UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky exekučnej veci oprávnenej: D. B., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom H. XX, H., proti povinnému: X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, H., o vymoženie 4 004,64 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súd Spišská Nová Ves pod sp. zn. 0Er/488/1997, o dovolaní podanom súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 12CoE/382/2015-67 z 19. mája 2016, takto
rozhodol:
I. Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a.
II. Oprávnená a povinný m a j ú voči súdnemu exekútorovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 0Er/488/1997-46 z 20. 02. 2015 exekúciu zastavil a povinného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 1 376,69 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že na základe návrhu oprávneného obchodnej spoločnosti ROVIVAL, spoločnosť s ručením obmedzeným, s vtedajším sídlom Matuškova 4, Košice, IČO: 31 659 624 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo dňa 30.04.1997 vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 120 643,78 Sk s 0,5% úrokmi, trov konania vo výške 4 824,- Sk, trov právneho zastúpenia vo výške 4 380,- Sk, trov spojených s návrhom na výkon exekúcie vo výške 1 690,- Sk a trov exekúcie. Exekučným titulom bol platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Spišská Nová Ves sp. zn. 1Rob/1677/1996 z 29.10.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.12.1996.
3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 0Er/488/1997-13 z 28. 04. 2008 pripustil zmenu na strane oprávneného tak, že oprávneným sa namiesto obchodnej spoločnosti ROVIVAL, spoločnosť s ručením obmedzeným, stala obchodná spoločnosť O.T. Kredit, s.r.o., so sídlom Tomášikova 30/A, Bratislava, IČO: 35 831 651. Uznesením č. k. 0Er/488/1997-38 z 30.10.2013 následne súd prvej inštancie povolil zmenu na strane oprávneného tak, že oprávneným sa namiesto obchodnej spoločnosti O.T. Kredit,s.r.o., stala D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, H..
4. Oprávnená následne podala návrh na zastavenie exekúcie s tým, že žiada, aby súdnemu exekútorovi neboli priznané trovy exekúcie. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie, ktoré vyčíslil vo výške 1 376,69 eura. Súd prvej inštancie na základe návrhu oprávnenej exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že exekúcia prebiehala dôvodne, preto súd rozhodol o trovách exekúcie podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich úhradu podľa vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom zaviazal povinného.
5. Proti druhému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie podali odvolanie povinný a súdny exekútor. Súdny exekútor namietal, že nový oprávnený (manželka povinného) vedome a úmyselne uplatnením svojho dispozičného práva zavinila zastavenie exekúcie, preto by mala byť zaviazaná aj na náhradu trov exekúcie. Odvolaciemu súdu navrhol, aby na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávnenú. Povinný vo svojom odvolaní namietal, že D. B. ako manželka povinného dňa 29.01.2008 zaplatila dlžnú čiastku 50 000,- Sk a následne bolo zistené, že súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal si z tejto sumy ponechal 25 000,- Sk ako náklady exekučného konania. Trovy exekúcie preto boli súdnemu exekútorovi uvedenou sumou už uhradené. Podľa názoru povinného si naviac súdny exekútor neplnil riadne svoje povinnosti a od úhrady dlžnej sumy zostal nečinným, čím sa exekučné konania zbytočne predlžovalo. Preto žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná, alternatívne, aby bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č. k. 12CoE/382/2015-67 z 19. mája 2016 odvolanie súdneho exekútora a povinného ako neprípustné odmietol a žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 202 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), podľa ktorého odvolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona nebolo prípustné, ak tento osobitný zákon neustanovoval inak. Keďže Exekučný poriadok prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 Exekučného poriadku nepriznával, odvolací súd konštatoval neprípustnosť odvolaní súdneho exekútora, ako aj povinného. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. s odôvodnením, že ďalším účastníkom v súvislosti s odvolaním povinného a súdneho exekútora žiadne trovy konania nevznikli.
7. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal s poukazom na dovolací dôvod vymedzený podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., čím namietal, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odvolací súd podľa jeho názoru nesprávne postupoval, keď neakceptoval obsah základného práva na súdnu ochranu, ktoré zahŕňa aj právo každého (aj exekútora ako účastníka konania v časti trov exekúcie), aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Rovnako malo byť porušené aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré má jasne a zrozumiteľne dávať odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd nerešpektoval znenie prechodného ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, čím dospel k nesprávnemu záveru o potrebe odmietnutia odvolania súdneho exekútora pre jeho neprípustnosť. Preto dovolaciemu súdu navrhuje, aby dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C. s. p.“) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, ktorý ako súdny exekútor spĺňa podmienku vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa podľa § 429 ods. 2 písm. a/ C. s. p. a v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s.p.), dospel k záveru, že dovolanie súdneho exekútora je potrebné podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
9. Súdny exekútor ako dovolateľ podaným dovolaním napadol rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, v ktorej bolo odmietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie čo do výroku o trovách exekúcie. Dovolanie súdneho exekútora bolo podané pred 01.07.2016, preto dovolací súd postupoval v súlade s ust. § 470 ods. 1 C. s. p. podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 veta prvá C. s. p.). V súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami potom dovolací súd posudzoval prípustnosť dovolania súdneho exekútora podľa § 236, § 237 ods. 1, 2 a § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.
10. Dovolanie súdneho exekútora bolo zároveň podané po 01.01.2015, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“), preto dovolací súd posudzoval prípustnosť dovolania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení uvedenej novely. Uvedená novela pritom neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia vo vzťahu k čl. I deviatemu bodu, ktorým bola prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. obmedzená doplnením druhého odseku tohto ustanovenia.
11. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
12. Dovolaním napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu je uznesenie. Uznesenia, proti ktorým zákon pripúšťa dovolanie, sú uvedené v ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., pričom napadnuté uznesenie nenapĺňa atribúty uvedené v týchto ustanoveniach, preto prípustnosť dovolania súdneho exekútora z ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nevyplýva.
13. Vzhľadom na uvedené, ako aj na dovolateľom vymedzený dôvod prípustnosti dovolania, dovolací súd ďalej posudzoval prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj proti uzneseniu), ak došlo v konaní k procesným vadám taxatívne vymedzeným v tomto ustanovení.
14. Prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. je ale limitovaná ustanovením § 237 ods. 2 O. s. p. (účinným od 01.01.2015), podľa ktorého dovolanie podľa odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým je Exekučný poriadok.
15. Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané podľa Exekučného poriadku, preto prípustnosť dovolania súdneho exekútora nevyplýva ani z ust. § 237 O. s. p..
16. Na základe uvedeného preto dovolací súd dovolanie súdneho exekútora podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol. Vzhľadom na odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania oprávneného a povinnej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).
18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.