Najvyšší súd
4Oboer/367/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P., s. r. o., so sídlom P., Bratislava, IČO: X., zastúpená advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom G., Bratislava, IČO: X., proti povinnému: R., nar. X., bytom Veľká Okružná X.,
Partizánske, o vymoženie príslušenstva pohľadávky vo výške 200,85 eur a trov exekúcie,
vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 5Er/1396/2008, o dovolaní oprávnenej
proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8CoE/5/2013-37 z 28. mája 2013, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
III. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa
§ 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok)
na základe notárskej zápisnice sp. zn. N 6795/2005, NZ 66600/2005 zo 17. 12. 2005 spísanej
notárom JUDr. O. (ďalej len notárska zápisnica). Okresný súd Partizánske uvedenej žiadosti
vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.
Okresný súd Partizánske uznesením č. k. 5Er/1396/2008-12 z 28. 02. 2013 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zastavenie exekúcie odôvodnil poukazom na ust.
§ 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a konštatoval, že exekučným titulom
je notárska zápisnica, ktorá bola spísaná na žiadosť Mgr. T., na základe plnej moci udelenej
mu dlžníkom (povinným) splnomocnením obsiahnutým v zmluve o úvere. Ten v mene
povinného uznal dlh v plnom rozsahu. Ďalej súd uviedol, že zmluva o úvere, na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný, neobsahuje náležitosti predpokladané zákonom o
spotrebiteľských úveroch, hoci ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predložená zmluva
neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absencia tohto údaju nemá síce za
následok neplatnosť zmluvy, avšak takáto zmluva sa ex lege považuje za bezúročnú a bez
poplatkov. Predmetom uznania dlhu, ktoré je spísaná v exekučnom titule, teda nemohlo byť aj
uznanie poplatkov a úroku z omeškania, pretože poskytnutý úver bol bezúročný a bez
poplatkov. Je teda nepochybné, že v notárskej zápisnici uznaný dlh v čase jeho uznania
v uznanej výške neexistoval. Z predloženého exekučného titulu nie je možné zistiť, aká časť
z uznaného plnenia predstavuje istinu a aká časť predstavuje poplatok za poskytnutie úveru,
prípadne aká časť úveru už bola v tom čase splatená. Zákonné plnenie preto nie je možné
oddeliť od plnenia nezákonného a notárska zápisnica je preto v celom rozsahu nevykonateľná.
Podľa názoru exekučného súdu už samotné vydanie exekučného titulu bolo v rozpore
s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože splnomocnenie pre advokáta na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Celé splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka -
spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto ho súd považuje za nekalú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve a ipso facto za neplatné. Aj ďalšie podmienky v predloženej
spotrebiteľskej zmluve súd považuje za nekalé. Ide najmä o dojednanie poplatku za
poskytnutie úveru, ktorý prevyšuje podstatným spôsobom poplatky za poskytnutie
spotrebiteľských úverov bankami. Ďalej je nekalou podmienkou aj dojednanie úroku
z omeškania vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Povinný sa pri vydaní exekučného titulu
musel podrobiť vôli tretej osoby určenej výlučne oprávnenou. Súd má preto dôvodné
pochybnosti o tom, že predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinného. Súd má
možnosť a zároveň povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že zabráni, aby bol
spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a aby na základe exekučného titulu vydaného na
podklade takejto nekalej podmienky bol vystavený exekúcii. Preto súd exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju.
Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podala odvolanie oprávnená a z dôvodu,
že napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu
vyhovieť (č. l. 34), bolo odvolanie podľa § 374 ods. 4 vety prvá a druhá Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O. s. p.) predložené Krajskému súdu v Trenčíne ako súdu odvolaciemu.
Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 8CoE/5/2013-37 z 28. 05. 2013 uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Návrh na
prerušenie konania nepovažoval za dôvodný, pričom poukázal na ust. § 36 ods. 5 Exekučného
poriadku. Zároveň uviedol, že je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná
podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa
uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ nepredkladal.
K námietkam oprávnenej v odvolaní uviedol, že odvolací súd v dôsledku neplatného
plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka, považoval za neplatné vyhlásenie Mgr. T.
v predmetnej notárskej zápisnici, v dôsledku čoho notárska zápisnica nespĺňa podmienky
materiálne vykonateľného exekučného titulu. Ďalej odvolací súd dodal, že podľa § 58 ods. 1
Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Z
uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď
skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ex offo, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie exekučného konania v danej veci. Súdna exekúcia môže byť
nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorá tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997). Z týchto
dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2013.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podala oprávnená (ďalej aj dovolateľka)
dovolanie. Oprávnená (ďalej aj dovolateľka) tiež dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy
rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O. s. p.), konali vo veci, v ktorej sa
už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), oprávnenej odňali možnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania
a dokazovania, porušili zásadu kontradiktórnosti a nerešpektovali jej právo na to, aby jej
právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj
výklad práva Európskej únie, v konaní sa dopustili inej vady konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), pretože nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležité dokazovanie a napadnuté rozhodnutie založili
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľka žiadala,
aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala,
aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru
Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom
dovolaní.
Povinný a ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako Najvyšší súd SR) ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
podala včas oprávnená, zastúpená v dovolacom konaní v súlade s § 241 ods. 1 vetou druhou
O. s. p., skúmal ďalej, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O. s. p.
K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší
súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. V prejednávanej
veci Najvyšší súd SR konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať
rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti
a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie.
Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny
dôvod pre prerušenie konania. V danom prípade išlo zo strany súdov nižších stupňov
o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka
alebo Exekučného poriadku). Ako príklad Najvyšší súd SR uvádza rozhodnutia
sp. zn. 1Cdo/301/2012 z 21. 03. 2013, sp. zn. 4Cdo/304/2012 a sp. zn. 7Cdo/174/2012
obidve z 31. 05. 2013, sp. zn. 4Cdo/319/2012 z 24. 06. 2013, sp. zn. 4Cdo/399/2012
a sp. zn. 4Cdo/369/2012 obidve z 31. 07. 2013, na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach
poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej
veci. S poukazom na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný
zamietol.
II. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O. s. p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho
zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie
proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Dovolateľkou napadnuté uznesenie však
nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.
nie je prípustné.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len
vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237
O. s. p. Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O. s. p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
K obsahovo rovnakým dovolacím námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje
prípustnosť a opodstatnenosť jej dovolania podaného aj v preskúmavanej veci, sa už dovolací
súd vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých
tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza
Najvyšší súd SR rozhodnutia sp. zn. 7Cdo/174/2012 z 31. 05. 2013, sp. zn. 4Cdo/369/2012
a sp. zn. 4Cdo/409/2012 obidve z 31. 07. 2013, sp. zn. 5Cdo/374/2012 a sp. zn. 4Cdo/24/2013
obidve z 22. 08. 2013, sp. zn. 4Oboer/85/2013 z 30. 09. 2013, sp. zn. 4Oboer/101/2013
z 31. 10. 2013 a sp. zn. 7ECdo/146/2013 z 29. 01. 2014, na ktoré Najvyšší súd SR
v podrobnostiach poukazuje s tým, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto
rozhodnutiach (ako aj v ďalších rozhodnutiach iných senátov obchodnoprávneho,
aj občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zverejnených na webovom
sídle Najvyššieho súdu SR v kategórii „Rozhodnutia“), sú plne opodstatnené aj
v preskúmavanej veci.
V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd SR konštatoval, že:
1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.)
je daná iba ak súd rozhodol o veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán; rozhodovanie
súdov v exekučných veciach však vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38
ods. 3 a § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku),
2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej,
preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/
O. s. p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2011 z 01. 02. 2012
a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 254/2012 z 13. 06. 2012),
3. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd pri skúmaní,
či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza
z tvrdení oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu
a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú
v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce
skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,
4. exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti
uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde
o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu
(porovnaj R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul,
je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania
(viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 151/2011
a sp. zn. I. ÚS 155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako
exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Ak niekto ako zástupca vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je
oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten,
záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má vopred
vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie
záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Dohoda
o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), preto je
absolútne neplatný aj zástupcom udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti
(§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku),
5. rovnako nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd oboznamovanie
s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie
pripojený exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal
na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania; obdobne, teda aj bez nariadenia
pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávnenej, môže exekučný
súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti
exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 160/2013 z 28. 02. 2013, v zmysle
ktorého vnútroštátny súd je povinný „vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový stav
na účely efektívnej ochrany spotrebiteľa podľa úniového práva),
6. nedôvodná je námietka oprávnenej, že jej súdy svojím postupom odňali možnosť
konať pred súdom, keďže vo veci nebolo nariadené pojednávanie v zmysle § 57 ods. 5
Exekučného poriadku; súd prvého stupňa túto povinnosť nemal aj keď vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku, urobil tak však uznesením z 28. 02. 2013, teda po účinnosti zákona č.
230/2012 Z. z. (účinný od 09. 08. 2012 do 31. 12. 2012), ktoré túto povinnosť súdu
prvého stupňa ukladalo; odvolací súd v tomto prípade postupoval v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p., ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia
pojednávania,
7. skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a aj odôvodnenie dovolaním
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia
(§ 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to,
že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05).
Právne závery uvedené pod bodmi 1. až 7. zastáva Najvyšší súd SR aj
v preskúmavanej veci a sa stotožňuje s názorom súdov nižšieho stupňa, že v danom prípade
notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul.
Dovolací súd osobitne k námietke oprávnenej, že súdy jej neumožnili viesť
kontradiktórne konanie, poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
vo veci vedenej pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 zo 07. 05. 2014 o návrhu na zjednotenie právnych
názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadom zabezpečenia záruk
kontradiktórnosti konania, v ktorom prijal stanovisko, že pri preskúmavaní žiadosti exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa môžu primerane uplatniť ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd
pri preskúmavaní žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza
aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie
poverenia) a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávnenej, je povinný dať
jej možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania. V prípade, že tak exekučný súd
neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva
oprávnenej vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku však postačuje, ak je oprávnenej táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.
V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným
dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), avšak (na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O. s. p.) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí
aj o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie
oprávnenej proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O. s. p. prípustné a vady
uvedené v § 237 písm. a/, d/, e/ a f/ O. s. p. (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného
ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie
oprávnenej podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.,
ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska
jeho vecnej správnosti.
III. V dovolacom konaní procesne úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech v konaní nemala (§ 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.). Keďže muj však trovy v dovolacom
konaní nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 30. januára 2015
JUDr. Gabriela Mederová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.