Najvyšší súd
4 Oboer/352/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: S., k. s., so sídlom H., X B., IČO: X., ako správca úpadcu G. spol. s r.o. "v konkurze", so sídlom N.,
X. L., IČO: X., proti povinnému: N. spol. s r.o., so sídlom T., X L., IČO: X., o vymoženie
1 790,60 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.
19Er /1580/2003, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 7. novembra 2012 č. k. 14CoE/284/2012-28, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 7. novembra 2012 č. k. 14CoE/284/2012-28 z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Lučenec uznesením z 25. 06. 2012 č. k. 19Er/1580/2003-15 exekúciu
zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 75,69 eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo 07. 01. 2002 č. k. 25-34K 494/99-57 došlo k zamietnutiu návrhu na vyhlásenie
konkurzu z dôvodu, že povinný ako obchodná spoločnosť nemal žiadny majetok. Exekučný
súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) pre nemajetnosť povinného exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
tak, že k ich náhrade zaviazal oprávneného.
Nakoľko rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom
a sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, bolo odvolanie predložené podľa § 374 ods. 4 veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.)
odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením zo 07. 11. 2012 č. k.
14CoE/284/2012-28 odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/
O. s. p. ako oneskorene podané. Uviedol, že z údajov na doručenke bolo zrejmé, že uznesenie
súdu prvého stupňa prevzal splnomocnený zástupca oprávneného 01. 07. 2012. Od tohto dňa
začala plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania. Posledným dňom na podanie
odvolania bol 16. 07. 2012. Keďže odvolanie oprávneného bolo podané na poštovom úrade
17. 07. 2012, bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 12. 12. 2012.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený. Uviedol, že odvolací
súd jeho odvolanie nesprávne odmietol, keďže z dôvodu chyby v písaní splnomocnenec
uviedol na doručenke nesprávny dátum prevzatia písomnosti. V čase preberania pošty, t. j.
v pondelok 02. 07. 2012, napísal na doručenku dátum 01. 07. 2012. V prípade, ak by
oprávnený prebral uznesenie súdu prvého stupňa 01. 07. 2012 musel by zásielku prebrať
v nedeľu a podľa otváracích hodín v tento deň na príslušnej pošte (pobočka Horná 1, Banská
Bystrica) preberanie zásielok nebolo možné. Oprávnený preto navrhol, aby dovolací súd
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na jeho podanie, preskúmal napadnuté
uznesenie a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O. s. p.).
Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,
preto dovolanie súdneho exekútora podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.
nie je prípustné.
Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237
O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namietal nesprávne odmietnutie jeho
odvolania odvolacím súdom, pretože odvolací súd pochybil pri posudzovaní prevzatia
uznesenia prvostupňového súdu, a tým mu odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O. s. p.).
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne
nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť
pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho
súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Odňatím
možnosti konať pred súdom je nielen procesný postup súdu ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje procesné práva, napr. preto, že jeho
odvolanie bolo odvolacím súdom nesprávne odmietnuté.
Podľa § 45 ods. 2 O. s. p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len
„doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. (§ 57 ods. 3 O. s. p.)
Z údajov uvedených v doručenke vyplýva, že uznesenie prvostupňového súdu bolo
oprávnenému doručené 01. 07. 2012. Z uvedených údajov vychádzal aj odvolací súd, keď
za posledný deň odvolacej lehoty považoval deň 16. 7. 2012 a odmietol odvolanie
oprávneného podané 17. 07. 2012 ako oneskorene podané. Dovolateľ tvrdil, že zásielku
obsahujúcu prvostupňové uznesenie prevzal až 2. 7. 2012. S poukázaním na otváracie hodiny
uvedené na internetovej stránke www.posta.sk uviedol, že 1. 7. 2012 (v nedeľu) nebolo
možné na príslušnom poštovom úrade - Slovenská pošta Banská Bystrica 1, Horná 1,
974 01 Banská Bystrica preberať zásielky.
Dovolací súd vychádzajúc z obsahu doručenky ako aj skutočnosti, že deň prevzatia
zásielky dovolateľom, vyznačený na doručenke, pripadol na nedeľu, kedy príslušná pošta
nebola otvorená, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo doručené
oprávnenému až 2. 7. 2012. Zohľadnil pritom aj ďalší údaj na doručenke, a to odtlačok dennej
pečiatky dodacej pošty, ktorý je z 2. 7. 2012. Z uvedených skutočností vyplýva, že predmetná
zásielka nebola doručená l. 7. 2012, a teda tento údaj o doručení písomnosti uvedený
na doručenke nemožno považovať v zmysle citovaného ustanovenia § 45 ods. 2 O. s. p.
za pravdivý. Splnomocnenec oprávneného v skutočnosti prevzal uznesenie Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 19Er/1580/2003 až 02. 07. 2012. Posledným dňom zákonnej lehoty podľa
§ 204 ods. 1 O. s. p. na podanie odvolania je 17. 07. 2012. Oprávnený odovzdal odvolanie
na poštovú prepravu včas posledný deň lehoty dňa 17. 7. 2012.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie
oprávneného ako oneskorene podané, čím mu odňal možnosť konať pred súdom.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. je zo zákona vždy
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní
postihnutom touto vadou. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie, vydané v takomto konaní,
nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené
skutočnosti napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa § 234b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho
súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.), bude vecou odvolacieho súdu, aby o odvolaní
oprávneného rozhodol a súčasne rozhodol aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.).
Vzhľadom na zrušenie napadnutého uznesenia, zrejmá chyba v písaní rozhodnutia
týkajúca sa obchodného mena povinného v úvodnej časti rozhodnutia, na ktorú dovolateľ
poukázal, je bezpredmetná.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 31. januára 2014
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová