Najvyšší súd  

4 Oboer 168/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: B., s. r. o., so sídlom A., IČO: X., zastúpený advokátskou kanceláriou A., s. r. o., so sídlom K., IČO: X., proti povinnému: J., nar. X., bytom T., o vymoženie 738,40 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4 Er 458/2009, na dovolanie oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. 12. 2012, č. k. 1 CoE 595/2012-41, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy

738,40 eur s príslušenstvom. Uviedol, že exekučným titulom je k návrhu pripojený rozhodcovský

rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R., a. s., so sídlom v B. zo 16. 03.

2009, sp. zn. B1208381, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému sumu 738,40 eur

s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica dňa 23. 04. 2009 vydal pre súdneho exekútora

poverenie na vymoženie uloženej povinnosti.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 03. 05. 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi ani oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že exekučným titulom v danej veci bol rozhodcovský

rozsudok vydaný z titulu nesplateného úveru. Exekučný súd mal za preukázané, že v predmetnom

konaní ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj obchodné podmienky pre úver. Exekučný súd ich preskúmal a zistil, že obsahujú neprijateľnú podmienku, a to

rozhodcovskú doložku, ktorá je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi

režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Keďže právomoc rozhodcovského súdu

bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej

doložke, po preskúmaní exekučného titulu dospel exekučný súd k záveru, že ide o exekučný titul,

ktorý vydal orgán na to nepríslušný, na podklade ktorého nie ej možné exekúciu vykonať.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávneného uznesením z 19. 12. 2012, č. k.

1 CoE 595/2012-41 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd

musí skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd môže

skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania. Rozhodcovskou doložkou sa

spotrebiteľ vzdal ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom, preto musí byť

preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku. Neobstojí námietka

oprávneného, v zmysle ktorej banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúkať svojim

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, nakoľko ani z obsahu

rozhodcovskej doložky nebolo možné vyvodiť ponuku banky, ale len vnútenie tejto podmienky.

Rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,

pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany

v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný

(vykazuje znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho

orgánu), a preto nemohol byť spôsobilým exekučným titulom.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 05. 02. 2013.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje dovolanie odôvodnil

ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a § 237 písm. d/ O. s. p., že v tej veci sa už právoplatne

rozhodlo alebo v tej veci sa už prv začalo konanie, § 237 písm. e/ O. s. p., že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § 237 písm. f/ O. s. p., že účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej svoje dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.,   že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.,

že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolateľ mal za to, že rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté v súlade so zákonom

a skutočnosť, že podmienky v spotrebiteľskej zmluve neboli individuálne dojednané, sama osebe

nezakladá ich neprijateľnosť. To, že rozhodcovské konanie inicioval ako oprávnený z titulu

neplnenia si povinnosti riadne a včas zo strany povinného, nemôže mať za následok neplatnosť

rozhodcovskej   doložky. Podľa jeho názoru rozhodcovská   doložka   bola dohodnutá v   súlade  

so zákonom. Predložením návrhu na uzavretie rozhodcovskej doložky si oprávnený plnil

povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zákona o bankách, ktorý je špeciálnym predpisom upravujúcim

prípustnosť rozhodcovskej zmluvy a podmienky jej uzavretia v spotrebiteľských vzťahoch, kde

je dodávateľom banka. Poukázal aj na nesprávnosť slovenského prekladu Smernice Rady

93/13/EHS, z ktorej súd neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyvodil, z čoho vyplýva, že súdy

nižšieho stupňa vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a konanie zaťažili

vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Ďalej

uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok pre exekučný súd a predstavuje prekážku res

iudicata. Prvostupňový a odvolací súd rozhodli o neprijateľnosti zmluvného dojednania ex offo

napriek tomu, že exekučnému súdu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia oprávnenie

rozhodovať o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Ďalej namietal, že exekučný súd nie je

oprávnený skúmať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) exekučného titulu. Podotkol, že

vzhľadom na prekážku rei iudicatae, ako aj na nedostatok právomoci, exekučný súd nie je

oprávnený skúmať rozhodcovskú doložku. Uviedol, že povinný v danej veci nevyvinul žiadnu

aktivitu za účelom ochrany svojich práv v rozhodcovskom konaní ani v čase po jeho vydaní a súd

nemá nahrádzať pasivitu spotrebiteľa. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa dovolateľovi ako oprávnenému

odoprelo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti.

Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého

a druhého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 10a ods. 1 O. s. p. po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom

(§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle § 243a

ods. 3 O. s. p. najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109  

ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p.

dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide  

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,

preto dovolanie oprávneného podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. nie je prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

O. s. p. (§ 242 ods. 1 O. s. p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí niektorou

z nich. V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať  

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. g/

O. s. p. nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľ namietal vadu podľa § 237 písm. d/ O. s. p. tvrdiac, že exekučný súd skúmaním

materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku opätovne vec prejednal.

Podľa § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať

znova.  

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia

vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekážka je daná vtedy, ak v novom

konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom konaní. O tú

istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ak vyplýva z rovnakých

skutkových okolností. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby

majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom

konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten,

kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné

postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej

alebo singulárnej sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného B., s.

r. o., so sídlom A., IČO: X., proti povinnému J., nar. X., bytom T., o vymoženie 738,40 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4 Er 458/2009, na

základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo 16. 03. 2009, sp. zn. B1208381,

ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený   pri R., a. s. nepredchádzalo

žiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím, ktorým sa exekučné konanie končí

a nezakladá prekážku veci rozsúdenej. Súd je povinný skúmať exekučný titul v rovnakom

rozsahu počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky

materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu

zastaviť.

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. d/ O. s. p. V tejto súvislosti poukazuje dovolací sú aj na odôvodnenie

rozhodnutia k námietke dovolateľa o výskyte vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.

Dovolateľ ďalej namietal, že konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. e/ O. s. p.,

teda že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. V súvislosti s touto

vadou tvrdil, že v danej veci súd preskúmaval materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku

bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čím

poprel jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.  

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.

Bez návrhu možno začať konanie vo veciach uvedených v ustanovení § 81 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.

Ak nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,

treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, tzn. že v danej veci bol návrh na začatie exekučného konania

podaný. V tomto prípade z obsahového hľadiska (§ 41 ods. 2 O. s. p.) nejde zo strany

oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 237

písm. e/ O. s. p., ale o námietku, ktorou napáda vecnú správnosť postupu a právnych záverov

súdov, resp. ich právne posúdenie veci.

Námietka dovolateľa o existencii vady uvedenej v ustanovení § 237 písm. e/ O. s. p.

preto nie je opodstatnená.

Dovolateľ ďalej tvrdil, že konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. f/

O. s. p., ktorej sa súdy oboch stupňov dopustili tým, že jej odopreli vykonateľnosť právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom.

Na námietku oprávneného, že exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky, dovolací súd prihliadal iba v súvislosti

so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade uvedenej v ustanovení § 237

písm. f/ O. s. p. resp. či v konaní pred súdmi nižších stupňov nebola oprávnenému ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom

za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť

o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol  

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

V predmetnej veci okresný súd, ako súd exekučný, na základe žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti z rozhodcovského rozsudku.

Následne exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil (§ 57  

ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). Podľa názoru dovolacieho súdu, tak súd prvého stupňa, ako aj súd odvolací, podmienky na zastavenie exekúcie posúdili správne. Je potrebné tiež uviesť,

že v predmetnej veci nemalo byť vydané ani poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie.  

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej

doložky. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v rámci daného

spotrebiteľského vzťahu, ktorý je právne založený spotrebiteľskou zmluvou - zmluvou o úvere)

súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore

so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa

od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok

materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa

v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to

spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.  

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu

v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia

zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu.

Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj

iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných

účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať

rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu

tak nie je. V spotrebiteľských veciach je zvýraznený princíp ochrany práv spotrebiteľa,

čo znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije

možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona

o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať

rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto

exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu

ochrany práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali

neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne

dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech povinného. Dovolací súd sa stotožnil aj s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom

konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Preto správnym

rozhodnutím o zastavení exekúcie súdy neodňali oprávnenému možnosť konať pred súdom

v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.  

Oprávnený v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala  

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto

dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné; o tento

prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe, ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a

nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Z dôvodu, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia

§ 239 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1

O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2013

  JUDr. Alena Priecelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková