4Oboer/6/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej a členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v exekučnej veci oprávneného BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 (právny nástupca pôvodného oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464), zastúpenej advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 940 875, proti povinnému N. F., nar. X. Z. XXXX, bytom XXX XX Y. X, o vymoženie 1.639,63 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6Er/511/2011, v konaní o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 26CoE/7/2013-70 z 20. februára 2013, takto

rozhodol:

V konaní pokračuje s právnym nástupcom oprávneného BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

Dovolanie odmieta.

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, na odvolanie oprávneného uznesením č. k. 26CoE/7/2013- 70 z 20. februára 2013 potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uznesenie Okresného súdu Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) č. k. 6Er/511/2011-57 z 25. júna 2012, ktorým súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom Exekútorského úradu Michalovce, v exekučnom konaní vedenom na exekučnom súde pod sp. zn. 6Er/511/2011 a naexekútorskom úrade pod sp. zn. Ex 2739/11.

2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený (ďalej tiež „dovolateľ“) dovolanie (č. l. 76 - 82 spisu), ktorým sa domáhal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne aby zrušil obe rozhodnutia súdov nižšej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov [§ 237 písm. a) OSP)], 2/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie [§ 237 písm. d) OSP)], 3/ nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný [§ 237 písm. e) OSP)], 4/ oprávnenému ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP)], 5/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 OSP [§ 241 ods. 2 písm. a) OSP)], 6/ konanie je postihnuté inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm. b) OSP)], 7/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. c) OSP)], napokon dovolanie odôvodnil ustanovením § 238 ods. 3 OSP.

3. Povinný, ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4. Zo spisu (z podacej pečiatky na č. l. 75 spisu) vyplýva, že dovolanie oprávneného bolo doručené súdu prvej inštancie 22. apríla 2013 (pozn. dovolacieho súdu: hoci k dovolaniu je za č. l. 83 pripojená poštová obálka oprávneného s dátumom 18. apríla 2024, dovolací súd tento údaj nebral do úvahy, nakoľko „nekopíruje“ časové súvislosti podaní založených a očíslovaných v spise medzi č. l. 76 a č. l. 96). Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP). S účinnosťou od 1. júla 2016 bol tiež novelizovaný Exekučný poriadok (zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov), kedy za § 9 boli vložené nové ustanovenia § 9a a § 9b, ktoré upravujú použitie ustanovení Civilného sporového poriadku v exekučnom konaní. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak (citované ustanovenia boli zrušené dňom 1. apríla 2017, s účinnosťou od ktorého dátumu Exekučný poriadok v ustanovení § 202 ods. 4 vylúčil prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní - pozn. dovolacieho súdu).

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania (§ 470 ods. 4 CSP), z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zistil, že oprávnený PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 bol k 9. augustu 2017 vymazaný z obchodného registra a jeho právnym nástupcom je obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

6. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. V zmysle citovaného ustanovenia, ktoré je podľa § 438 ods. 1 CSP primerane aplikovateľné aj v dovolacom konaní, najvyšší súd (v texte tiež „dovolací súd“) rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávneného, ktorým je obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 (výrok I.).

7. Po zistení, že dovolanie podal včas účastník exekučného konania, v ktorého neprospech bolorozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, dovolací súd následne bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.

8. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania oprávneného posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP v znení účinnom do 31. decembra 2014, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, kedy oprávnený toto dovolanie podal. S prihliadnutím na dátum podania dovolania na súd (22. apríla 2013) dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania oprávneného neaplikoval ustanovenia novely Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenej zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2015, konkrétne ustanovenie § 237 ods. 2 OSP, podľa ktorého dovolanie podľa § 237 ods. 1 OSP nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Dovolací súd napriek absencii prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015, v zmysle ktorého by právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti predmetnej novely, mali ostať zachované, považoval tento svoj postup za súladný s ochranou legitímnych očakávaní dovolateľa (ako súčasti práva na spravodlivý proces), že spôsob prejednania jeho dovolania sa bude riadiť právnou úpravou platnou v čase začatia dovolacieho konania.

9. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom, na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa (viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1Oboer/194/2013, 1Oboer/179/2014, 1Oboer/l87/2014, 1Oboer/217/2014, 1Oboer/231/2014, 4Oboer/2/2021 a ďalšie). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).

10. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, dovolací súd dovolanie oprávneného ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, podľa § 447 písm. c) CSP odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.

11. Povinnému ako úspešnému účastníkovi dovolacieho konania vznikol voči oprávnenému nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu povinnému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, dovolací súd v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, náhradu trov dovolacieho konania jeho osobe nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 72/2018).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.