UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1/ E. H., nar. XX. XX. XXXX, 2/ E.Í. H., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja bytom M. XXX, o vymoženie 6.428,99 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 12Er/1356/2009, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 17CoE/159/2018-49 zo dňa 31. 01. 2019 a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Povinným náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č. k. 17CoE/159/2018-49 zo dňa 31. 01. 2019, podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) potvrdil ako vecne správne uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č. k. 12Er/1356/2009-18 zo dňa 25. 04. 2018, ktorým exekúciu vedenú proti povinným podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m/, písm. g/ a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Povinným náhradu trov konania nepriznal, súčasne vyslovil, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie.
2. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie s návrhom na prerušenie dovolacieho konania (č. l. 67 - 82), prípustnosť ktorého vyvodil z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C. s. p.. Dovolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie odvolacieho súdu zrušil avec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpený advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok oprávneného je potrebné odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
4. Podľa § 200 veta prvá Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Exekučný poriadok ako lex specialis vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku v ustanovení § 202 ods. 4 v znení účinnom od 1. apríla 2017 vylúčil prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku síce stanovilo všeobecné pravidlo, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, vo vzťahu ku konaniam o opravných prostriedkoch však žiadne pravidlo určené nie je.
8. V posudzovanej veci je dovolaním oprávneného napadnuté uznesenie odvolacieho súdu č. k. 17CoE/159/2018-49 zo dňa 31. 01. 2019, a teda vydané už za účinnosti ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení novelizovanom zákonom č. 2/2017 Z. z., ktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní. Dovolanie oprávneného zo dňa 20. 05. 2019 podané elektronicky, bolo prvoinštančnému súdu doručené v rovnaký deň, t. j 20. 05. 2019 (doručenka na č. l. 83).
9. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (uznesenia sp. zn. 8ECdo/17/2017 z 20. 12. 2017, sp. zn. 3ECdo/16/2017 z 12. 12. 2017, sp. zn. 5Oboer/25/2018 z 20. 01. 2019, sp. zn. 2Oboer/13/2018 zo 04. 12. 2018 a sp. zn. 6ECdo/15/2017 z 27. 09. 2017) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. 04. 2018, sp. zn. III. ÚS 276/2018 zo 17. 07. 2018 a sp. zn. I. ÚS 281/2018 z 15. 08. 2018 a náleze sp. zn. I. ÚS 259/2018 zo 14. 11. 2018.
10. Z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo začaté až po nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku, ktorá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní výslovne vylučuje, najvyšší súd dovolanie oprávneného podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
11. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p. dovolací súd zamietol vzhľadom na vyššie konštatovanú ex lege neprípustnosť dovolania, v dôsledku ktorej je vylúčené uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu vrátane posudzovania dovolateľom označeného ustanovenia § 243f Exekučného poriadku
12. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s §255 ods. 1 C. s. p., pričom povinnej, ktorá bola v dovolacom konaní úspešná, nepriznal náhradu trov konania, keďže jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.