UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v exekučnej veci oprávneného SELLER RC, s.r.o., so sídlom Mieru 280/53, Čaňa, IČO: 44 530 889, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s. r. o., so sídlom Kováčska 28, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 858 774, proti povinnému RP - Invest, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 708 846, o vymoženie 1.463,83 eura s príslušenstvom, o námietke neprípustnosti exekúcie na pohľadávky podanej navrhovateľom Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 682 420, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 56Ek/526/2022, v konaní o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoEk/11/2024-505 z 2. decembra 2024, takto
rozhodol:
I. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
II. Povinnému a navrhovateľovi Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, uznesením č. k. 14CoEk/11/2024-505 z 2. decembra 2024 podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „CSP“) ako vecne správne potvrdil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica ako prvoinštančného súdu č. k. 56Ek/526/2022-317 z 27. februára 2024, v spojení s opravným uznesením č. k. 56Ek/526/2022-346 z 9. apríla 2024, vo výroku I., ktorým okresný súd vylúčil z exekúcie vedenej na označenom okresnom súde pod sp. zn. 56Ek/526/2022 a súdnym exekútorom JUDr. H. A., so sídlom Exekútorského úradu Michalovce pod sp. zn. 341EX 296/22, pohľadávky povinného voči dlžníkovi povinného Mesto Hurbanovo, so sídlom Komárňanská 91, 947 01 Hurbanovo, IČO: 00 306 452, vzniknuté, na základe Zmluvy o dielo, Kúpnej zmluvy vrátane Zmluvy o dielo zo dňa 5. októbra 2021 v znení jej dodatkov alebo akýchkoľvek iných zmlúv v spojení so všetkými dodatkami, prílohami, zmenami a doplnkami uzatvorených medzi povinnýma dlžníkom povinného Mesto Hurbanovo, ako aj na základe všetkých neuhradených splatných a nesplatných faktúr, ktoré majú byť na základe uzatvorených zmlúv a ich dodatkov zaplatené týmto dlžníkom povinnému. Druhým výrokom Okresný súd Banská Bystrica vo zvyšku námietkuneprípustnosti exekúcie na pohľadávky povinného, podané navrhovateľom Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 682 420, zamietol (pozn. tento II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie nebol predmetom odvolacieho konania, keďže nebol odvolaním napadnutý).
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote oprávnený dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ust. § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Povinný, navrhovateľ Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. ani súdny exekútor sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník exekučného konania (oprávnený), v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok oprávneného je potrebné odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné [§ 447 písm. c) CSP]. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
5. Podľa § 200 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je jednoznačne uznesením vydaným v exekučnom konaní (t. j. v konaní podľa Exekučného poriadku), keďže odvolací súd ním potvrdil uznesenie exekučného súdu, ktorý rozhodoval podľa § 44 ods. 5 EP o vylúčení veci (pohľadávok) z exekúcie. Predmetné exekučné konanie sa začalo a celé prebiehalo už v režime novely Exekučného poriadku, uskutočnenej zákonom č. 2/2017 Z. z.; dovolaním napadnuté uznesenie č. k. 14CoEk/11/2024-505 odvolací súd vydal 2. decembra 2024 a dovolanie oprávneného zo 16. januára 2025 bolo prvoinštančnému (exekučnému) súdu doručené do elektronickej schránky v rovnaký deň, teda 16. januára 2025 (v ESS evidované ako Dokument Dovolanie_SELLER.asice, zaevidované 16. januára 2025). Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné sa zaoberať interpretáciou a aplikáciou prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017.
9. Právna úprava Exekučného poriadku ako lex specialis vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku v ustanovení § 202 ods. 4 v znení účinnom od 1. apríla 2017, prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní expressis verbis vylúčila.
10. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. uznesenie z 27. septembra 2019 sp. zn. 5Oboer/25/2018) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. apríla 2018, sp. zn. III. ÚS 276/2018 zo 17. júla 2018 a sp. zn. I. ÚS 281/2018 z 15. augusta 2018 a náleze sp. zn. I. ÚS 259/2018 zo 14. novembra 2018.
11. Dovolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené, dovolanie oprávneného podľa § 447 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že uznesením sp. zn. 1Oboer/4/2025 z 15. apríla 2025 rozhodol v inej exekučnej veci totožných účastníkov exekučného konania (vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 61Ek/1994/2022), a to odmietnutím dovolania oprávneného, rovnako z dôvodu procesnej neprípustnosti.
12. Napokon, vo vzťahu k tej okolnosti, že odvolací súd v poučení napadnutého uznesenia (nesprávne) poučil účastníkov exekučného konania o prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa aj účastník exekučného konania spravoval nesprávnym poučením odvolacieho súdu o prípustnosti dovolania proti jeho rozhodnutiu, nemá táto okolnosť vplyv na nemožnosť podať dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní, ktorého prípustnosť vylúčil Exekučný poriadok ako špeciálny zákon vo vzťahu k CSP (bližšie viď body 6., 9. a 10. tohto uznesenia). Uvedené v konečnom dôsledku znamená, že odmietnutím dovolania oprávneného z dôvodu jeho procesnej neprípustnosti, nedochádza k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko dovolací súd rozhodol v súlade so zákonnou zásadou o neprípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní, vyplývajúcou z osobitného predpisu.
13. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom povinnému, ktorý bol v dovolacom konaní úspešný, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu v dovolacom konaní podľa obsahu spisu preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Z rovnakého dôvodu dovolací súd nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania navrhovateľovi Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., ako osobe, ktorá uplatnila právo nepripúšťajúce exekúciu podľa § 44 ods. 1 EP a ktorá ako iná osoba (odlišná od oprávneného a povinného) je podľa § 35 ods. 1 EP časť prvej vety za bodkočiarkou, účastníkom tej časti konania, v ktorej jej Exekučný poriadok toto postavenie priznáva. Dovolací súd o nepriznaní nároku na náhradu trov dovolacieho konania povinnému a navrhovateľovi rozhodol v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (k uvedenému porovnaj R 72/2018).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.



