UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r. o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému: S., nar. XX.XX.XXXX., bytom R., o vymoženie úrokov z omeškania s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 15Er/44/2010, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 14CoE/582/2016-43 z 28. decembra 2016, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Povinný m á voči oprávnenému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením, č. k. 15Er/44/2010-31 z 23. mája 2016 exekúciu zastavil. Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle § 243f ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekučný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.
2. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením, č. k. 14CoE/582/2016-43 z 28. decembra 2016 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a stranám konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že oprávnený postupom v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku návrh doplnil, avšak zároveň uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Odvolací súd po preskúmaní pripojeného zmenkového spisu konštatoval, že obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy, preukazujúce vlastný vzťah oprávneného alebo jeho právneho predchodcu s povinným a ani iné dôkazy preukazujúce tvrdenie oprávneného, že v predmetnom exekučnom konaní nejde o vymáhanie nároku, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. S poukazom na zákonnú domnienku upravenú v ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, odvolací súd uzavrel, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
3. Súdu prvej inštancie bolo dňa 05.04.2017 doručené dovolanie oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Oprávnený vymedzil prípustnosť, ako aj dôvodnosť dovolania s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Rozhodnutie odvolacieho súdu podľa oprávneného závisí od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Odvolací súd mal nesprávne vyhodnotiť existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Rovnako oprávnený namieta nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k retroaktívnemu pôsobeniu zákonného ustanovenia vyžadujúceho dodatočne predkladať doklady týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že jeho vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a obchodnou spoločnosťou T., a. s. Táto obchodná spoločnosť medzičasom zanikla a oprávnený podľa právneho stavu platného do 22.12.2015 nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným. Oprávnený nemohol rozumne predpokladať uvedenú zmenu právnej úpravy a potrebu splnenia ďalších podmienok v budúcnosti na zabezpečenie výkonu súdom priznaného práva. Oprávnený nemal za predchádzajúcej právnej úpravy ani povinnosť tieto rozhodujúce skutočnosti zisťovať a listinné dôkazy zabezpečovať, resp. uchovávať, keďže disponoval právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom, ktorý ho bez ďalšieho oprávňoval na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd nemal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z dôvodu zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku upravenú v ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Odvolací súd rovnako nesprávne vyhodnotil právnu otázku, či je možné vo vykonávacom konaní opätovne posudzovať právne vzťahy, ktoré vznikli v období, kedy sa na ne nevzťahovala právna úprava ochrany spotrebiteľa. Oprávnený poukázal aj na spoločné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. R 93/2015, v ktorom mal najvyšší súd prijať záver, že na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotno-právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená, inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Na základe uvedeného oprávnený dovolaciemu súdu navrhuje, aby rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že rozhodne o pokračovaní v exekúcii. Dovolateľ zároveň navrhol odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), konajúci zamestnancom s dosiahnutým vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok oprávneného je potrebné odmietnuť.
5. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa Civilného sporového poriadku v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 (viď ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku), proti uzneseniu o zastavení exekúcie je dovolanie podľa § 421 C. s. p. prípustné. Na exekučné konania začaté do 31. marca 2017 sa nevzťahuje ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktoré vylučuje prípustnosť dovolania a dovolania generálneho prokurátora v exekučných konaniach, ktoré začali od 1. apríla 2017.
6. Zároveň však dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania v exekučných veciach podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je obmedzená ustanovením § 422 C. s. p. V zmysle ustanovenia § 422 ods. 1 C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak; a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
7. V posudzovanej veci bolo exekučným súdom vydané poverenie súdneho exekútora č. k. 15Er/44/2010-9 z 26.01.2010 na vymoženie úrokov z omeškania vo výške 6% ročne od 13.12.2005 do 16.02.2006 zo sumy 73,02,-eura, úrokov z omeškania vo výške 6% ročne od 17.02.2006 do 31.03.2006 zo sumy 63,06,-eura, úrokov z omeškania vo výške 6% ročne od 01.04.2006 do 05.12.2008 zo sumy 53,10,-eura, úrokov z omeškania vo výške 6% ročne od 06.12.2008 do 23.12.2008 zo sumy 33,08,-eura, úrokov z omeškania vo výške 6% ročne od 24.12.2008 do 23.01.2009 zo sumy 13,16,-eura, zmenkovej odmeny 0,28,-eura, trov súdneho konania 43,15,-eura, poplatku za vydanie poverenia 16,50,-eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 33,65,-eura a trov exekúcie. Uznesením exekučného súdu, č. k. 15Er/44/2010-24 z 27.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2011, bola exekúcia vedená proti povinnému v časti úrokov z omeškania vo výške 6% ročne od 13.12.2005 do 16.02.2006 zo sumy 73,02,-eura, úrokov z omeškania vo výške 6% ročne od 17.02.2006 do 31.03.2006 zo sumy 63,06,-eura, úrokov z omeškania vo výške 6% ročne od 01.04.2006 do 05.12.2008 zo sumy 53,10,-eura, úrokov z omeškania vo výške 6% ročne od 06.12.2008 do 23.12.2008 zo sumy 33,08,-eura, úrokov z omeškania vo výške 6% ročne od 24.12.2008 do 23.01.2009 zo sumy 13,16,-eura a zmenkovej odmeny 0,28,-eura zastavená. Predmetom exekúcie bolo ďalej len príslušenstvo pohľadávky (náklady spojené s uplatnením pohľadávky), spočívajúce z trov súdneho konania vo výške 43,15,-eura, poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,50,-eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 33,65,-eura a trov exekúcie. Predmetom dovolacieho konania je preto len uvedené príslušenstvo pohľadávky.
8. Výška minimálnej mzdy stanovená v súlade s ust. § 422 ods. 2 C. s. p. podľa nariadenia vlády č. 422/2008 Z. z. sa rovná sume 295,50,-eura, pričom desaťnásobkom tejto sumy je 2 955,-eur. Výška príslušenstva pohľadávky v posudzovanej veci pozostávajúca z trov súdneho konania vo výške 43,15,- eura, poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,50,-eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 33,65,-eura a trov exekúcie, túto sumu neprevyšuje. V súlade s ust. § 422 ods. 1 písm. c/ C. s. p. je preto prípustnosť dovolania uplatneného podľa § 421 ods. 1 C. s. p. v tu posudzovanej veci vylúčená.
9. Vzhľadom na ust. § 422 ods. 1 písm. c/ C. s. p. vylučujúce prípustnosť dovolania oprávneného, najvyšší súd dovolanie podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Vzhľadom na vyslovenú neprípustnosť dovolania oprávneného sa najvyšší súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
10. Najvyšší súd nezistil ani splnenie predpokladov na odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania povinnej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.)
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.