Najvyšší súd Slovenskej republiky
4Oboer/46/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P. C. s. r. o., so sídlom V. Bratislava, IČO: X. zastúpená advokátskou kanceláriou V., s. r. o., so sídlom K. Bratislava, IČO: X. proti povinnej: M. Š., nar. X. bytom P. Dubnica nad Váhom, o vymoženie 410,16 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 59Er/1703/2013, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8CoE/171/2013-36 z 29. októbra 2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 59Er/1703/2013-14 z 05. 08. 2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie [§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok)] na základe rozhodcovského rozsudku označeného v žiadosti súdneho exekútora. V odôvodnení konštatoval, že v danom prípade bola uzatvorená úverová zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Jej súčasťou bola rozhodcovská doložka, ktorá so spotrebiteľom nebola osobitne dojednaná, splývala s ostatnými štandardnými podmienkami tejto formulárovej zmluvy a v neprospech spotrebiteľa vytvorila nerovnováhu práv a povinností a odoprela mu možnosť domáhať sa svojich práv v konaní pred všeobecným súdom. Takáto doložka je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý preto nie je vykonateľný exekučný titul.
Krajský súd v Trenčíne, na odvolanie oprávnenej, uznesením č. k. 8CoE/171/2013-36 z 29. 10. 2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) ako vecne správne potvrdil. Stotožňujúc sa s právnymi závermi prvostupňového súdu konštatoval, že tento správne zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku. Po preskúmaní námietok oprávnenej, ktoré nepovažoval za dôvodné, dospel k záveru, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť označeného rozhodcovského rozsudku, len realizoval svoje oprávnenie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu je predmetná rozhodcovská doložka – z dôvodov uvedených už súdom prvého stupňa – neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 19. 12. 2013.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním (ďalej aj dovolateľka), v ktorom žiadala napadnuté uznesenie buď zmeniť alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože súdy v danej veci: (a) rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O. s. p.), (b) rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), (c) rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), (d) odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.), (e) konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a (f) svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Poznamenala, že jej dovolanie je prípustné aj v zmysle § 283 ods. 3 O. s. p.
Písomné vyjadrenie k dovolaniu oprávnenej nebolo podané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd SR) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou. Ako príklad uvádza dovolací súd konania vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4Oboer/110/2013, 4Oboer/137/2013, 4Oboer/255/2013, 4Oboer/306/2013, 4Oboer/340/2013, 4Oboer/341/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. (v znení účinnom od 01. 01. 2015) dovolací súd už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v danom prípade dovolanie podľa § 237 a 239 O. s. p. prípustné nie je, Najvyšší súd SR ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 30. apríla 2015
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.