UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej a členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v exekučnej veci oprávnených 1/ C. N., nar. XX. S. XXXX, 2/ C. N., nar. XX. S. XXXX, obidvaja bytom P., C. XXX/XX-XX, proti povinnej Y. Š., nar. XX. I. XXXX, bytom P., C. XXX/XX-XX, o vymoženie pohľadávky 1.540,-- eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 8Er/917/2013, v konaní o dovolaní oprávneného v 1. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoE/1/2023-69 z 31. júla 2023, takto
rozhodol:
I. Dovolanie oprávneného v 1. rade o d m i e t a.
II. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 10CoE/1/2023-69 z 31. júla 2023 podľa § 388 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „CSP“) zmenil uznesenie Okresného súdu Námestovo ako prvoinštančného súdu č. k. 8Er/917/2013-59 z 9. novembra 2022 tak, že žalobu oprávneného v 1. rade na obnovu konania odmietol s odôvodnením, že smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému nie je žaloba na obnovu konania prípustná.
2. Proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote oprávnený v 1. rade dovolanie (č. l. 75 spisu). Oprávnená v 2. rade ani povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený v 1. rade, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok oprávneného je potrebné odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručnéodôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné: 4. Podľa § 200 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Exekučný poriadok ako lex specialis vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku v ustanovení § 202 ods. 4 v znení účinnom od 1. apríla 2017 vylúčil prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku síce stanovilo všeobecné pravidlo, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, vo vzťahu ku konaniam o opravných prostriedkoch však žiadne pravidlo určené nie je.
8. V posudzovanej veci je dovolaním oprávneného v 1. rade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu č. k. 10CoE/1/2023-69 z 31. júla 2023, a teda vydané už za účinnosti ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení novelizovanom zákonom č. 2/2017 Z. z., ktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní. Dovolanie oprávneného v 1. rade z 18. septembra 2023, bolo prvoinštančnému súdu doručené v rovnaký deň, teda 18. septembra 2023 (podacia pečiatka na č. l. 75).
9. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (viď napr. uznesenie z 27. septembra 2019 sp. zn. 5Oboer/25/2018) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. apríla 2018, sp. zn. III. ÚS 276/2018 zo 17. júla 2018 a sp. zn. I. ÚS 281/2018 z 15. augusta 2018 a náleze sp. zn. I. ÚS 259/2018 zo 14. novembra 2018.
10. Dovolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené, dovolanie oprávneného v 1. rade podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
11. Najvyšší súd k svojmu záveru o odmietnutí dovolania podporne uvádza aj tú okolnosť, že oprávnený v 1. rade nie je v konaní zastúpený advokátom v zmysle § 429 ods. 1 CSP a napriek výzve exekučného súdu na č. l. 80, oprávnený uvedený nedostatok neodstránil. Absencia právneho zastúpenia advokátom spôsobuje, že dovolanie nespĺňa ani zákonom predpísané náležitosti podľa § 428 CSP.
12. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom povinnej, ktorá bola v dovolacom konaní úspešná, nepriznal náhradu trov konania, keďže jej v dovolacom konaní podľa obsahu spisu preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Najvyšší súd tak rozhodol v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (k uvedenému porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 72/2018).
13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.