UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnej T. L., trvalým pobytom v E., Š. O.Á. XXX/XX, o vymoženie 2.651,94 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 23Er/1799/2014, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/74/2018-97 zo dňa 21. 12. 2018, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č. k. 18CoE/74/2018-97 zo dňa 21. 12. 2018, podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) potvrdil ako vecne správne uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 23Er/1799/2014-39 zo dňa 26. 04. 2018, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 16.05.2014, exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 07/12/13 zo dňa 3.02.20214, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.20214 a vykonateľnosť dňa 18.03.2014. 2. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie (č. l. 106 - 114), prípustnosť ktorého vyvodil z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Dovolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Ďalej navrhol, že ak by dovolací súd nepostupoval v zmysle návrhu, ktorý uviedol dovolateľ v prvom návrhu petitu svojho dovolania, aby dovolací súd s ohľadom na okolnosti posudzovanej veci, nesprávnosť výkladu ustanovení vnútroštátneho práva a s únijným právom sám podal Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní ÉU návrh na začatie prejudiciálneho konania.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok oprávneného je potrebné odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
4. Podľa § 200 veta prvá Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Exekučný poriadok ako lex specialis vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku v ustanovení § 202 ods. 4 v znení účinnom od 1. apríla 2017 vylúčil prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku síce stanovilo všeobecné pravidlo, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, vo vzťahu ku konaniam o opravných prostriedkoch však žiadne pravidlo určené nie je.
8. V posudzovanej veci je dovolaním oprávneného napadnuté uznesenie odvolacieho súdu č. k. 18CoE/74/2018-97 zo dňa 21. 12. 2018, a teda vydané už za účinnosti ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení novelizovanom zákonom č. 2/2017 Z. z., ktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní. Dovolanie oprávneného zo dňa 20. 05. 2019 podané elektronicky, bolo prvoinštančnému súdu doručené v rovnaký deň, t. j 20. 05. 2019 (doručenka na č. l. 118a).
9. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (uznesenia sp. zn. 8ECdo/17/2017 z 20. 12. 2017, sp. zn. 3ECdo/16/2017 z 12. 12. 2017, sp. zn. 5Oboer/25/2018 z 20. 01. 2019, sp. zn. 2Oboer/13/2018 zo 04. 12. 2018 a sp. zn. 6ECdo/15/2017 z 27. 09. 2017) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. 04. 2018, sp. zn. III. ÚS 276/2018 zo 17. 07. 2018 a sp. zn. I. ÚS 281/2018 z 15. 08. 2018 a náleze sp. zn. I. ÚS 259/2018 zo 14. 11. 2018.
10. Z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo začaté až po nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku, ktorá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní výslovne vylučuje, najvyšší súd dovolanie oprávneného podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
11. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom povinnej, ktorá bola v dovolacom konaní úspešná, nepriznal náhradu trov konania, keďže jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.