UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému: I. Č.R., L.. XX. C. XXXX, P. J. Š. L. XXXX/XX, XXX XX D. L. E., o vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2Er/45/2010, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 17CoE/546/2016-32 z 28. februára 2017, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Dovolaním oprávneného napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací potvrdil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 2Er/45/2010-16 z 18. apríla 2016 a sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 2Er/45/2010-16 z 18. apríla 2016 exekúciu zastavil s poukazom na ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/, § 243f ods. 1, 4, 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôraznil, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci postupoval v zmysle ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Oprávnený síce doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, avšak nesplnil povinnosť preukázania vlastného vzťahu s povinným. Oprávnený teda nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu bolo potrebné podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastaviť.
4. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnejotázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená [§ 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)]. Dovolateľ žiadal dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. aby dovolací súd uznesenie odvolacieho zmenil tak, že sa pokračuje v exekúcii vedenej na súde prvej inštancie. Oprávnený zároveň navrhol odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
5. Dovolateľ uviedol, že odvolací súd vec nesprávne právne vyhodnotil, keď dospel k záveru, že oprávnený nesplnil zákonom stanovené podmienky na pokračovanie exekúcie. V čase základného súdneho konania neexistovala právna úprava, ktorá by súdom umožňovala posudzovať právny vzťah povinného a pôvodného veriteľa (TRANSINVEST, a.s.) ako spotrebiteľský právny vzťah. Preto je podľa oprávneného opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vylúčený. Odvolací súd na uvedenú skutočnosť pri svojom rozhodovaní neprihliadol a nevzal do úvahy ani neprípustnú retroaktivitu. Podľa dovolateľa mal odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zmeniť a rozhodnúť o pokračovaní exekúcie. Vzhľadom na uvedené, je otázkou právneho významu, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi riešená, či je možné zastaviť exekúciu v zmysle ustanovení § 39 ods. 4, § 57 (správne má byť § 57 ods. 1 písm. m/ - pozn. dovolacieho súdu) a § 243j (správne má byť § 243f - pozn. dovolacieho súdu) Exekučného poriadku, pokiaľ je exekúcia vedená na základe právoplatného exekučného titulu, ktorý bol súdom vydaný a aj nadobudol právoplatnosť v čase, kedy neplatila právna úprava ochrany spotrebiteľa a či je možné od oprávneného bez porušenia zákazu retroaktivity požadovať, aby splnil podmienky pre ďalšie pokračovanie exekúcie spočívajúce v opísaní rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a aby predložil exekučnému súdu dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, ak oprávnený nadobudol vymáhanú pohľadávku v čase, kedy nemal povinnosť opisu rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a kedy nebola potreba pripojiť dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Oprávnený nemal ani povinnosť tieto rozhodujúce skutočnosti zisťovať a listinné dôkazy zabezpečovať, resp. uchovávať, keďže disponoval právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom, ktorý ho bez ďalšieho oprávňoval na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Dôležitá pre rozhodnutie je aj tá skutočnosť, že pôvodný veriteľ zanikol ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., v dôsledku čoho oprávnený nemohol objektívne súdu doložiť opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným. Dovolateľ poukázal aj na stanovisko č. R 93/2015, v zmysle ktorého je potrebné rešpektovať princíp právnej istoty a zákaz retroaktivity. Podľa dovolateľa nie je správne, pokiaľ súd exekúciu zastaví bez toho, aby prihliadal na právne postavenie oprávneného, ktoré vzniklo v určitom čase zákonným spôsobom. Týmto sa prejavuje zakázaná retroaktivita a porušenie právnej istoty na strane oprávneného.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), konajúci zamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok oprávneného je potrebné odmietnuť.
7. V rozhodovanej veci sa oprávnený domáha vymoženia sumy 82,98 eur s príslušenstvom. Ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p. vylučuje prípustnosť dovolaní podaných podľa § 421 ods. 1 C. s. p. v prípade, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy. Minimálna mzda ku dňu začatia exekučného konania (22. 12. 2009) predstavovala sumu 295,50 eur, ktorej desaťnásobkom je suma 2 955,- eur.
8. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza, že otázka neprípustnosti dovolania uplatneného podľa § 421 ods. 1 C. s. p. v exekučných veciach, kedy výška vymáhanej istiny neprevyšovala desaťnásobok minimálnej mzdy, bola už predmetom konania pred dovolacím súdom aspoň v piatich prípadoch na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom (§ 452 ods. 1 C. s. p.). Vo vzťahu k exekučným konaniam začatým za rok 2009 (pre ktorý bola výška minimálnej mzdy stanovená nariadením vlády Slovenskej republiky č. 422/2008 Z. z.) išlo o konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1Oboer/11/2017, 4Oboer/10/2017, 5Oboer/8/2017, 3Oboer/19/2017,5Oboer/18/2017, 5Oboer/16/2017. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje, preto už ďalšie dôvody neuvádza.
9. Keďže prípustnosť dovolania oprávneného je podľa ust. § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p. v tu posudzovanej veci vylúčená, dovolanie je potrebné podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietnuť ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Vzhľadom na neprípustnosť dovolania oprávneného, najvyšší súd neskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
10. Najvyšší súd nezistil ani splnenie predpokladov na odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
11. O trovách konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., pričom povinnému, ktorý bol v dovolacom konaní úspešný, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.