno

odpustiť.

Podľa § 57 ods. 2 O. s. p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa

končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo

ku skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty

najbližší nasledujúci pracovný deň.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že miestom príslušným na podanie dovolania

je súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni. Dovolanie môže byť podané na tomto súde

písomne, elektronickými prostriedkami, ústne do protokolu alebo telefaxom. Dovolateľ má

možnosť podať dovolanie ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. Pokiaľ

dovolanie podaná týmto spôsobom v jednomesačnej lehote, je podané včas. Podanie

dovolania do zápisnice má tie isté účinky, ako keby sa stalo na príslušnom súde. To však

neplatí pri iných spôsoboch podania dovolania. Ak sa dovolanie podalo na inom súde než

na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni, je dovolacia lehota zachovaná len v prípade,

ak tento súd ešte v dovolacej lehote odošle jemu doručené dovolanie príslušnému súdu, ktorý

rozhodoval v prvom stupni, odvolaciemu alebo dovolaciemu. Dovolanie sa považuje za včas

podané, čiže dovolacia lehota je zachovaná aj vtedy, ak bolo dovolanie podané v lehote

na odvolacom alebo dovolacom súde.

V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté

rozhodnutie, t. j. uznesenie Krajského súdu v Prešove z 30. 03. 2012 č. k. 6 CoE 36/2012-42

nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 05. 2012. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo

vydané opravné uznesenie, teda do úvahy neprichádza použitie ustanovenia § 240 ods. 1 veta

druhá O. s. p., pripadol koniec jednomesačnej lehoty na podanie dovolania, počítanej od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na 23. 06. 2012 (sobota). Keďže koniec lehoty

na podanie dovolania pripadol na sobotu, tak v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 veta druhá

O. s. p. došlo k posunutiu lehoty na 25. 06. 2012 (pondelok). Z poštovej podacej pečiatky

síce vyplýva, že dovolanie oprávneného bolo podané na poštovú prepravu 22. 06. 2012, ale

bolo podané na Okresný súd Rimavská Sobota, teda na nepríslušný súd. Okresnému súdu

Rimavská Sobota bolo dovolanie oprávneného doručené 26. 06. 2012. Okresný súd Rimavská

Sobota postúpil dovolanie oprávneného na príslušný Okresný súd Vranov nad Topľou

podaním z 28. 06. 2012 (č. l. 45), čo už však bolo po uplynutí zákonom stanovenej

jednomesačnej lehoty na podanie dovolania.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie oprávneného podľa § 218 ods. 1

písm. a/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. odmietol ako oneskorene podané.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224   ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2013

  JUDr. Viera Pepelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková