4 Oboer 64/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., so sídlom A., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou V., s.r.o., so sídlom K., IČO: X., proti povinnej: M., nar. X., bytom P., o vymoženie 995,82 eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11 Er 2051/2011, o dovolaní oprávneného
proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. 03. 2012, č. k. 6 CoE 36/2012-42, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie
sumy 995,82 eur s príslušenstvom. Uviedol, že exekučným titulom je k návrhu pripojený
rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri R.,
a. s. z 31. 08. 2011, sp. zn. ISC0610104, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť oprávnenému
istinu 995,82 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 05. 12. 2011, č. k. 11 Er 2051/2011-17
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Poukázal na § 41 ods. 2
písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok),
§ 52, § 53 a §54 Občianskeho zákonníka, na § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov, na čl. 2, čl. 3, čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS
z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica
93/13/EHS), ako aj na rozsudky Súdneho dvora (ES). Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa
vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záver o neprijateľnej, a teda neplatnej rozhodcovskej
doložke založil na hrubej nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
a tiež aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo 04. 06. 2009 P. proti E.
z tzv. geografických dôvodov a neprijateľného miesta rozhodcovského konania, keďže miesto
rozhodcovského konania sa dohodlo v sídle dodávateľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky
a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že
spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je
viazaný a je v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Prešove uznesením z 30. 03. 2012, č. k. 6 CoE 36/2012-42 na odvolanie
oprávneného uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že súd prvého
stupňa správne prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej doložky, pričom poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011. Aj podľa
odvolacieho súdu bol rozhodcovský rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej
doložke v spotrebiteľskej zmluve a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je
neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky. Ďalej poukázal
na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. 09. 2010, podľa ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej
vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom
na udelenie poverenia. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd videl tiež
v geografickom faktore, v odradzujúcej vzdialenosti spotrebiteľa od miesta rozhodcovského
konania. Ďalej odvolací súd uviedol, že ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o bankách) vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by mal
povinný priestor na voľbu. Záverom odvolací súd dodal, že judikatúra súdov vrátane
európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia a so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku sa odvolací súd
nezaoberal ostatnými odvolacími námietkami.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 23. 05. 2012.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním. Dôvodnosť dovolania
odvodil z ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a § 237 písm. d/ O. s. p., že v tej veci sa už
právoplatne rozhodlo alebo v tej veci sa už prv začalo konanie, § 237 písm. e/ O. s. p., že sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § 237 písm. f/ O. s. p., že
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej svoje
dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením § 241 ods.
2 písm. c/ O. s. p., že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol,
aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenia súdu prvého a druhého
stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinná vo vyjadrení k dovolaniu oprávneného uviedla, že so spoločnosťou
P., s. r. o. (s oprávneným) žiadnu dohodu nepodpísala, a preto namietala exekúciu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
predovšetkým skúmal včasnosť podania dovolania a dospel k záveru, že dovolanie
oprávneného bolo podané oneskorene.
Podľa § 240 ods. 1 O. s. p., účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného
uznesenia.
Podľa § 240 ods. 2 veta prvá O. s. p., zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno
odpustiť.
Podľa § 57 ods. 2 O. s. p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa
končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo
ku skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty
najbližší nasledujúci pracovný deň.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že miestom príslušným na podanie dovolania
je súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni. Dovolanie môže byť podané na tomto súde
písomne, elektronickými prostriedkami, ústne do protokolu alebo telefaxom. Dovolateľ má
možnosť podať dovolanie ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. Pokiaľ
dovolanie podaná týmto spôsobom v jednomesačnej lehote, je podané včas. Podanie
dovolania do zápisnice má tie isté účinky, ako keby sa stalo na príslušnom súde. To však
neplatí pri iných spôsoboch podania dovolania. Ak sa dovolanie podalo na inom súde než
na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni, je dovolacia lehota zachovaná len v prípade,
ak tento súd ešte v dovolacej lehote odošle jemu doručené dovolanie príslušnému súdu, ktorý
rozhodoval v prvom stupni, odvolaciemu alebo dovolaciemu. Dovolanie sa považuje za včas
podané, čiže dovolacia lehota je zachovaná aj vtedy, ak bolo dovolanie podané v lehote
na odvolacom alebo dovolacom súde.
V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté
rozhodnutie, t. j. uznesenie Krajského súdu v Prešove z 30. 03. 2012 č. k. 6 CoE 36/2012-42
nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 05. 2012. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo
vydané opravné uznesenie, teda do úvahy neprichádza použitie ustanovenia § 240 ods. 1 veta
druhá O. s. p., pripadol koniec jednomesačnej lehoty na podanie dovolania, počítanej od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na 23. 06. 2012 (sobota). Keďže koniec lehoty
na podanie dovolania pripadol na sobotu, tak v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 veta druhá
O. s. p. došlo k posunutiu lehoty na 25. 06. 2012 (pondelok). Z poštovej podacej pečiatky
síce vyplýva, že dovolanie oprávneného bolo podané na poštovú prepravu 22. 06. 2012, ale
bolo podané na Okresný súd Rimavská Sobota, teda na nepríslušný súd. Okresnému súdu
Rimavská Sobota bolo dovolanie oprávneného doručené 26. 06. 2012. Okresný súd Rimavská
Sobota postúpil dovolanie oprávneného na príslušný Okresný súd Vranov nad Topľou
podaním z 28. 06. 2012 (č. l. 45), čo už však bolo po uplynutí zákonom stanovenej
jednomesačnej lehoty na podanie dovolania.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie oprávneného podľa § 218 ods. 1
písm. a/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. odmietol ako oneskorene podané.
V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2013
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková